TVRDOŠÍN. Oravské panstvo získalo súhlas na výstavbu železiarne v Podbieli v roku 1819. Podnikatelia ochotní stavať sa našli až po sedemnástich rokoch, Jozef David Lux, Liebman Polatschek a Wihelm Herz podpísali stavebnú zmluvu v roku 1836. Bola výhodná, Oravské panstvo poskytlo pozemok na stavbu, drevo aj financie.
Okrem toho sa zaviazalo robiť údržbu železnorudných ciest a prevádzkovať ťažbu rudy. Výstavbu podnikatelia naplánovali na tri roky, najprv chceli postaviť dve kuzne, potom vysokú pec a napokon ďalšie dve kuzne. Zložili kauciu dvetisíc zlatých, zaviazali sa platiť ročné nájomné sto zlatých.
Hutu položilo zrušenie poddanstva
Železiareň za Studeným potokom v katastri Nižnej pomenovali Františkova huta. Železnú rudu tam vozili z Juráňovej doliny, zo Zuberca, Habovky a z Malatinej. Spory podnikateľov spôsobili zánik spoločnosti. Od roku 1840 viedol železiareň Angličan Newbuild, ktorý ju pomáhal stavať. Jej prevádzka bola stratová z viacerých príčin. Z baní do huty bolo ďaleko, slabá výťažnosť rudy, zrušenie poddanstva, zastaraná technológia. Františkova huta skončila v roku 1862.
Ruiny sa zachovali dodnes. Ako výkričník nevydarenej snahy o spriemyselňovanie Oravy počas feudalizmu. Z vysokej pece sa zachovala časť obvodových múrov. Za zvyškami hlavnej budovy sú pozostatky menšej stavby, boli tam mechy na vháňanie vzduchu do pece, jeden z nich by mal byť v Technickom múzeu v Košiciach. Vedľa sú základy hámra. Za budovami je zvyšok kanála, ktorým tiekla voda na pohon hámrov. Pri hute sa nachádza aj dosť veľká hala nespracovanej rudy. Mladí nadšenci sa aj dnes usilujú o zakonzervovanie vzácnej technickej pamiatky.
Prvá papiereň zhorela
Pôvodné pastierske usadlosti na Orave sa postupne preorientovali na poľnohospodársku výrobu. Oravský komposesorát podporoval všeobecný rozvoj regiónu, vďaka čomu vznikali aj iné pracovné aktivity. Najprv manufaktúry, neskôr priemyselné výrobne. Rozvíjal sa aj obchod. V tomto období vznikla byrokracia.
Administratíva Oravského panstva sa snažila zvýšenú spotrebu papiera riešiť výstavbou vlastnej papierne v Oravskom Bielom Potoku. Prvý údaj o jej existencii sa nachádza v Korabinského lexikóne z roku 1786. Papiereň presnejšie dokumentuje nájomná zmluva medzi Oravským komposesorátom a papiernickým majstrom Gašparom Rehulkom z roku 1833. Pôvodná papiereň vyhorela. Opäť ju postaviť sa podujal papiernický majster Juraj Pánik v rokoch 1829 – 1831. Pre náhlu smrť stavbu nedokončil. Podarilo sa to až Gašparovi Rehulkovi.
Májový papier
Komposesorát mu ju prenajal za týchto podmienok:
- panstvo dovoľuje vykonávať remeslo majstrovi Rehulkovi podľa jeho vedomostí a schopností
- panstvo povoľuje majstrovi Rehulkovi dostavať papiereň z panského dreva a dovoľuje mu drevo popíliť na pánskej píle. Drevo sa bude účtovať za takú cenu, za akú sa predáva poddaným.
- ročné nájomné bude činiť 40 zlatých. Okrem toho musí majster Rehulka predať panstvu 25 rysov bieleho papiera, čistého a súceho na písanie. Za každý rys mu bude panstvo platiť 25 zlatých. Papier musí byť odovzdaný vždy v mesiaci máj.
- keby si chcelo panstvo papiereň ponechať a s nájomcom zmluvu zrušiť, musí cenu papierne a zariadenie odhadnúť pri odovzdávaní a preberaní zariadenia a papierne
Zmluva nadobudla platnosť 1. januára 1834. Na Zámku Orava 26. septembra 1833 ju podpísal Samuel Csillagy za Oravské panstvo a papiernický majster Gašpar Rehulka.
Rehulkovci
Papiereň už v roku 1842 pracovala naplno z vlastnej drevoviny. Mala vlastné strojné zariadenie s brúsom. Drevovinu používala na výrobu papiera a tiež na predaj. Predávala ju ako polotovar zlisovanú do tehál.
V papierni pracoval ako tovariš Peter Rehulka z párnickej papierne. Zhoda priezvisk napovedá, že aj Gašpar Rehulka predtým pracoval v papierni v Párnici. Obidvaja Rehulkovci svoje výrobky ciachovali. Gašpar Rehulka mal na ľavej polovici hárka variant uhorského znaku.
Ďalšie články z rubriky:
Opití dedinčania rozbili pánovi Dedinskému celý voz riadu
Drevenými gombíkmi z Tvrdošína sa zapínali aj cudzinci
Talianski baníci hľadali zlato v roháčskych skalách
Na Vianoce sedemdesiat rýb do každej rodiny
Najviac zveri skántrili Poliaci
Zverostrážca zarábal štrnásť korún
Chlieb furmana mal vždy drevenú príchuť
Dedinčania zásobovali doskami hradné panstvo
Plátenníci zašli až do Jeruzalema, Alexandrie a Káhiry
Pestovanie zemiakov ukončilo éru neustáleho hladu
Čistotný bača bol kedysi celebritou
