TVRDOŠÍN. V roku 1773 dostal Alexander Denke, prvý prísediaci Liptovskej župy, povolenie na štôlňu vo vrchu Roháč (ináč Podbyalanská hala), kde chcel dolovať zlato, striebro a iné kovové rudy.
Železiareň nedokončili
V roku 1808 banskí podnikatelia Abrahám Ehrenfeld, Lazar Scholosberger a Abrahám Propper urobili s Oravským komposesorátom zmluvu o využití roháčskych železných rúd. Súčasťou dohody bolo aj vybudovanie železiarne v Zuberci – Brestovej.
Na stavbe sa začalo pracovať, ale po vyčerpaní 25-tisíc florenov sa stavebné práce navždy skončili. Roku 1817 bola urobená skúška kvality železnej rudy zo Zimnej, severozápadnom svahu Osobitej, vo vysokej peci v Kužniciach a v skujňovacej peci v Koscielisku. Zo 42 viedenských centov rudy získali 45 3/8 libry čistého železa, čo bola veľmi slabá výťažnosť.
Zlato v Bielej skale
Železná a hlavne zlatá horúčka motala mysle ľudí dlho a dozrievala neskoro. V dvadsiatych rokoch 20. storočia sa našiel človek menom Július Baňáry, rodák zo Žarnovickej Huty, ktorý bol presvedčený o náleziskách zlata v Bielej skale. V Amerike sa mu dostali do rúk písomné správy starých zlatohľadačov, hovorili o zlatonosných žilách v Bielej skale. Správy a možno aj dozrievajúca zlatá horúčka v Amerike ho tak sfanatizovali, že sa vrátil domov. Prišiel do Zuberca, kde sa dal na zlatokopectvo.
Roháčske zlatokopectvo
Za zarobené a ušetrené peniaze si najal pomocníkov, talianskych baníkov a Zuberčanov. Vo vápencovej hornine Bielej skaly hĺbili chodby, otvory do skál vŕtali podľa smeru raňajších lúčov slnka. Vplyvom svojich utopistických nápadov minul všetky peniaze, ale zlato nenašiel. Vo svojej naivite sa obracal aj na prezidenta prvej ČSR a prezidenta Slovenského štátu o finančnú pomoc pri podnikaní.
Samozrejme, pre nereálnosť nápadov mu finančnú pomoc neposkytli. V existenciu zlata v Bielej skale veril do konca života. Tesne po druhej svetovej vojne kopal už len s školákmi, ktorí uverili jeho zanietenému rozprávaniu o možnosti rýchleho zbohatnutia. Po takmer tridsaťročnej úmornej a bezvýslednej práci zomrel Baňáry v Zuberci v roku 1947 ako chudák. Jeho smrťou sa skončila éra roháčskeho zlatokopectva.
Hľadači pokladov
V oblasti Babej hory sa našli stopy po hľadačoch pokladov. Svedčí o tom dokument z roku 1637 autora Michala Hrosiénskiho. V Žľabe hľadačov pokladov, zo severovýchodnej strany sedla Brána (1408 metrov), je pri Zlatej studni vyrytý dátum 1642. Predpokladá sa, že hľadači pokladov pochádzali z kolektívu vieličských a bochémskych baníkov zo soľných baní vo Vieličke. Stopy banských rytín sa našli pri vstupe do Slovíkovej studne. Popri štyroch iniciálkach boli vyryté do skál aj banícke symboly – kladivá a čakany.
V roku 1660 Kazimierz Haur, kráľovský ekonomický úradník z Vieličky, písal vo veršovanom útvare o babiohorských pokladoch. Podobne aj žywiecky starosta Andrzej Komoniecki sa o pokladoch na Babej hore zmieňoval vo svojich písomných materiáloch.
Vápeníctvo
Niektorí Zuberčania si vylepšovali život pálením vápna. Vápeníctvo bolo doplnkovou poľnohospodárskou činnosťou. Malé vápenné pece vykurované drevom fungovali od poslednej štvrtiny 19. storočia v predhorí masívu Sivého vrchu. Boli to primitívne piecky s malým výťažkom. Vápno sa pálilo pre miestnu potrebu aj na predaj v okolitých obciach.
Bielili sa ním vnútorné steny drevených domov, pece, piecky a podmurovky domov. Zuberčania Jozef Šveláň a hlavne jeho syn Karol pálili vápno viac ako štyridsať rokov. Odmeriavali ho drevenými mierkami a predávali za peniaze, alebo vymieňali za obilie v okolitých dedinách. Predajom vápna sa zaoberali aj Liesečania. Dopravovali ho z veľkých vápeniek železnicou a potom ho rozvážali na vozoch po celej Orave.
Uhoľné bane v Liesku
V roku 1883 dal Theodor Lowenfeld preskúmať kvalitu uhlia v Liesku. Vykúpil pozemky a následne ich predal belgickej ťažobnej spoločnosti, ktorá v poslednom desaťročí 19. storočia vybudovala uhoľnú baňu. Baňa mala tristo metrov hlbokú šachtu a dva komíny. Pri bani boli postavené obytné domy, hostinec a tehelňa. K šachte viedla aj železničná koľaj. Celý komplex zanikol pre slabú výdatnosť a nezrelosť uhlia.
Ďalšie články z rubriky:
Na Vianoce sedemdesiat rýb do každej rodiny
Najviac zveri skántrili Poliaci
Zverostrážca zarábal štrnásť korún
Chlieb furmana mal vždy drevenú príchuť
Dedinčania zásobovali doskami hradné panstvo
Plátenníci zašli až do Jeruzalema, Alexandrie a Káhiry
Pestovanie zemiakov ukončilo éru neustáleho hladu
Čistotný bača bol kedysi celebritou
Voliar musel byť zdravý, silný a nebojácny chlap
