A keď už všetko uložíš, zhromaždíš, vybuduješ, utľapkáš, dotiahneš a usadíš sa, On ti to všetko rozfúkne, zhodí ti z hlavy korunu titulov, poklady zmení na popol. No ty budeš tvrdošijne odznova skladať rozbité črepy, zliepať papierové koruny, zase sa budeš šplhať na piedestál.
A keď si znova vybuduješ svoje kráľovstvo a začneš v ňom vládnuť, zničí ti ho zas. A tak ti ho bude stále ničiť, obracať sladkosť na palinu, bohatstvo na popol a plány navnivoč. Aby si pochopil. (MM)
I.
Zastavenie nespravodlivo odsúdených
Všetci niekam utekajú. Všade je rušno. Kam sa to ľudia tak náhlia? Vraj sa v meste koná nejaký súd. Aha, už mi je to jasné! Súd vždy vzbudzoval ľudskú zvedavosť. Ale koho súdia? Vtom mi ktosi povedal, že Ježiša. Ježiša? Nie je to ten, ktorý pred pár dňami vzkriesil mŕtveho človeka? Nie je to ten, ktorý vrátil slepcovi zrak? Nie je to ten, vďaka ktorému chro-mý opäť chodí? Nie je to ten, ktorý nasýtil hladné zástupy? Čo zlé teda urobil, že ho súdia? Akokoľvek rozmýšľam, na nič neprichádzam. Rozsudok znie: odsúdený na smrť ukrižovaním.
Stojím v dave ľudí a bojím sa namietať. Konal sa najnespravodlivejší súd v dejinách ľudstva, a ja som nič proti tomu neurobil! Len som sa pozeral. Pane, prečo?
„Ty sa búriš aj proti spravodlivým rozsudkom a už vôbec sa nedokážeš zmieriť s tým, keď ťa niekto posudzuje nespravodlivo. Ja som bol odsúdený miesto teba. Vieš, niekto to musel byť. Bolo toho zla už naozaj veľa a bolo treba s tým raz a navždy skončiť. Mal si to byť ty, človeče. No ja som ťa z lásky nechal na slobode a sám som sa ponúkol za obetného baránka. Hoci, ako hovoríš, nič zlé som neurobil.“
Pane, odpusť, že som Ťa odsúdil na takú hroznú a potupnú smrť. Prosím Ťa, nauč ma v pokore prijímať to, čo si za svoje skutky zasluhujem.
TOMÁŠ PAVLIKOVSKÝ, kňaz, kaplán, Tvrdošín
II.
Zastavenie tých, ktorí prijímajú svoj kríž
Kríž je už pripravený a položený na Tvoje ramená. Prijímaš ho, ako si aj nás vyzval, aby sme ho prijali a niesli, a tak sa stali Tvojimi učeníkmi.
Kríž je symbolom kresťanstva a spása všetkých ľudí. Na mnohých miestach vidíme rôzne kríže v podobe zemetrasenia, tsunami, jadrovej katastrofy a povodní. Je to kríž, bolesť pre svet. Pán Ježiš berie na svoje plecia všetkých ľudí, ktorí sú postihnutí prírodnou katastrofou. On nesie kríž za obete povodní a zemetrasení, aby sa ich životné podmienky stabilizovali a aby mali ochotných pomocníkov vo svojom nešťastí.
Ježišu, aj Ty si dobrovoľne vzal kríž, lebo to bola Otcova vôľa.
Svet toľkokrát zhodil z pliec kríž a vyhľadával ľahšiu cestu. Často sa bráni krížu Lásky a vyberie si kríže netrpezlivosti a sebeckosti. Odpusť mu, odteraz nech prijímame kríže tak, ako si ich prijímal Ty, Ježišu. Pretože vieme, že nikdy na plecia sveta nepoložíš také bremená, ktoré by neuniesol.
Ježišu, nádej trpiacich, uzdrav a poteš všetkých, ktorí s dôverou hľadia na Tvoj kríž.
MATEJ RADÚCH, kňaz, správca farnosti Oravské Veselé
III.
