V Sarajeve sa spoločne s ďalšími dorastenkami Slovenska stala majsterkou sveta v tímoch. Až za Slovenskom skončili druhé Slovinky a tretie Chorvátky.
Aká ťažká cesta je prebojovať sa z trstenského klubu až do reprezentácie? A bojovať na svetovom šampionáte o titul?
- Kolkom sa venujem štyri roky. Za úspechom sa skrýva pravidelný každodenný tréning. Taktiež netreba zabúdať na sebadisciplínu a obetavý prístup trénerov Mariána Benického a Františka Frielicha. A cesta do reprezentácie? Dlhodobo podávať dobré výsledky.
Hneď v prvý deň šampionátu ste slovenským fanúšikom urobili veľkú radosť. Spolu s Lenkou Tranovou, Danou Klubertovou, Dominikou Muškovou a Kristínou Hegedüsovou ste vybojovali zlatú medailu. Čakali ste to?
- Snívali sme o medaile. Keď sme v rukách napokon držali zlato, bol to neuveriteľný šok. Nikto nečakal, že sa staneme majsterkami sveta v dorasteneckej kategórii. Myslím si, že to bolo veľmi príjemným prekvapením, a nielen pre nás. Konkurencia bola veľmi silná. Súperky nečakali, že práve Slovenky siahnu na zlato. Predsa len tam boli iné favoritky. Ukázali sme však, že aj maličké Slovensko dokáže byť veľké.
Výkonom 570 zhodených kolov ste výrazne prispeli k zlatým medailám. Čo ste prežívali vo chvíli, keď ste sa dozvedeli, že zlato vám už neujde?
- Výkonom som nikoho nesklamala. Ďakujem tým, ktorí vo mňa verili. Ukázala som, že si správne vybrali. Výkonom som prekonala svoj priemer. Samozrejme, pocity boli výborné. Nie je nič príjemnejšie, ako získať zlato.
Okrem družstiev ste štartovali aj v súťaži jednotlivkýň. Ako sa vám darilo?
- V súťaži jednotlivcov o majstra sveta som v prvý deň zo štyridsiatich štyroch najlepších skončila ôsma. Vo finále mi patrilo pekné desiate miesto. Postupovalo iba dvadsaťštyri najlepších z predchádzajúceho zápasu. V kombinácii, kde sa sčítavali výkony, to bolo siedme miesto, čo je moje konečné umiestnenie. V šprinte ani tandeme sa mi až tak nedarilo.
Sarajevo je známe olympijské mesto v Bosne a Hercegovine. Kolky nie sú olympijským športom, ich vrcholom sú tak majstrovstvá sveta. Je to taká vaša olympiáda?
- Dá sa to tak povedať. Som veľmi hrdá a šťastná, že v tejto súťaži reprezentujem Slovensko, a hlavne rodnú Trstenú, kde je veľa mladých kolkárskych talentov. Napríklad žiak Lukáš Juris, ktorý získal tri zlaté medaily na majstrovstvách Slovenska.
Bola to vaša posledná tohtosezónna súťaž alebo máte ešte niečo v pláne?
- V jarnej časti ma ešte čaká TOP 12, kde o titul bojuje dvanásť najlepších dorastencov v rámci celého Slovenska.
Kým hokejistom medaila nevyšla, družstvo a celá slovenská kolkárska výprava si z majstrovstiev zobrala aspoň pokrik fanúšikov „My sme tu doma“. Nemali s tým horkokrvní balkánski fanúšikovia problém?
- Nie, nestretli sme sa zo žiadnym negatívnym a neprajným prístupom. Súperi aj hostitelia boli milí a priateľskí.
