TVRDOŠÍN. Šperky, obrazy aj kraslice vyrábali deti z tvrdošínskych škôl na veľkonočných tvorivých dielňach. Pri drôtovaní a maľovaní na sklo im pomáhali skúsení lektori. Žiaci sršali chuťou do práce.
Tempery na skle
Slavomír Slivka z Námestova sa venuje klasickej maľbe. V piatok učil deti maľovať na sklo. Dostal sa k nemu pred rokmi. Zaujímavú techniku sa naučil od poľského etnografa. „V minulosti si ľudia sklo veľmi cenili," hovorí. „Aj zvyškami si skrášľovali svoje prostredie. Na sklo zachytávali najmä svätcov. Aby sa diela v domoch, ktoré boli často zadymené a špinavé, neničili, obrázky kreslili na zadnú stranu skla."
Na sklo sa maľuje opačne ako na plátno. Najskôr treba namaľovať to, čo je vpredu, pozadie až na záver. S deťmi maľoval lektor temperami, v minulosti však maliari volili skôr olej. „Deti si najskôr z omaľovánky obkreslili vzor, prekreslili ho na sklo, obkreslili čiernym tušom. Ide im to dobre, najťažšie pre ne je predstaviť si, čo majú vymaľovať ako prvé, druhé, tretie."
Slavomír Slivka na sklo často nemaľuje, techniku učí deti. „Je to pre ne zaujímavé, rýchle a pekné."
Predstavivosť ako dar
Do tajov drotárstva zasväcovali školákov drotárky Margita Balvínová z Prievidze a Dana Knapková zo Žiliny. Obidve trávili na začiatku nad drôtom celé dni. Naučiť sa správne s ním pracovať nie je jednoduché. „V prvom rade musí mať človek veľkú trpezlivosť a chuť," povedala bývalá učiteľka Margita Balvínová. „Bez nich to nejde. Pri prvom, druhom ani treťom nezdare sa nesmiete vzdávať. Musíte skúšať."
Jeden kurz nestačí. Pri drôtovaní treba poznať teóriu, zoznámiť sa s materiálom, naštudovať zopár kníh. Až potom príde na rad prax. „S drôtovaním som sa stretla asi pred desiatimi rokmi na výstave. Veľmi sa mi to zapáčilo. Bola som na niekoľkých kurzoch, aj napriek tomu mi trvalo veľmi dlho, kým som sa naučila všetko, čo viem dnes," hovorí Dana Knapková. Dnes urobí jedno drôtované vajíčko za tri hodiny. Kedysi jej to trvalo aj dvakrát dlhšie.
Ako pri každej ručnej práci, aj tu je dôležitá predstavivosť. Bez nej sa originálne diela robiť nedajú. „Urobila som asi deväťsto vajíčok, no ani jedno sa neopakovalo, na každom bol iný vzor. Predstavivosť beriem ako dar, nedá sa len tak získať," povedala pani Margita.
