TVRDOŠÍN. Pytliactvo bolo najviac rozšírené v Roháčoch. Predovšetkým to boli pastieri a voliari, ktorí tvorili najprimitívnejšiu, ale súčasne najstaršiu skupinu pytliakov. Potom to boli pytliaci so strelnými zbraňami z miestneho obyvateľstva. Najrafinovanejšiu a najagresívnejšiu skupinu pytliakov tvorili jednotlivci alebo nájazdové skupiny pytliakov zo susedného Podhalia.
Brutálny lov kamzíkov
Pastieri a voliari sa špecializovali na lov kamzíkov a svišťov. Neboli to len Zuberčania. V Roháčoch mali svoje hole viaceré obce. Ľuďom zo Zemianskej Dediny pásli dobytok Zázrivčania. A to boli pytliaci na pohľadanie. Medzi nimi bol najznámejší Ondrej Kopanica. Svište vykopávali, vydymovali a chytali do klepcov. Používali v Zuberci vyrobené kruhové klepce. Okrem svišťov chytali do nich aj kuny, tchory a lasice.
Kamzíky lovili pastieri osobitne brutálnym spôsobom. Na prechodoch kládli čerstvo olúpenú kôru zo stromov. Potom ich splašili trúbením na volské rohy alebo brechaním. Kamzíky sa pri doskoku na klzké luby zošmykli a hromadne popadali, poudierali sa, poranili a často si polámali aj nohy. Potom sa ich pytliaci ľahko zmocnili.
Pasce z vagónov
Pytliaci tiež používali visiace pasce tvaru ypsilonu, ktoré nastavovali hlavne na líšky a borsuky (jazvece). Vyrábal ich jeden zuberský kováč z pier vagónov. Známe bolo tiež chytanie líšok a jazvecov medzi dve podopreté klady.
V podhorí Roháčov bolo dosť pytliakov, ktorí poľovali s puškou. Väčšinou to boli prerobené vojenské pušky. Poľovali na všetko, čo im prišlo pod ruku. Na vysokú zver, diviaky, kožušinovú zver, kamzíky a svište. Títo poľovníci mali určitú poľovnícku etiku, z kamzíkov strieľali len na capy a zo svišťov len na staré vypasené samce.
Na lôžku ťa odstrelíme
Do Roháčov chodili poľovať oddávna aj poľskí pytliaci, hlavne na svište, kamzíky, medvede a jeleniu zver. Svedčia o tom spomienky pamätníkov, ale aj poľská literatúra. Maksymilian Nowicki spomínal prípad, keď Ján Krzeptowski – Sabala pri vykopávaní svištej nory pod Ostrým Roháčom podkopal plochú skalu. Keď spod nej vyliezol, aby začal kopať z druhej strany, balvan sa zrútil a pochoval jeho tvorbu. Slávny podhaľanský pytliak takmer zaplatil za svoju vášeň životom.
Dozvuky poľského pytliactva v Roháčoch doznievali až do začiatku druhej svetovej vojny. Na zverostrážcu Pavla Pavča 7. októbra 1937 strieľal Poliak na Lúčnej, keď ho vyrušil pri prenášaní jelenieho mäsa. O rok neskôr tristo metrov nad Ťatliakovou chatou videl Roman Šroba zo Zuberca strieľať Poliakov na jelenicu.
V tom istom období lesník Anton Bukna zo Zverovky strieľal po pytliakoch v Látanej doline. Onedlho mu podstrčili v horárni lístok s textom „Anton Bukna, ak ešte raz budeš po nás strieľať, na lôžku ťa odstrelíme!". A odstrelili mu srnca priamo pri maštali.
Čierne roky po vojne
Pytliačenie v Roháčoch definitívne ukončila druhá svetová vojna. Na obidvoch stranách Tatier zaviedli prísne a účinné ochranné opatrenia. Hranice boli hermeticky uzavreté. Vysokohorské relikty kamzík a svišť sú úplne chránené zákonom. U starej zveri sa robí selektívny odstrel.
Dosť rozšírené pytliactvo bolo aj v Oravských Beskydách a v Oravskej Magure. Na Babej hore a Pilsku pytliačili aj Poliaci. V týchto častiach Oravy sa pytliactvo rozšírilo hlavne po svetových vojnách. Vojaci si doniesli pušky z I. svetovej vojny a po druhej ich pytliactvachtiví občania pozbierali po frontoch. V poľovnom hospodárstve narobili veľké škody. Strieľali všetko, čo im prišlo pod ruku. Neriadili sa nijakou poľovníckou etikou. Pre poľovnú zver nastali čierne roky.
Ďalšie články z rubriky:
Zverostrážca zarábal štrnásť korún
Chlieb furmana mal vždy drevenú príchuť
Dedinčania zásobovali doskami hradné panstvo
Plátenníci zašli až do Jeruzalema, Alexandrie a Káhiry
Pestovanie zemiakov ukončilo éru neustáleho hladu
Čistotný bača bol kedysi celebritou
Voliar musel byť zdravý, silný a nebojácny chlap
