TVRDOŠÍN. Námestovo žilo z plátna. Základom pre rozvoj plátenníctva bolo pestovanie a spracovanie ľanu. Plátno sa v Námestove tkalo aj zušľachťovalo. Odpradávna sa používali na tkanie drevené krosná, neskôr ich nahradili liatinové, poloautomatické.
Okrem hrubého a tenkého plátna ženy tkali vzorované prikrývky, dečky, obrusy, vlnené plátno a handričkové koberce. Prvá farbiareň plátna s mangľom bola v meste už v roku 1775. Do roku 1850 prevádzkovali Námestovčania takmer dvadsať mangľov a farbiarní.
Tkáčovňa plátna zamestnávala v roku 1865 až 350 tkáčov. Veľkú úlohu v rozvoji plátenníctva zohral Priemyselný spolok oravských plátenníkov založený v Námestove v roku 1884.
S výrobou plátna súvisel aj obchod s plátnom. V čase najväčšej konjuktúry plátenníctva bolo v Námestove najmenej 25 plátenníkov.
Na konci 19. a na začiatku 20. storočia pôsobilo v centre Bielej Oravy jedenásť stolárov, desať krajčírov, deväť obuvníkov, po päť garbiarov a kováčov, traja kolári a dvaja kožušníci.
Soľ nad zlato
Kráľ Matej II. udelil mestu v roku 1609 právo štyroch výročných trhov a potvrdil právo dvojtýždenných trhov. Schádzali sa tam ľudia zo strednej a severnej Oravy. Z Trstenej sa stalo stredisko slovensko-poľských obchodných stykov, jej obyvatelia obchodovali so soľou z Vieličky. Z veľkého skladu v meste sa rozvážala soľ po celom severnom Slovensku.
Od 17. storočia bol v Trstenej cech hrnčiarsky, kožušnícky, čižmársky, obuvnícky a tesársky.
Osem obuvníkov, štyroch čižmárov, troch kožušníkov, dvoch krajčírov, kováčov a mäsiarov malo mesto v roku 1717. K trom mlynom a valche na súkno onedlho pribudol mangeľ, farbiareň plátna a tehelňa. V druhej polovici 18. storočia sa začalo prudko rozvíjať hrnčiarstvo, zatienilo ostatné remeslá.
Trstenská rafinéria
Obchodník Móric Maťuga so spoločníkmi v roku 1905 začal v meste stavať rafinériu minerálnych olejov. Skladala sa z kotolne, zberne, čistiarne, chladiarne, troch veľkých nádrží na surovú ropu a skladov. Súčasťou stavby boli obytné budovy pre osadenstvo. Továreň na čistenie minerálnych olejov úč. spol. Trstená nebola v prevádzke dlho. V roku 1908 ju takmer zničil rozvodnený Zábiedovský potok. Neskôr sa prevádzka obnovila, no v roku 1927 celkom skončila. Ostal len sklad benzínu, petroleja a kolomaže.
Drevo z Oravíc
Drobná výroba v Tvrdošíne sa začala rozvíjať takmer s valašskou kolonizáciou Oravy. Rok 1575, prvá píla, 1623 – spoločný kotol na varenie piva.
Po získaní Oravíc do majetku mesta v roku 1659 nastal prudký rozvoj drevovýroby, povozníctva s drevom, pltníctva a obchodu s drevom. S oravickým drevom Tvrdošínčania hospodárili rozumne. Ročne tam vyťažili desaťtisíc kubíkov dreva. V roku 1763 vznikla píla aj v Oraviciach. Drevo a piliarske produkty sa vozili do Tvrdošína, na breh Oravy. Tam sa zbíjali plte, dosky a hranoly sa splavovali dolu Oravou a Váhom. Z práce s drevom žili furmani, drevorubači, pltníci, šindliari, pracovníci na pílach.
