BOBROV. Na povale kostolného skladu sa ukrývajú historické poklady. Sú nimi viac ako dvestoročné knihy, prevažne v latinčine alebo maďarčine. V niektorých sú záznamy o majetku vtedajších farností, rozpis výdavkov aj príjmov, s menami, kto dal fare peniaze či dary, ani rozpis svätých omší, mená a dátumy narodenia detí.
Z podrobných zápiskov sa veľa vyčítať nedá, keďže väčšina je v latinčine. „Možno by nebolo na škodu, keby sa im povenoval nejaký odborník,“ povedal Tomáš Buc, milovník miestnej histórie.
Tomáš objavil knihy na povale. Sú síce opotrebované a trochu poškodené, no stále čitateľné. Po toľkých rokoch je zázrak, že ešte vôbec existujú. V jednej je dokonca založená kázeň z roku 1853 napísaná v slovenčine. „Je trochu iná ako súčasná, ale keď sa do textu začítate, dá sa mu porozumieť. Zaujímavosťou je, že kňaz používal slovenčinu s pravidlami nemeckého pravopisu. Podstatné mená boli písané s veľkými začiatočnými písmenami. Kázeň je dôkazom, že v Bobrove sa v tom čase používala slovenčina nielen v hovorenej, ale už aj v písanej forme.“
Viac ako dvestoročné zápisky sú zachytené na kvalitnom, ručne vyrábanom papieri. Na niektorých listoch je stále viditeľný vodoznak výrobcu. Hárky boli do kníh zväzované ručne. „Myslím, že papier bol vtedy drahý. Asi preto naň písali tesnopisom a veľmi malým písmom.“
