Keď som sa pred pár dňami ocitol pred mrežami uzavretou a na predaj ponúkanou lavicou cez Oravu v Dierovej, nedalo mi nezaspomínať si s nostalgiou na časy "socíka", ako bývalý režim nazýva moja známa.
Živo som si predstavoval , ako by správcu lavice zavolali na koberec na okresný výbor "rodnej", vyčistili mu žalúdok, pohrozili kádrovými zmenami a uložili termín na opravu lavice. Dva, tri týždne a lavica by bola O.K.
V dnešných časoch vlády zlatého teľaťa by to musel byť ľudomilný milionár topiaci sa v peniazoch, alebo blázon, ktorý by lavicu odkúpil, dal opraviť a vyberal za prechod ňou mýtne. Načo však opravovať lavicu, keď horské hotely na druhom brehu sú ponechané napospas osudu, alebo naopak, načo sa pokúšať prevádzkovať ich, keď nie je možné sa k nim cez Oravu dostať? Kruh je uzavretý a je to!
Napadlo mi napodobniť Kubániho, ktorý sa pokúšal prebrodiť cez Dunajec, a prebrodiť Oravu cez blízky brod. Voda bola nízko, no studená, nesprevádzal ma štáb s kamerou a oba brehy lemuje pás bahna, do ktorého by som bol zapadol do pol kolien.
Keď však vidím, ako kostrou lavice a uzavieracou mrežou prelieza skupinka mládencov, oslnil ma nápad. Takmer geniálny. Lavica by sa dala zrekonštruovať na tzv. opičiu dráhu. Názov v angličtine som zabudol. Také dráhy postavili aj v Tatrách na Štrbskom plese a v Tatranskej kotline. V národnom parku, všakáno. Lezie sa tam po stromoch, rúčkuje a spúšťa po lanách. Niečo podobné ponad riekou by mohlo byť európskym unikátom. Visieť na lane pár metrov nad kalnými prúdmi Oravy po dažďoch by bol "adrenalín ako sviňa", aby som sa moderne vyjadril. Ohlas by bol obrovský.
Rozpadávajúcu sa budovu Kraľovany-zastávka by bolo možné prestavať na bufet s nízkopercentnými osviežujúcimi nápojmi a ešte nezakázanými "suvenírmi" z dovozu. V horských hoteloch na druhej strane by sa dali zriadiť nonstop herne, bary, pivné puby a tiež nejaké to doškoľovacie a výcvikové stredisko sexuálnej výchovy. Veď, čo sa zamladi naučíš, atď. Eurá by sa len tak kotúľali a manažéri z Las Vegas by chodievali na stáže. Pre začiatok by to chcelo nejakého investora a grant z fondov EÚ.
Čo sa mňa týka, už roky, a bohužiaľ, zbytočne vravím priateľom z KST, že turistiku zrejme vymyslel nejaký psychopat, ktorý mal za kamaráta nezamestnaného ortopéda. Veď načo každoročne zliezať Šíp, aj z tej Dierovej, a rozbíjať si kĺby, keď všetky pohľady do dolín a na kytičky už boli dávno a opakovane nafotografované, popísané a je možné si ich nalistovať v nejakej publikácii v pokoji, s pivom v ruke v najbližšej krčme?
Autor: Gustáv Luczy
