Štvrtok, 2. február, 2023 | Meniny má Erik, Erika

Opití dedinčania rozbili pánovi Dedinskému celý voz riadu

Vápenka v Zuberci, hrnčiarska pec v Trstenej. Prvá nevydržala ani do vojny. Hrnčiarska výroba na hornej Orave pretrvala dodnes.

Hrnčiari predstavujú svoje remeslo mladej generácii.Hrnčiari predstavujú svoje remeslo mladej generácii. (Zdroj: LÝDIA VOJTAŠŠÁKOVÁ)

TVRDOŠÍN. V roku 1900 bola vymurovaná v priestore terajšej Vápenice, tridsať minút cesty od horného konca Zuberca, väčšia vápenná pec. Nalámané kamene na stavbu vozili všetci majitelia pozemkov z poriadky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Len murári, ako špecialisti, boli platení. Peniaze na financovanie stavby získala obec z predaja hory v priestore Števkovka – Prieves. Vápenka bola teda obecným majetkom, mala slúžiť k všeobecnému zveľadeniu obce. Na vykurovanie sa popri dreve používalo aj uhlie. Vápenec sa doloval v bezprostrednej blízkosti pece.

SkryťVypnúť reklamu

Vápno chcel málokto

Dvojkomorová pec v spodnej časti sa v hornej zúžila do násypného valca. V jednej komore sa urobila z vápencových skál obmurovka, dnu sa hádzali vápencové kamene, a to doplna. V druhej komore bolo ohnisko, z dreva a uhlia. Po zapálení mohla pec pracovať nepretržite, za sústavného dopĺňania pece palivom a vápencom a odoberania vypáleného vápna (páleného vápna – kysličníka vápenatého CaO) v spodnej časti pece.

Táto pec bola málo rentabilná, chýbal odbyt na vápno. Drevené domy v celej oblasti Studenej doliny i v blízkych liptovských dedinách potrebovali vápno na bielenie iba dvakrát do roka, a to pred Vianocami a Veľkou nocou. Ešte pred prvou svetovou vojnou pec vyhasla natrvalo, obec nemala peniaze na vyplácanie robotníkov.

SkryťVypnúť reklamu

Päť vozov na výpalok

Hrnčiarska výroba v Trstenej mala materiálnu základňu v kvalitnej hline na Bratkovčíku. Hlina sa vykopávala pod ornicou, do hĺbky jeden-dva metre. Na jeden výpalok hrnčiarskej pece bolo treba päť vozov – došteňákov hliny. Rozdrvenú hlinu polievali a ubíjali kyjanicou na širokom kláte. Potom sa premiesila a krájala malým dreveným rýľom.

Nečistoty, hlavne drobné kamienky, sa vyhadzovali. Nakoniec sa hlina strúhala plechovým kosákom na tenké plátky – podošvy. Ďalším miešaním ju zbavili vzduchových bublín a vytvarovali do hrudiek, z ktorých sa na hrnčiarskom kruhu formovali nádoby.

Pravidlá kruhu

Hrnčiarsky kruh sa skladal z osi – dreveného vretena, na ktorom boli upevnené dve okrúhle dosky z dubového dreva. Vrchná doska sa volala hlávka a spodná šľapačka. Kus hliny na otáčacom kruhu formoval hrnčiar rukami. Najprv do kužeľa, potom ju vodou primastieval, aby bola tvárna. Kužeľ ťahal dohora, prstami ho tvaroval aj zvnútra.

SkryťVypnúť reklamu

Pri ťahaní nádoby do výšky hrnčiar používal drevený nožík tvaru rovnoramenného trojuholníka s dierkou na prst. Hotový výrobok odrezal z hlávky tenkým drôtom. Vytočené nádoby sa potom sušili, polievali roztokom bielej a červenej hliny a maľovali. Na pomaľovanie sa používal roztok kysličníka olovnatého a kremeňa. Hlinený riad sa napokon vypaľoval v peci.

