Streda, 8. február, 2023 | Meniny má Zoja

Pred pánom inžinierom sa bolo treba ukázať

Oravské lesy po zrušení poddanstva patrili Oravskému komposesorátu, urbárskym spoločenstvám a súkromným vlastníkom. Rozhodujúci podiel mal komposesorát.

TVRDOŠÍN. Personál riadili Lesné správy v Habovke, Oravskom Podzámku, Zákamennom a Oravskej Polhore s lesným inžinierom na čele. Lesníci z horární chodili k nemu pravidelne na raport.

Na Oravskopolhorskú správu prichádzali všetci lesníci z južných svahov Babej hory, počnúc od Zubrice až po východné svahy Pilska. V lete na vozoch po kvalitnej lesnej ceste zvanej Rajštak a v zime na zakopanských saniach. Vyobliekaní vo sviatočných lesníckych uniformách, s mašľou pod krkom. Pred správcom, pánom inžinierom, sa bolo treba ukázať v tom najlepšom svetle.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Práca v lese patrila v minulosti k najdôležitejším zamestnaniam. V nasledujúcich riadkoch sa dočítate o ľuďoch, ktorí tento rozsiahly pracovný mechanizmus riadili a boli priekopníkmi v lesnom hospodárstve na Orave.

G. V. Simon

V roku 1837 popísal dreviny lesov Oravského komposesorátu. Odhadol zásoby drevnej hmoty podľa druhu, rozlohy a lokalít. Zaznamenal ústup jedle a buka v prospech smrekových porastov.

Mikuláš Nozdrovický

Lesmajster Oravského komposesorátu v roku 1795 rozdelil lesy do troch skupín: panské (86,9 percent), mestské (7,8 percent) a zemanské (5,3 percent).

William Rowland (1814 – 1888)

Za necelých dvadsať rokov svojho pôsobenia na Orave zalesnil z 30 714 hektárov komposesorátnych lesov 9450, čo bolo 30 percent výmery všetkých lesov. Dal vysadiť až 30 miliónov sadeníc. Určil výsadbu v 1,5 metra širokých riadkoch a vo vzdialenosti sadeníc 1,2 metra v riadkoch.

SkryťVypnúť reklamu

Uplatňoval výsadbu zmiešaných lesov, ako najlepšiu ochranu proti polomom a lesným škodcom. Na zalesňovanie popri smreku zaraďoval do porastov smrekovec opadavý, borovicu, vejmutovku, jaseň, javor, brest, hrab, buk, dub, brezu, jarabinu, lipu, liesku, osiku a topoľ.

Robil lesnícku osvetu. Pre široké ľudové vrstvy napísal slovenskú brožúru Z ktorého ohľadu je potrebno na holiach a na vysokých vrchoch nachádzajúce sa stromy a kry nenivočiť.

V Oravskom Podzámku založil ovocnú škôlku, v Lokci zriadil zavlažovaciu lúku a v Zázrivej začal v rokoch 1871 – 1872 s umelým odchovom rýb. Do roku 1881 bolo do oravských horských potokov nasadených 75-tisíc pstruhov, 71-tisíc rýnskych lososov, šesťtisíc mor-ských pstruhov, päťtisíc lososov, 10-tisíc lipňov, 1700 dunajských sivoňov.

SkryťVypnúť reklamu

Rowland v roku 1868 založil v Oravskom Podzámku prírodovedecké múzeum. Pri zriaďovaní múzea mu pomáhal lesný správca Jozef Guber a lesník Antoni Kocyan. Pripravili preparáty cicavcov a vtákov. Geologická časť bola zo zbierok pracovníkov Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni, ktorí v čase prieskumných prác na Orave bývali u Rowlanda. Samotný Rowland dodal do múzea drevené modely rôznych technických zariadení. William Rowland pôsobil na Orave v rokoch 1864 – 1883 ako vrchný lesmajster Oravského komposesorátu.

Max Róbert Pressler

Bol profesorom na lesníckej akadémii v Tharamdte. Navštívil Oravu v roku 1868. Bol konzultantom pre výstavbu vodotechnických diel. Dal podnet na výstavbu vodných nádrží (tajchov) v Zákamennom a Mútnom. Vstúpil do rodinného vzťahu s Rowlandovcami. Rowlandov syn Róbert si vzal za manželku Presslerovú dcéru Lujzu (v roku 1870).

