rokoch 1999 až 2008.
Spontánna podpisová akcia proti plánovanej redukcii oddelení v HNsP Trstená bola odpoveďou občanov na nekonanie manažmentu nemocnice. Súčasťou podpisovej akcie bol aj otvorený list občianskych aktivistov vedeniu nemocnice, ktorí poukázali na dôsledky tejto reštrikcie a problémy, ktoré vzniknú pre pacientov aj zamestnancov.
Nešlo len o podporu
Redukcia mala zasiahnuť štyri oddelenia v HNsP, ktoré sú dimenzované pre celú Oravu, a ktoré prešli rôznymi snahami o likvidáciu v minulosti, naposledy v roku 2002 a 2007.
Nemyslím si, že podpisová akcia bola len podpora predsedu ŽSK Juraja Blanára. Vyzývala ho na pomoc. Občania ňou vyjadrovali nesúhlas s takým rozsahom zmien v nemocnici na okraji republiky. Vôbec nešlo o primeranú redukciu. Ako sa majú obyčajní ľudia brániť, keď pravidlá sú zamotané a neplatia?
Nesplnená podmienka
Po zrušení niektorých oddelení môžu nasledovať ďalšie zmeny. Preto ten strach. Tak rozsiahla reštrikcia bola plánovaná preto, lebo nedávne manažmenty nemocnice, ktoré boli dosadzované výberovými konaniami ŽSK, nekonali. Mimochodom, od roku 2008 sa tu vystriedalo päť riaditeľov. Nesplnili nariadenie vlády o nutnosti zriadenia neurologického oddelenia. To nariadenie bolo platné od roku 2008 ako podmienka na zaradenie nemocnice do tzv. pevnej siete zdravotníckych zariadení.
Čo robili piati riaditelia, keď nedokázali zriadiť neurologické oddelenie za dva a pol roka? Bol to zámer? Za toto Koleják nemôže. Za toto nemôže ani minister zdravotníctva, v súčasnosti Ivan Uhliarik.
A pretože nemocnica nie je v pevnej sieti, poisťovne si proti nej začali dovoľovať viac. Toto nariadenie vlády bolo divné a vzniklo v roku 2008. S vytvorením siete zdravotníckych zariadení, a povinnosťou platiť zo strany poisťovní sa len prehĺbili nerovnosti vo financovaní zdravotníckych zariadení. Pretože iné platby dostávali veľké a iné menšie nemocnice.
Kto za to môže?
Ani za reštrikciu nemôže minister zdravotníctva Uhliarik, on ju nenariadil. Ani Koleják. Je potrebné nájsť peniaze na fungovanie poisťovní, ktoré financujú systém.
Pred štyrmi rokmi mala Všeobecná zdravotná poisťovňa zisk deväť miliónov eur. Za štyri roky sa dostala do straty 70 miliónov. A to aj pri pohltení Spoločnej zdravotnej poisťovne. Súkromné poisťovne aj napriek tomu hospodárili primerane.
Straty sú však vo všetkých oblastiach hospodárstva. Vojsko je pomaly nebojaschopné. Krajské ani obecné samosprávy nemajú peniaze. Školstvo, veda sú poddimenzované. Poľnohospodárstvo živorí. V Sociálnej poisťovni sú diery. Čie sú to účty? Ani Kolejákove, ani ministrove.
Obviňovanie nepomôže
Nemyslím si však, že nám pomôže vzájomné obviňovanie a politizovanie problémov. Je potrebné priložiť ruku k dielu a spoločne sa snažiť, aby ekonomika išla, aby bolo viac peňazí na rozdávanie. Treba utlmiť korupciu, nehospodárnosť a vydržať možno rok a mohlo by byť lepšie.
Aj minister Uhliarik by určite uvítal, ak by mal viac miliónov. Ak by mohol rozdávať. Ale niet z čoho, treba platiť dlhy, upratovať. Minister zdravotníctva sa snaží získať viac peňazí. V budúcoročnom rozpočte ich môže byť viac, závisí to aj od platných a pripravovaných zákonov.
Eurofondy na zdravotníctvo sú minuté. Oproti iným rezortom bol tento balík veľmi nízky a tiež sa z neho rozdávalo najmä do veľkých nemocníc a do súkromných centier.
Že v súčasnosti je k dispozícii menší balík peňazí na tzv. neaktívnych poistencov, za to môžu všetky vlády, aj predchádzajúca. Kto sleduje problémy v zdravotníctve, tak vie, že začali ešte za vlád v rokoch 1995 až 1997, keď sa začalo vypočítavať percento platieb za neaktívnych poistencov, pričom sa vychádzalo z reálnych možnosti ekonomiky.
Zdravotníctvo má aj úspechy
Problémy zdravotníctva sú komplexné a nie je možné ich zhodnotiť v jednoduchých obvineniach. Ale nemyslím si, že zdravotníctvo má len problémy. Má aj úspechy a za tým sú zdravotníci, ktorí často robia za nízke platy v predĺžených a nočných zmenách. Robia vlastne charitu v zdravotníc-kych zariadeniach. A aj vlastné misie.
Autor: Vojtech Koleják
