TVRDOŠÍN. Personál riadili Lesné správy v Habovke, Oravskom Podzámku, Zákamennom a Oravskej Polhore s lesným inžinierom na čele. Lesníci z horární chodili k nemu pravidelne na raport.
Na Oravskopolhorskú správu prichádzali všetci lesníci z južných svahov Babej hory, počnúc od Zubrice až po východné svahy Pilska. V lete na vozoch po kvalitnej lesnej ceste zvanej Rajštak a v zime na zakopanských saniach. Vyobliekaní vo sviatočných lesníckych uniformách, s mašľou pod krkom. Pred správcom, pánom inžinierom, sa bolo treba ukázať v tom najlepšom svetle.
Práca v lese patrila v minulosti k najdôležitejším zamestnaniam. V nasledujúcich riadkoch sa dočítate o ľuďoch, ktorí tento rozsiahly pracovný mechanizmus riadili a boli priekopníkmi v lesnom hospodárstve na Orave.
G. V. Simon
V roku 1837 popísal dreviny lesov Oravského komposesorátu. Odhadol zásoby drevnej hmoty podľa druhu, rozlohy a lokalít. Zaznamenal ústup jedle a buka v prospech smrekových porastov.
Mikuláš Nozdrovický
Lesmajster Oravského komposesorátu v roku 1795 rozdelil lesy do troch skupín: panské (86,9 percent), mestské (7,8 percent) a zemanské (5,3 percent).
William Rowland (1814 – 1888)
Za necelých dvadsať rokov svojho pôsobenia na Orave zalesnil z 30 714 hektárov komposesorátnych lesov 9450, čo bolo 30 percent výmery všetkých lesov. Dal vysadiť až 30 miliónov sadeníc. Určil výsadbu v 1,5 metra širokých riadkoch a vo vzdialenosti sadeníc 1,2 metra v riadkoch.
Uplatňoval výsadbu zmiešaných lesov, ako najlepšiu ochranu proti polomom a lesným škodcom. Na zalesňovanie popri smreku zaraďoval do porastov smrekovec opadavý, borovicu, vejmutovku, jaseň, javor, brest, hrab, buk, dub, brezu, jarabinu, lipu, liesku, osiku a topoľ.
Robil lesnícku osvetu. Pre široké ľudové vrstvy napísal slovenskú brožúru Z ktorého ohľadu je potrebno na holiach a na vysokých vrchoch nachádzajúce sa stromy a kry nenivočiť.
V Oravskom Podzámku založil ovocnú škôlku, v Lokci zriadil zavlažovaciu lúku a v Zázrivej začal v rokoch 1871 – 1872 s umelým odchovom rýb. Do roku 1881 bolo do oravských horských potokov nasadených 75-tisíc pstruhov, 71-tisíc rýnskych lososov, šesťtisíc mor-ských pstruhov, päťtisíc lososov, 10-tisíc lipňov, 1700 dunajských sivoňov.
Rowland v roku 1868 založil v Oravskom Podzámku prírodovedecké múzeum. Pri zriaďovaní múzea mu pomáhal lesný správca Jozef Guber a lesník Antoni Kocyan. Pripravili preparáty cicavcov a vtákov. Geologická časť bola zo zbierok pracovníkov Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni, ktorí v čase prieskumných prác na Orave bývali u Rowlanda. Samotný Rowland dodal do múzea drevené modely rôznych technických zariadení. William Rowland pôsobil na Orave v rokoch 1864 – 1883 ako vrchný lesmajster Oravského komposesorátu.
Max Róbert Pressler
Bol profesorom na lesníckej akadémii v Tharamdte. Navštívil Oravu v roku 1868. Bol konzultantom pre výstavbu vodotechnických diel. Dal podnet na výstavbu vodných nádrží (tajchov) v Zákamennom a Mútnom. Vstúpil do rodinného vzťahu s Rowlandovcami. Rowlandov syn Róbert si vzal za manželku Presslerovú dcéru Lujzu (v roku 1870).
Maximilián Ferdinand Petráš
V rokoch 1814 – 1822 nanovo zameral lesy. Výsledky zhrnul do súpisu Silvarum aestimatio (Oceňovanie lesov). Súpis obsahoval údaje o výmere, drevinách, stave lesa a zásobách.