Tisíce mís

Do najspodnejšej časti sa poukladali dva rady nádob, ktoré sa pokazili pri modelovaní, preprave alebo prvom vypaľovaní. Nimi sa miernil plameň s teplotou 900 stupňov. Potom sa do pece ukladali misy, mliečniky a džbánky.

Ukladanie si vyžadovalo odbornosť, aby sa jednotlivé kusy dobre vypálili. Na jedno vypálenie sa pripravilo až 3600 kusov riadu. Sortiment trstenských hrnčiarov bol pestrý: malé i veľké misy, turačné misy (na spoločné jedenie), grajciarové misy, zalamované misy (pre deti), krčahy, krčiažky, mliečniky, dvojačky (spojené dvojhrnce), kvetináče, soľničky a figurálna tvorba (sliepočky, vtáčiky, píšťalky a pod.)

Vojna črepín

S rozvozom a predajom črepového tovaru súviseli aj určité riziká. Starý pán Dedinský spomínal, ako skončil v jednej nemenovanej oravskej dedine (nemenovanej preto, lebo potomkovia nemôžu za výčiny svojich predkov). Cez odpust sa so svojím hlineným riadom rozložil blízko krčmy.

Dedinčania po skončení služieb božích nekupovali, najprv sa išli pouctiť do osvedčeného domu zábavy a rozptýlenia. Navzájom sa počastovali kmotrovia, susedia, ale aj vzdialenejší známi a kamaráti. Iba zrazu na vrchole vzájomného uctievania vznikla ruvačka. Najprv drobná, nenápadná sa o chvíľu zmenila na veľkú bitku.

Bili sa chlapi, klbčili sa ženy a deti tiež nečinne nestáli, z diaľky hádzali kamene do klbčiacich sa hlúčkov. Najprv zdemolovali zariadenie krčmy, potom povytrhávali všetky laty a šteblíky z plotov, nakoniec sa bili všetkým, čo im prišlo pod ruku. Takto prišiel na rad aj hlinený riad pána Dedinského.

Vzduchom lietali misky, mištičky, hrnce, hrnčíčky a gliedniačiky. Okolie krčmy bol samý črep. Bitka sa skončila až vtedy, keď vo voze neostal ani jediný hrniec. Takto pripravili dedinčania pána Dedinského o jeden celý výpalok hrnčiarskej pece. So svojím chúlostivým riadom sa odvtedy už pri krčme nerozkladal.

Dve hrnčiarky

Trstenské hrnčiarstvo má starú tradíciu. Zachoval sa gledniačik z roku 1720. Hrnčiarsky cech v roku 1870 mal 30 hrnčiarov. Známymi hrnčiarmi boli Mačorovci, Javorkovci, Jankoľovci, Pánikovci, Štrbáňovci, Klimekovci, Dedinskí a dve hrnčiarky Jagelková a Triešková. Výrobky rozvážali na vozoch po celej Orave, Liptove, Kysuciach a v Poľsku až po Rabku.

Črepový tovar predávali za hotové peniaze, alebo ho vymieňali za ovos, jačmeň, žito a ikricu. Hrnčiarstvo zaniklo v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Príčinou bola továrenská výroba riadu a likvidácia pece – paľárne v Trstenej.

Základom súčasnej hrnčiarskej výroby sú staré výrobné postupy, ale s použitím modernej techniky. Sú to prístroje na spracovanie hliny, hrnčiarske kruhy na elektrický pohon, vypaľovacie pece a odlievacie formy. Výrobky majú viac estetický ako praktický význam.

