DOLNÝ KUBÍN. Presne 11. mája 1976 prišiel prvýkrát na transfúznu stanicu do Trstenej. Ako branec, išli všetci, tak sa pridal. Po návrate z vojenčiny v darovaní krvi pokračoval. Najprv organizovane, v bývalej OFZ, neskôr individuálne.
Dá krv, zoberie knihy
„Prvý raz mi bolo kadejako," spomína Vladimír. „Neskôr prevážil dobrý pocit. A po tridsiatom odbere prišla na mňa eufória, veď púšťanie žilou bolo kedysi liečebnou metódou."
Darovanie krvi mu prospieva. „Chrípku som mal naposledy v deväťdesiatom prvom," hovorí, klopkajúc na drevený stôl.
Päťdesiatštyriročný vdovec je otcom dvoch dcér. Zo sto odberov 85 absolvoval v Martine, hoci na dolnokubínsku transfúzku to má z domu sto metrov. „Zvykol som si tam chodiť, nie je to ďaleko. Občas jednou cestou vyberiem dcére knihy v Národnej knižnici."
Rekreačný turista, cyklista a plavec sa postojom spoločnosti k darcom krvi nezaoberá. „Ak moja krv niekomu pomôže, som spokojný. To mi úplne stačí." Darcu krvi najviac poteší dobrá kozmetika vrátane pekného parfumu.
Pomohli
Dolnokubínčan je jediným Oravcom, ktorý minulý týždeň dostal Kňazovického medailu za sto bezpríspevkových odberov krvi.
Rodinu diamantových darcov s 80 odbermi rozšírili Viktor Mačor, Jozef Micáň, František Rentka a Ivan Rentka. Zlatú Janského plaketu udelil oravský spolok Slovenského červeného kríža (SČK) 18 Oravcom, 30 ocenil striebornou a 54 bronzovou.
„Pomohli dobrej veci a urobili svet lepším," povedala Zuzana Kršková, predsedníčka SČK. „Krok na transfúznu stanicu je krokom k váženiu si ľudského života."