Maximilián Ferdinand Petráš

V rokoch 1814 – 1822 nanovo zameral lesy. Výsledky zhrnul do súpisu Silvarum aestimatio (Oceňovanie lesov). Súpis obsahoval údaje o výmere, drevinách, stave lesa a zásobách.

Ing. Ján Fabriczky a Weiss

V roku 1835 vyhotovili prvé hospodárske plány. Súčasťou plánov boli aj hospodárske mapy v mierke 1:7200 a prehľadné mapy v mierke 1:21000. Urobili popis porastov a určili ročnú ťažobnú plochu holorubov s výmerou 336 jutár (193 hektárov). Rozčlenili les na dve hospodárske triedy: horské lesy so storočnou rubnou dobou, ostatné lesy s 60 až 80-ročnou rubnou dobou.

Alexius Demian (1837 – 1901)

Hlavný lesník Oravského komposesorátu, vedúci Lesnej správy v Podbieli. Do jej organizačnej štruktúry patrili aj Roháče. Bola to najväčšia správa Oravského komposesorátu, spravovala vyše 80-tisíc hektárov. Okrem Roháčov do nej patrila Skorušina, Magura – Zapavkovo, Prieková – Blato, Lučivník, Stasová a Mních.

Alexius Demian bol stúpencom saskej organizácie lesného hospodárstva, ktorú presadzoval vrchný lesmajster Rowland. Táto metóda spočívala v zavádzaní výsadby zmiešaných porastov v horských oblastiach.

Demian bol v letnom období so svojimi hájnikmi celé týždne v Roháčoch. Staral sa nielen o pestebnú a ťažobnú činnosť, ale aj o lesnú zver. Vytyčoval lesné cesty a poľovnícke chodníky, ktoré potom jeho hájnici budovali. Hornú časť Roháčskej doliny pomenoval Smutnou dolinou a druhý Roháč Plačlivým. Inicioval výstavbu prvého poľovníckeho zrubu v Roháčoch.

Jozef Prč (1827 – 1902)

Lesník na Brestovej povyše Zuberca, pravá ruka Alexia Demiana. Staral sa o zveľaďovanie lesa, doprevádzal hostí na vedeckých a turistických trasách, budoval prístupové cesty a poľovnícke chodníky v Roháčoch. V roku 1883 riadil výstavbu prvého poľovnícko- turistického zrubu pri Čiernej mláke v Roháčoch.

Antoni Kocyan (1836 – 1916)

Narodil sa v Makowe Podhaľanskom v Poľsku. Pracoval na panstve Homolacsowcow v Kúzniciach. V rokoch 1864 – 1870 bol lesníkom v doline Kóscieliskej. Na Oravu ho pozval správca Oravského komposesorátu Edmund Zichy, aby vypreparoval vtáky a cicavce pre novozriadené prírodovedné múzeum na Oravskom hrade. Kocyan úlohu splnil nad očakávanie.

Popri lesníckej a preparátorskej práci sa venoval aj publikačnej činnosti. V rokoch 1867 – 1893 uverejnil sériu vedeckých prác zo zoológie v poľskom, nemeckom a maďarskom jazyku. Jeho hosťami v horárňach v Oraviciach a v Zuberci boli také významné osobnosti, ako Dr. Tyrus Chalubínski, kráľ Tatier, Charles Buls, mešťanosta Bruselu, maliar Walery Eljasz – Radzikowski, nositeľ Nobelovej ceny Henryk Sienkiewicz a mnohí ďalší významní ľudia.

Lesnícka rodina Lachovcov

Lachovci boli známou lesníckou rodinou pochádzajúcou z Rabčíc. Zodpovedne a odborne robili svoju prácu pri zveľaďovaní lesa najmenej v štyroch generáciách. Ján Lach so synom Jánom sprevádzali turistov na Babiu horu. Mária, manželka Jána Lacha st., bola prototypom Hviezdoslavovej Hájnikovej ženy. Jeho dcéra Anna – Mária bola matkou Mila Urbana.

Pavol Lach bol lesníkom v Rovniach už v roku 1840. Ján Lach st. hájničil v Oravskej Polhore za Vysokým a v rabčických Rovniach. Ján Lach ml. bol hájnikom v Oravskej Polhore, v Oravskej Lesnej a v Mútnom. Jeho syn Milan Lach bol riaditeľom Lesného závodu v Lednických Rovniach.