Ďalšie články z rubriky:

Drevenými gombíkmi z Tvrdošína sa zapínali aj cudzinci

Talianski baníci hľadali zlato v roháčskych skalách

Na Vianoce sedemdesiat rýb do každej rodiny

Najviac zveri skántrili Poliaci

Zverostrážca zarábal štrnásť korún

Chlieb furmana mal vždy drevenú príchuť

Dedinčania zásobovali doskami hradné panstvo

Ľudia sa zaobliekli doma sami

Plátenníci zašli až do Jeruzalema, Alexandrie a Káhiry

Pestovanie zemiakov ukončilo éru neustáleho hladu

Dobrá kosa musela zvoniť

Čistotný bača bol kedysi celebritou

Voliar musel byť zdravý, silný a nebojácny chlap

Hrmenie pred Jurajom neveštilo dobrý ovčiarsky rok

Najčítanejšie na My Orava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  2. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  3. Dodajte vašej pokožke šťavu
  4. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  5. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  7. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  8. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  1. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  2. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  3. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  4. Dodajte vašej pokožke šťavu
  5. Trh s nehnuteľnosťami praje prenájmom
  6. Wüstenrot rástol v segmente životného aj neživotného poistenia
  7. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  8. O najlepšie komunikujúcich značkách rozhodne aj verejnosť
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 11 942
  2. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 11 032
  3. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 4 337
  4. Dodajte vašej pokožke šťavu 2 590
  5. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 212
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 659
  7. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 1 122
  8. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 1 014

Blogy SME

  1. Tupou Ceruzou: Alfasamec Sulík
  2. Peter Slamenik: Nefeť pleseň, diel číslo 1.
  3. Barbora Suráková: Čo vidieť a zažiť v perle Maroka – Marrákeši
  4. Martin Sukupčák: Neskutočný pokrytec Fico
  5. Miriam Studeničová: Koniec duchovného tuláctva a duchovného bezdomovectva
  6. Irena Šimuneková: Keď sme na SME II.
  7. Štefan Vidlár: Šampáňo - kampáňo
  8. Ján Šeďo: Trojročného syna som musel od seba odtrhnúť násilím.
  1. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 632
  2. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 741
  3. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 881
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 3 870
  5. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 3 757
  6. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 687
  7. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 2 929
  8. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 2 736
  1. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  2. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  3. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  5. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  6. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  8. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Mário Košút mal zo striebornej medaily veľkú radosť.

Mário Košút absolvoval majstrovstvá Európy v zimnom triatlone.


6 h
Kolkári Trstená Starek prežívajú výnimočnú sezónu.

Najlepší výkon Starekovcov predviedol Michal Szulc, ktorý zvalil 651 kolov.


11 h
Nová čerpacia stanica pohonných hmôt v Dolnom Kubín je zatiaľ prázdna, otvoriť chcú o niekoľko dní.

Prichádza poľská spoločnosť Orlen, v Čechách je už jednotkou.


15 h
Bianka Masláková a Mariana Sumegová.

Bianka Masláková nastupovala v obrane, Mariana Sumegová v bráne.


1. feb

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Muž na následky zranení zomrel.


1. feb

Aktuálny dlh letiska je 1,8 milióna eur.


13 h

Opatrenia sú tiež na ďalších súdoch. Zo Špecializovaného trestného súdu v Pezinku museli odviesť dvojicu obžalovaných.


(JN) 9 h

Prichádza poľská spoločnosť Orlen, v Čechách je už jednotkou.


15 h

Blogy SME

  1. Tupou Ceruzou: Alfasamec Sulík
  2. Peter Slamenik: Nefeť pleseň, diel číslo 1.
  3. Barbora Suráková: Čo vidieť a zažiť v perle Maroka – Marrákeši
  4. Martin Sukupčák: Neskutočný pokrytec Fico
  5. Miriam Studeničová: Koniec duchovného tuláctva a duchovného bezdomovectva
  6. Irena Šimuneková: Keď sme na SME II.
  7. Štefan Vidlár: Šampáňo - kampáňo
  8. Ján Šeďo: Trojročného syna som musel od seba odtrhnúť násilím.
  1. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 632
  2. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 741
  3. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 881
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 3 870
  5. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 3 757
  6. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 687
  7. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 2 929
  8. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 2 736
  1. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  2. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  3. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  5. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  6. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  8. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu