TVRDOŠÍN. Prvých osadníkov veľa nebolo, rýb v horských bystrinách nedotknutej prírody áno. Ryby preto nebolo treba osobitne chrániť. Každý osadník mohol chytať ryby nielen pre hrad, ale aj pre seba.
Ryby veľké ako šunky
Regálne právo Oravského panstva sa uplatňovalo v zmysle urbárskych dohôd z poslednej tretiny 19. storočia. Prenájom na lov rýb mala ako prvá obec, neskôr jednotlivci a organizácie. V oblasti rybolovu sa regálne právo uplatňovalo pomaly. Ešte v dvadsiatych rokoch 20. storočia sa legálne i nelegálne rybárčenie považovalo za normálny príspevok ku obžive. Žiadny Oravčan nemal morálne výčitky, keď chytil nejakú tú rybičku.
Horné toky oravských bystrín boli pstruhovými vodami. Studený potok, Oravica, Jelešňa, Bystrá, Polhoranka, Veselovský potok, Mútnianka, Biela Orava a Zázrivčanka sa nimi len tak hmýrili. Nechýbali hlaváč obyčajný a lipeň, v najvrchnejších tokoch hlaváč pásoplutvový. Najväčším rybárskym rajom bola Orava s hlavátkami, podustvami, mrenami, ploticami jalcami a šťukami. V letných dňoch sa v nej prevaľovali ryby veľké ako šunky.
Hlušili ich haluzami
Rybárske tradície tam prechádzali z pokolenia na pokolenie. Medzi známe rybárske rody roháčskeho podhoria patrili Gondovci, Šuriňákovci, Majerčákovci, Šimičákovci a Urbanovci.
Jedine Ondrej Gonda vlastnil rybársky lístok už za prvej ČSR. Ostatní chytali ryby rozličným spôsobom. Pichali palicami do výmoľov a naháňali ryby do pripravených skalných zarážok v malej vode, kde ich hlušili haluzami. Tiež ich chytali len tak, do holých rúk, alebo napichovali na ihličky zhotovené z tvrdých drôtov.
Neskoršie začali používať aj háčiky. Vyrábal ich všemajster Jozef Soluš z pružinových drôtov. Neskôr rybári kupovali háčiky od podomových obchodníkov – Bosniakov. Ako návnady sa používali dážďovky, zelené lúčne koníky alebo malé hlaváče. Našli sa aj ľudia, ktorí chytali ryby v čase trenia. Nebolo to v súlade s prirodzeným správaním ani s rybárskou etikou. Ale akejže etike a ohľaduplnosti je podriadené pytliactvo?
Hoci lovili, rýb neubúdalo
Najviac sa lovili pstruhy potočné. Pod Habovkou aj lipne, k Oravskému Bielemu Potoku vyplávali z Oravy aj hlavátky. Najlepšími loviskami boli Borová voda a Milotínsky potok. Mnoho pstruhov bolo aj v Studenom, Pribiskom, Števkovskom a Spádovom potoku.
Pytliačenie na týchto tokoch obmedzovali hliadky finančnej stráže. Výborne bol zarybnený aj Blatný potok. Počas prvej ČSR ho mal na starosti lesný správca Kňazovický. Na obchôdzky chodil na koni sprevádzaný piatimi psami. Pytliaci nikdy nevedeli, kde, kedy a ako rýchlo ich prekvapí, preto v Blatnej radšej nechytali.
V oblasti Babej hory bol zarybnený horský potok Bystrá a hlavne Záhoranka s prítokmi. Lovili tam predovšetkým pastieri dobytka, represívne orgány ich málokedy chytili. Je zaujímavé, že hoci stále lovili, rýb bolo stále dosť.
Ryby sa jedli štyrmi spôsobmi. Opekané na ražni so soľou a rascou, vyprážané na masle bez vajíčka alebo s vajíčkom, údené v kapustnici, obalené do papiera a do mazľavej hliny a pečené v pahrebe.
Po druhej svetovej vojne počet pstruhov v oravských bystrinách prudko klesol. Okrem granátov a iných výbušnín ich ničili pesticídy a priemyselné hnojivá. Proti novým tocickým látkam v tokoch ryby neboli imúnne. Z horských potokov vtedy vymizli aj raky, ktoré sú indikátorom čistoty vôd.
Hromadný výlov
Dediny v poriečí Oravy mali povolený hromadný výlov rýb aj za prvej ČSR. Loviť sa mohlo len v hraniciach obecného chotára. Spoločný výlov organizovali skúsení rybári. Dediny od Kraľovian až po Tvrdošín si vybavili povolenie na okresnom úrade. Aby rybári, zdraví a dospelí chlapi, nepoprechládzali v studenej Orave, podmienkou pre výlov bol horúci letný deň.
Riečisko Oravy na plytčinách prehradili deň vopred troma skalnými zarážkami. Hlavný rybár rozdelil mužstvo na tri skupiny. Sakári, najskúsenejší a najzdatnejší chlapi, nastavili oddychové siete po celej šírke rieky. Duriči, druhá skupina chlapov, hnali ryby od strednej zarážky na siete sakárov. Splašené ryby uviazali v sieťach. Duriči plašili ryby dlhými palicami, ktorými udierali na skaly. Na konci palíc mali nastoknuté železné tuľaje z lievčov (tuľaje – železné zakončenia lievčov, lievče – oporné podpery drabín na voze).
Štedrá Orava
Od sakárov odnášali ryby nosiči a ukladali ich na lúke podľa druhov. Potom ich dali do šafľov a kadí. Za celý deň prelovili celú rieku v hraniciach chotára. Podvečer sa delili. Všetci dostali rovnaké množstvo rýb z jednotlivých druhov, len sakári o čosi viac. Bol to krásny pohľad, ako sa vo veľkých nádobách hemžili hlavátky, podustvy, klene, mreny, štuky i plotice. Iba pstruh sa zriedka v sieti zakvačil.
Rodiny ryby rýchlo vypitvali, zbavili šupín a nasolili ich. Po troch dňoch od výlovu gazdinky zakúrili v chlebových peciach, kde ryby vyúdili a vysušili. Takto zakonzervované ryby vydržali v uzavretých truhliciach aj celý rok.
Z hromadného výlovu získali rodiny na Vianoce a na celé zimné obdobie aj 60 – 70 kusov rýb. Rieka Orava bola vtedy na ryby skutočne štedrá.
Ďalšie články z rubriky:
Najviac zveri skántrili Poliaci
Zverostrážca zarábal štrnásť korún
Chlieb furmana mal vždy drevenú príchuť
Dedinčania zásobovali doskami hradné panstvo
Plátenníci zašli až do Jeruzalema, Alexandrie a Káhiry
Pestovanie zemiakov ukončilo éru neustáleho hladu
Čistotný bača bol kedysi celebritou
Voliar musel byť zdravý, silný a nebojácny chlap
