Čínska bájka popisuje vojská susedných krajín, ktoré rozložili tábory po oboch stranách hranice.
Velitelia vyslali vyzvedačov, aby zistili, ako a kadiaľ by bolo najlepšie zaútočiť. Oba tímy našli jedno a to isté miesto. Ibaže, práve tam stála chalúpka chudobného sedliaka. „Býva tam s manželkou a dieťaťom. Majú sa radi a sú šťastní. Ak prejdú tadiaľ vojská, zničia šťastie.“ Čo nasledovalo? Vojská sa stiahli, ani jeden vojvodca sa neodvážil vydať rozkaz na prekročenie hranice. Potiaľ rozprávka.
Slovensko-maďarské pomedzie je politickou top témou každú chvíľu. Spolužitie ľudí dvoch národností politikov nezaujíma. Hovoria iba o tom, že by nás, Slovákov, chceli Maďari po takmer storočí zas.
Prečo by nás juh chcel? Pre ekonomický rast? Automobilový priemysel? Alebo len tak, pretože im veľká ríša ostala v génoch?
Ktovie, možno by si svet ani nevšimol, že prišiel o jeden malý štát. Lebo čím sme zaujali svet za dve desaťročia? Jedným víťazstvom v hokeji! Že pracovitosťou? Veď lacné sú aj iné národy. Že folklórom? Je v mnohých regiónoch. Ufrfľanosťou a hnevom na každú vládu? Bryndzovými haluškami?
Mohli sme sa zviditeľniť rodinou. Rodina, tá ma na Slovensku hlboké korene. Avšak víkendový dúhový pochod gayov a lesbičiek malému štátu v srdci Európy vzal potenciálny punc inakosti – úctu k tradičnému manželstvu. Dúhová manifestácia za práva netradičnej menšiny prilákala do Bratislavy neheterosexuálov aj spoza hraníc.
K davu sa prihovoril i „teplý Maďar“, tak sa predstavil. Dostal sa na titulky médií. Homosexuálne páry podporil predseda slovenského parlamentu! Vicepremiér pre menšiny! Zopár europoslancov! Prišiel dokonca i minister rezortu, ktorý má slovko rodina v názve! Dúhový pochod gayov a lesbičiek podporili diplomatickí zástupcovia až dvadsiatich krajín!
Čo už? Budeme si musieť nájsť niečo iné, čo si slovenský národ nedá.
Možno by sme to mohli skúsiť s vyzvedačmi. Pošlime ich medzi ľudí a dajme na nich. Pošlime ich do chalúpok, nie na západ, nie do vysokej politiky, nie na námestia pred kamery.