Ing. Ján Fabriczky a Weiss
V roku 1835 vyhotovili prvé hospodárske plány. Súčasťou plánov boli aj hospodárske mapy v mierke 1:7200 a prehľadné mapy v mierke 1:21000. Urobili popis porastov a určili ročnú ťažobnú plochu holorubov s výmerou 336 jutár (193 hektárov). Rozčlenili les na dve hospodárske triedy: horské lesy so storočnou rubnou dobou, ostatné lesy s 60 až 80-ročnou rubnou dobou.
Alexius Demian (1837 – 1901)
Hlavný lesník Oravského komposesorátu, vedúci Lesnej správy v Podbieli. Do jej organizačnej štruktúry patrili aj Roháče. Bola to najväčšia správa Oravského komposesorátu, spravovala vyše 80-tisíc hektárov. Okrem Roháčov do nej patrila Skorušina, Magura – Zapavkovo, Prieková – Blato, Lučivník, Stasová a Mních.
Alexius Demian bol stúpencom saskej organizácie lesného hospodárstva, ktorú presadzoval vrchný lesmajster Rowland. Táto metóda spočívala v zavádzaní výsadby zmiešaných porastov v horských oblastiach.
Demian bol v letnom období so svojimi hájnikmi celé týždne v Roháčoch. Staral sa nielen o pestebnú a ťažobnú činnosť, ale aj o lesnú zver. Vytyčoval lesné cesty a poľovnícke chodníky, ktoré potom jeho hájnici budovali. Hornú časť Roháčskej doliny pomenoval Smutnou dolinou a druhý Roháč Plačlivým. Inicioval výstavbu prvého poľovníckeho zrubu v Roháčoch.
Jozef Prč (1827 – 1902)
Lesník na Brestovej povyše Zuberca, pravá ruka Alexia Demiana. Staral sa o zveľaďovanie lesa, doprevádzal hostí na vedeckých a turistických trasách, budoval prístupové cesty a poľovnícke chodníky v Roháčoch. V roku 1883 riadil výstavbu prvého poľovnícko- turistického zrubu pri Čiernej mláke v Roháčoch.
Antoni Kocyan (1836 – 1916)
Narodil sa v Makowe Podhaľanskom v Poľsku. Pracoval na panstve Homolacsowcow v Kúzniciach. V rokoch 1864 – 1870 bol lesníkom v doline Kóscieliskej. Na Oravu ho pozval správca Oravského komposesorátu Edmund Zichy, aby vypreparoval vtáky a cicavce pre novozriadené prírodovedné múzeum na Oravskom hrade. Kocyan úlohu splnil nad očakávanie.
Popri lesníckej a preparátorskej práci sa venoval aj publikačnej činnosti. V rokoch 1867 – 1893 uverejnil sériu vedeckých prác zo zoológie v poľskom, nemeckom a maďarskom jazyku. Jeho hosťami v horárňach v Oraviciach a v Zuberci boli také významné osobnosti, ako Dr. Tyrus Chalubínski, kráľ Tatier, Charles Buls, mešťanosta Bruselu, maliar Walery Eljasz – Radzikowski, nositeľ Nobelovej ceny Henryk Sienkiewicz a mnohí ďalší významní ľudia.
Lesnícka rodina Lachovcov
Lachovci boli známou lesníckou rodinou pochádzajúcou z Rabčíc. Zodpovedne a odborne robili svoju prácu pri zveľaďovaní lesa najmenej v štyroch generáciách. Ján Lach so synom Jánom sprevádzali turistov na Babiu horu. Mária, manželka Jána Lacha st., bola prototypom Hviezdoslavovej Hájnikovej ženy. Jeho dcéra Anna – Mária bola matkou Mila Urbana.
Pavol Lach bol lesníkom v Rovniach už v roku 1840. Ján Lach st. hájničil v Oravskej Polhore za Vysokým a v rabčických Rovniach. Ján Lach ml. bol hájnikom v Oravskej Polhore, v Oravskej Lesnej a v Mútnom. Jeho syn Milan Lach bol riaditeľom Lesného závodu v Lednických Rovniach.