Drevené gombíky
Od roku 1742 malo mesto pivovar a pálenicu. Všetci majitelia ralí boli povinní dodať do pivovaru a pálenice určité množstvo jačmeňa, žita a zemiakov. Obidve výrobne zanikli v polovici 19. storočia. V roku 1875 nájomca šindliarne Jozef Haluška predával Tvrdošínčanom tisíc šindľov za 2,40 zlatých, občanom z dedín za 3,60 zlatých.
V roku 1884 bola v prevádzke aj mangliareň a farbiareň plátna. V roku 1883 zriadil Emanuel Weisz z Poľska v budove starého pivovaru zápalkáreň. Najvyššie príjmy malo mesto z dreva, až 15 150 zlatých. Gombičková továreň, postavená v roku 1909, vyrábala drevené gombíky s dobrým odbytom na zahraničných trhoch. Zanikla po prvej svetovej vojne.
Nábytok vyrezávali, aj brúsili
V roku 1910 parná píla zamestnávala 103 ľudí. Zriadili pri nej dubáreň, po vzniku prvej ČSR mestskú elektráreň a v roku 1937 valcový mlyn. V strojnej stolárskej dielni zo začiatku 20. storočia zamestnával Jozef Kristofčák 10 až 15 učňov a tovarišov. Dielňa mala vlastný parný stroj a pílu. Dodávala vyrezávaný a brúsený nábytok, najmä do škôl a kostolov. V roku 1925 majiteľ zomrel, dielňa zanikla. K remeselnému rozvoju Tvrdošína prispela aj železničná trať postavená koncom 19. storočia. Do dnešných čias pretrvala tvrdošínska píla, vlastní ju tamojší urbár.
Takmer dvesto okovov liehu
V Dolnom Kubíne od roku 1737 fungoval mestský pivovar, na mieste dnešného evanjelického kostola. V roku 1740 zarábal 960 zlatých, výdavky mal 788 zlatých. Suroviny na výrobu piva dodávala každá raľa. V roku 1755 to bolo 40 meríc jačmeňa a dve merice chmeľu. Nový pivovar v roku 1789 prenajali Ambrózyovci za 250 zlatých, neskôr Juraj Radlinský za 600 zlatých.
V roku 1828 opracovávali v Medzihradnom pieskovcový kameň. Robili kamenné schody, bahríky na pece, osly a brúsky. V roku 1857 vypálila pálenica Jakuba Kuffera 105 okovov 32-percentného liehu, pálenica Eliáša Fischera 75 okovov, pričom pracovali päť mesiacov. Tlačiareň, kníhviazačstvo a papiernictvo vlastnil v roku 1895 Jozef Trnkócy.
Náradie od Macka
Začiatkom 20. storočia vznikla z kováčskej vyhne Jána Gustáva Macka továrnička na výrobu orného náradia ťahaného koňmi alebo volmi. Vyrábala Mackovského rúchadlo VN – pluh pre orbu v horských terénoch, Dvojkrídlový mackovský pluh ZK – mal dve odvalnice a dva lemeše, obracal odoranú pôdu nahor, Železný pluh rýľovač a okopávač T – mal osem rýľov na prvé kyprenie zemiakov a po nasadení ohrňovača sa dal použiť na okopávanie. Továreň vo Veľkom Bysterci, ktorá prispela k rozvoju oravského poľnohospodárstva, zanikla po smrti Macka v roku 1932.
Ďalšie články z rubriky:
Talianski baníci hľadali zlato v roháčskych skalách
Na Vianoce sedemdesiat rýb do každej rodiny
Najviac zveri skántrili Poliaci
Zverostrážca zarábal štrnásť korún
Chlieb furmana mal vždy drevenú príchuť
Dedinčania zásobovali doskami hradné panstvo
Plátenníci zašli až do Jeruzalema, Alexandrie a Káhiry
Pestovanie zemiakov ukončilo éru neustáleho hladu
Čistotný bača bol kedysi celebritou