Najčítanejšie na My Orava

Inzercia - Tlačové správy

  1. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  2. Európu sužuje chrípka nebývalých rozmerov. Ako sa chrániť?
  3. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  4. INDEX: Prečo stále nemáme diaľnicu do Košíc
  5. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  6. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  7. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  8. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  1. Chýbajúce zuby? Toto je trvácne riešenie, ktoré nebolí
  2. Na bezpečnom internete záleží
  3. Ako vyzerá inteligentný bytový dom? Tajomstvo je v technológiách
  4. Podporujme imunitu aj vysokočistým beta glukánom
  5. Môjobchod posilňuje svoju pozíciu v Košickom kraji
  6. Európu sužuje chrípka nebývalých rozmerov. Ako sa chrániť?
  7. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  8. O2 predstavilo novú generáciu O2 Paušálov
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 8 511
  2. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu 3 724
  3. Dodajte vašej pokožke šťavu 3 261
  4. Chýbajúce zuby? Toto je trvácne riešenie, ktoré nebolí 1 861
  5. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 1 005
  6. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model 656
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka 590
  8. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 540

Blogy SME

  1. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Nitrianska Blatnica
  2. Tomáš Vodvářka: Morálka nebo prachy?
  3. Olívia Lacenová: Spolupráca Elona Muska s Dogecoin priniesla zníženie uhlíkových emisií o 25 percent
  4. Benjamín Páterek: Divoký Island, 1. časť: Namiesto hurikánu ľadové kráľovstvo
  5. Juraj Gavora: Denník Postoj ako ufňukaná konzerváreň
  6. Tupou Ceruzou: Obedy zadarmo
  7. Jozef Stasík: Prečo nemôžeme byť Singapurom?
  8. Martina Paulenová: Viróza
  1. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq 29 942
  2. Štefan Vrátny: Pohľad zvonku na Budajove vzťahy s ŠtB 17 898
  3. Richard Sulík: Ako sme vyriešili najväčší problém tejto krajiny a teraz ponúkame reštart 8 804
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 8 074
  5. Jana Melišová: Vdýchava drevu nový život a dušu 4 605
  6. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 339
  7. Igor André: Dve poznámky ku „rómskemu Kanaánu“ vo Veľkej Británii 2 771
  8. Ľudmila Križanovská: Veľká Británia a USA sú najväčšie zlo na svete 2 504
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Východniarom tu čas beží rýchlejšie
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 56. - Arktída - Edmund Hillary, Neil Armstrong a ich výlet na severný pól (1985)
  3. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  4. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  5. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  7. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  8. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

O incidente informovala mestská polícia Liptovského Hrádku.


7. feb

Skúsený jaskyniar hovorí, že tak veľké objavy nečakali.


7. feb

Signatárom petície sa podarilo vyzbierať stovky podpisov.


7. feb

Radnica by mala nariadiť celoplošný zákaz kŕmenia nutrií.


22 h

Blogy SME

  1. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Nitrianska Blatnica
  2. Tomáš Vodvářka: Morálka nebo prachy?
  3. Olívia Lacenová: Spolupráca Elona Muska s Dogecoin priniesla zníženie uhlíkových emisií o 25 percent
  4. Benjamín Páterek: Divoký Island, 1. časť: Namiesto hurikánu ľadové kráľovstvo
  5. Juraj Gavora: Denník Postoj ako ufňukaná konzerváreň
  6. Tupou Ceruzou: Obedy zadarmo
  7. Jozef Stasík: Prečo nemôžeme byť Singapurom?
  8. Martina Paulenová: Viróza
  1. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq 29 942
  2. Štefan Vrátny: Pohľad zvonku na Budajove vzťahy s ŠtB 17 898
  3. Richard Sulík: Ako sme vyriešili najväčší problém tejto krajiny a teraz ponúkame reštart 8 804
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 8 074
  5. Jana Melišová: Vdýchava drevu nový život a dušu 4 605
  6. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 339
  7. Igor André: Dve poznámky ku „rómskemu Kanaánu“ vo Veľkej Británii 2 771
  8. Ľudmila Križanovská: Veľká Británia a USA sú najväčšie zlo na svete 2 504
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Východniarom tu čas beží rýchlejšie
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 56. - Arktída - Edmund Hillary, Neil Armstrong a ich výlet na severný pól (1985)
  3. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  4. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  5. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  7. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  8. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu