DOLNÝ KUBÍN. Žne jeden úspech za druhým. Popri práci stíha tréningy aj zápasy. V Anglicku pôsobí Michal už päť rokov. Zisťovali sme, ako sa mu tam darí.
S florbalom ste začínali v Dolnom Kubíne ešte počas štúdia. Čím vás táto hra uchvátila, že sa jej venujete aj v anglickom Brightone?
- K florbalu som sa dostal na dolnokubínskom gymnáziu. Predtým som ho párkrát videl v televízii, ale veľmi som mu nevenoval pozornosť. Vtedy ešte florbal nebol na Slovensku až taký rozvinutý. Na Oravu však dorazil „florbalový boom“ a mne sa tento šport začal čoraz viac páčiť. Možno aj preto, že som predtým hrával hokejbal. S partiou kamarátov sme založili amatérsky tím, s ktorým sme hrali mestskú ligu a popritom aj nejaké turnaje. Florbal bol v tom čase v Dolnom Kubíne na dobrej úrovni.
Boli ste prekvapený, keď ste dostali možnosť hrať popri práci v Brightone? Predsa len, v týchto častiach Európy florbal nepatrí k najpopulárnejším športom.
- Do Anglicka som odišiel hneď po zmaturovaní. Ešte predtým som však na internete zisťoval, či sa v Brightone hrá florbal. Napísal som tam mail a išiel som skúsiť šťastie na tréning. Postupne som zapadol do tímu a hrám v ňom doteraz. V Anglicku nepatrí florbal k populárnym športom, ale vďaka ľuďom, ktorí vedú GBFUA (Great Britain floorball and Unihockey Association), sa v posledných rokoch stáva čoraz populárnejším.
Akým systémom sa hrá liga vo Veľkej Británii?
- Nie je jednotná, ale rozdelená na tri menšie. S mojím tímom hráme Juhovýchodnú časť spolu s ďalšími mužstvami z okolia Londýna. Po skončení ligovej sezóny sa prihlásené tímy zúčastňujú majstrovstiev Veľkej Británie, ktoré sa každoročne konajú v inom anglickom alebo škótskom meste. Víťaz sa zúčastní kvalifikácie na Európsky turnaj majstrov.
V tíme máte aj hráčov z iných štátov. Prevládajú Fíni, Švédi, Lotyši. Akú úroveň má súťaž?
- Paradoxne v tíme nefiguruje jediný Angličan. Ja zastupujem Slovensko, ostatní hráči sú zo Švédska, Fínska, Lotyšska, Francúzska či Českej republiky. Podobne je to aj v ostatných celkoch. V Británii sa hrá pekný kombinačný florbal a má celkom slušnú úroveň. Keďže sú mužstvá zložené zo zahraničných hráčov a každý rok vznikajú nové, je to vždy až do konca sezóny napínavé a vyrovnané.
S Brightonom ste dosiahli niekoľko pozoruhodných výsledkov.
- Za päť rokov bolo úspechov viac než dosť. Za najväčší považujem víťazstvo v lige v roku 2008 a na turnaji Helens Gilles Memorial Open, na ktorom sa nám zakaždým podarilo dostať do finále. Nechýbajú ani dve druhé a tretie miesta na majstrovstvách Británie. Brighton Rock vždy patril medzi ašpirantov na medailové pozície či už v lige alebo na turnajoch. A stále to potvrdzuje.
Ako sa dá skĺbiť práca s florbalom? Ako často máte tréningy?
- Tréningy sú raz za týždeň. Zosúladiť sa a stretnúť aspoň tento jeden raz je niekedy problém, keďže väčšina spoluhráčov je zaneprázdnená prácou alebo štúdiom.
Čo by ste chceli ešte dosiahnuť? Chýba vám asi to najdôležitejšie – titul majstra.
- Chcel by som konečne vyhrať majstrovstvá Británie, kde sme už niekoľkokrát mali blízko k titulu, no vždy nám prekazili radosť hráči London Vikings, ktorí patria k niekoľkonásobným majstrom. Rád by som si zahral aj na turnajoch mimo Anglicka. Nedostatok sponzorov nám to však neumožňuje. Uvidíme, snáď do tímu pribudnú noví hráči a s nimi aj sponzori. Potom sa nám možno podarí vycestovať do Prahy na Czech Open.
