„Vaša reč nech je áno alebo nie. Všetko ostatné je od zlého." Túto veľkú múdrosť sme vôbec nepochopili a nedržali sa jej, čoho dôsledkom, ak sa to nezmení, bude duchovná záhuba miliónov duší, ktoré sa utopia v nesmiernom oceáne balastu vytvoreného ľudským slovným prejavom.
Áno-áno, nie-nie neznamenajú strojovú úsečnosť. Sú nabádaním k stručnosti, vecnosti a jednoduchosti vo vyjadrovaní. Nabádaním k tomu, aby sme vždy hovorili iba to, čo je naozaj podstatné a má zmysel. Každé takéto slovo by bolo potom slovom, za ktorým sa dá stáť a oprieť sa oň.
Akou zbraňou však kto zachádza, takou nakoniec zahynie. Bezobsažnosť, bezmyšlienkovitosť, povrchnosť, plytkosť, nevecnosť a prázdnota v reči formuje povrchných, plytkých, prázdnych, nevecných a stádovitých ľudí. Používanie znehodnotenej reči duševne znehodnocuje tých, ktorí ju používajú.
Zovšadiaľ sa na nás valí lavína slov. Možno až deväťdesiatdeväť percent nemá nijaký hlbší význam. Je to iba bezobsažná prázdnota, neraz účelovo fabrikovaná práve preto, aby prostredníctvom jej každodenného pretlaku ľudia otupeli a stali sa povrchnou, nemysliacou a ľahko ovládateľnou masou. Cieľom šírenia prázdnoty v reči je vytváranie prázdnych ľudí.
Kto nájde silu vystúpiť z tohto kolotoča? Kto dokáže od seba nekompromisne odvrhnúť všetok balast a akoby ostrým mečom oddeliť hodnotné od nehodnotného? Takéto niečo je v dnešnej dobe naozaj veľmi ťažké, avšak kto toho nebude schopný, príde o svoje človečenstvo.
Ak sa vraví, že menej je niekedy viac, tak v prípade nášho vzťahu k informáciám to platí dvojnásobne. Radšej teda menej, omnoho menej, ale hodnotnejšieho, hlbšieho a duchovne kvalitnejšieho. A mnohokrát je dokonca zotrvávanie v tichom premýšľaní ďaleko užitočnejšie, ako mnohé z toho, čo sa na nás hlučne a vtieravo valí zvonka.
V skutočnosti sú to práve chvíľky tichého uvažovania, v ktorých dozrieva naša osobnosť. My ľudia máme byť predsa osobnosťami a nie iba nejakými humanoidmi, neschopnými samostatne myslieť. Humanoidmi, ktorí kráčajú životom nesamostatne, tupo a iba podľa chcenia iných.
Autor: Milan Šupa
