NÁMESTOVO. Odmalička mu učarovala atletika, v Rabči patril tento šport k najúspešnejším v bývalom Československu. Atletický nestor Ján Pienčák dohliadal aj na začiatky Jozefa Jagelku, ktorý si tak prešiel takmer všetkými disciplínami kráľovnej športu. „Neskôr ma trénoval Üvegeš či Fedvári," hovorí štyridsaťštyriročný Jagelka. „Patril k československej špičke. V Berlíne skončil piaty."
V kladive majstrom republiky
Na športovej škole v Banskej Bystrici sa Jozefovi zapáčil hod kladivom. Tréner Koukal si ho zobral do parády, čo mu Oravčan vrátil v podobe majstrovského titulu. „Banskobystričania vtedy patrili medzi najlepšie družstvá v republike, som rád, že som bol jeho súčasťou," povedal oravský vytrvalec.
V devätnástich rokoch sa jeho kariéra zastavila. Osem hodín tréningu denne urobilo svoje. Pre zdravotné problémy s kolenom musel ísť vrcholový šport bokom.
Po prvom maratóne nemohol týždeň chodiť
K maratónu ho priviedol Tvrdošínčan Viktor Fonfer. „Prvý som odbehol pre štyrmi rokmi v poľskom Krakowe. Mal som strach, ako to dopadne. Nemohol som týždeň chodiť. Bral som lieky od bolesti. No stálo to za to," hovorí dnes už s úsmevom jeden z oravských maratóncov s premiérovým časom 3:37:02 h. V Poľsku patria behy na dlhšie trate k populárnym činnostiam. Veď už na menšiu súťaž príde štyristovka bežcov a na maratón v Krakowe sa postaví tritisíc päťsto maratóncov.
Na nasledujúcom podujatí v Košiciach bežal polovicu trate po boku Mikuláša Dzurindu. „Pomohol mi hlavne psychicky. Povzbudzoval ma, aby som to nevzdal. No v závere mi ušiel," hovorí o príhode s terajším slovenským ministrom zahraničných vecí.
Posledných osem kilometrov je najhorších
Najnáročnejší maratón ho čakal v lete. Kysucký a Rajecký sa išiel doslova za neľudských podmienok. „V tieni bolo 32 stupňov. Mal som formu, bol som dobre pripravený. V takých podmienkach však zlyháva organizmus a stane sa, že človek už neurobí ani krok, nieto aby ešte bežal. Pitného režimu nebolo ako keby dosť, bolesti boli veľké, o otlakoch ani nehovoriac. Keď si to človek neskúsi, neuverí. Posledných osem kilometrov je v maratóne najhorších."
Napriek všetkých patáliám je maratón pre neho drogou. Keď skončí jeden, najradšej by hneď bežal ďalší. Kedysi sa na Orave venovala maratónu veľmi malá skupina ľudí. „Dubovský, Loffaj, Fonfer majú za sebou množstvo maratónov. Postupne som sa pridal ja a ďalší vytrvalci zo všetkých troch okresov."
Jozef Jagelka trénuje hlavne cez víkendy, v pracovnom týždni mu veľa času nezostáva. Pravidelne vybieha na Pilsko, Magurku či Babiu horu. Vo výškach okolo tisíc metrov nad morom sa mu dýcha oveľa lepšie.
Výzvou Berlínsky maratón
Rodák z Rabče má za sebou osemnásť maratónov. Jeho cieľom je zabehnúť aspoň stovku 42 195-metrových tratí. Verí si, veď doteraz všetky dokončil. Jeho osobným maximom je 3:27:19 h z košického maratónu. Tento rok sa chystá aj na ultrabeh na Donovaly, kde je pre bežcov pripravených 48 kilometrov po Nízkych Tatrách.
Oravský vytrvalec si uvedomuje, že na kvalitné časy a výsledky je už neskoro. Chce však prilákať hlavne mladých nadšencov – aby mal kto pokračovať. Jozef Jagelka má ešte jeden nesplnený sen. „Berlínsky maratón. Má výborný profil trate pre bežcov a často sa tam lámu rekordy."
