ZÁZRIVÁ. Milan Zaťko chová bernardíny. S chovnou stanicou sa chce presťahovať z Prievidze do Zázrivej.
Zo splneného sna sa stal koníček
K chovu pôvodom švajčiarskeho plemena sa dostal cez mamu, splnil jej sen. „Vždy túžila po bernardínovi, tak sme jej so sestrou jedného zaobstarali.“ Bernardíny sa u Zaťkovcov udomácnili, venujú sa im už trinásť rokov. Doteraz odchovali približne deväťdesiat šteniat.
Jedno, Bohuša, Milan priviezol na Oravu. „Jeho babička sa naposledy okotila ako dvanásťročná, bola to tak trochu rarita. Narodilo sa osem šteniat.“ Napriek tomu, že jeho bernardíny nemajú rodokmeň, je si istý, že by mu na súťaži neurobili hanbu.
Milan má v Zázrivej korene, pochádzajú odtiaľ jeho rodičia. Do rodného kraja sa plánuje vrátiť, spolu so štvornohými priateľmi.
Bohuš.
Bernardín ako au-pair
Chovateľ tvrdí, že bernardín je majestátny, inteligentný pes. Nie je to leňoch, ako by sa podľa stavby tela zdalo, „záleží na chovateľovi, ako ho vycvičí“. Bernardíny majú vynikajúci čuch, preto ich využívajú na hľadanie ľudí v lavínach.
Sú výbornými spoločníkmi, najmä pre deti. „Našu fenku sme používali ako opatrovateľku. Bola schopná celý deň presedieť pri kočiari. Keď bábätko plakalo, začala štekať.“
Bernardíny, rovnako ako iné psy, si vyžadujú pozornosť a lásku majiteľa. Osobitnú starostlivosť treba venovať srsti, musí sa pravidelne česať.
Veľkosť bernardínov vzbudzuje rešpekt, podľa Milana sa ich však netreba báť. „Sú veľmi priateľské.“