Zastavenie tých, čo padajú pod krížom na začiatku cesty
Každý z nás si stavia svet poskladaný zo snov. Veľmi radi by sme boli šťastnými, milovanými, úspešnými, možno aj veľkými a mocnými. Keď premieňame sny na každodenný život, prekvapuje nás poznanie, že do života patria aj zlyhania, prehry a pády. Padáme a zlyhávame ako jednotlivci, ako rodiny, spoločenstvá, národy, ba i celý svet. Pociťujeme sklamanie z vlastných zlyhaní a pádov, i z pádov druhých. Neučili nás a sami sa bránime poznaniu, že do života patria aj poníženia, prehry a pády. Ježišova životná krížová cesta nám pomáha objaviť, a vari aj prijať poznanie, že život sa skladá aj z pádov, z prvého pádu, ktorý skrýva všetky ostatné. Ježišova krížová cesta nekončí pádom, ale po páde nasleduje vstávanie a ďalšie kroky ...
Nie je dobré byť padnutým. Uznáme, že nie je dobré byť „padnutým na hlavu“, a nie je dobré byť „padnutým ani na srdce“, nie je dobré byť „padnutým ani na vôľu“. V živote nám chýba niečo výsostne ľudské, ak ostávame padnutí v omyle alebo klamstve, ak ostávame padnutí v zlobe, hneve a nenávisti. Nie je dobré, ak ostávame padnutí v presvedčení, že tu sa už nič nedá robiť a pre nádej nezostáva miesto. Nie je dobré byť padnutým. Vstaňme. Ježiš po prvom páde vstáva, hoci sa k nemu nevystiera ani jedna ruka človeka, aby mu pomohla. Boh k nám vystiera ruku svojho Syna, aby sme sa mali koho zachytiť, keď sa rozhodneme vstať. Vystrime teda ruku k tomu, kto nám ponúka pomoc pri našom vstávaní, aby sme kráčali životom pravdy, lásky i nádeje.
MARIÁN DOPATER, kňaz, správca farnosti Zuberec
IV.
Zastavenie tých, ktorých na krížovej ceste sprevádza matka
Medzi žoldniermi, čo kráčali popri Ježišovi, a farizejmi, čo sa všade pchali, v hradbe bezcitnosti a nenávisti sa objavila Matka. Nečakal, že ju uvidí, nedúfal, že príde, ani mu nenapadlo, že ho bude sprevádzať. Zosmutnel, že ho Ona vidí s krížom na ramenách. Ale bol jej vďačný za to, že už nie je taký osamotený, že celkom blízko neho je niekto nie cudzí, nie nepriateľský, ale niekto najbližší na svete.
MIECZYSLAW MALIŃSKI, kňaz, Poľsko, preklad Štefan Koma, kňaz, Liesek
V.
Zastavenie tých, ktorí musia prijímať cudziu pomoc
Kríže, krížiky nosíme radšej na retiazke. Niekedy ich nosíme radšej na zástavách ako na vlastných pleciach. Niesť kríž na vlastnom tele je to najťažšie. Lenže náš život pozostáva nielen z radostí, ale aj z krížov. Aj fakt, že Boh vykúpil tento svet „per crucem“, zostane pre nás navždy tajom-stvom. Preto aj Kristovu smrť a zmŕtvychvstanie nazývame veľkonočným tajomstvom.
Nech je nám Šimon z Cyrény príkladom, aby sme dokázali niesť svoj kríž, ale aj kríže iným, ako nám to radí apoštol Pavol: „Znášajte si kríže navzájom, a ak by sa mal niekto čo ponosovať na iného, odpúšťajte si, ako aj vám odpustil Boh skrze Ježiša Krista.“
MILOSLAV MARUŠIAK, kňaz, správca farnosti Oravská Lesná
VI.
Zastavenie tých, čo sa nečakane stretnú s ľudskou dobrotou
Prešmykla sa pomedzi ťažko stúpajúcich žoldnierov. Urobila to tak rýchlo, že jej ani nestihli zahradiť cestu. Jediným pohybom priložila svoju šatku na Ježišovu tvár. Neodvážila sa ju utrieť, lebo sa bála, že by plátnom zachytila tŕňovú korunu. Konečne, aj tak by to nestihla, lebo už ju voľaktorý zo žoldnierov brutálne strhol nazad a vyhodil mimo kordónu. Pre neho to bolo ako dúšok čerstvej vody. Chladné plátno vpilo hryzúci pot z tváre a krv, čo mu zalievala oči.
MIECZYSLAW MALIŃSKI, kňaz, Poľsko, preklad Štefan Koma, kňaz, Liesek
VII.
Zastavenie tých, čo padajú v polovici krížovej cesty
Boh obdaroval zem gravitáciou. Boh obdaroval svet príťažlivou silou. Pád je daň za príťažlivosť.
Pane, tvoj druhý pád na krížovej ceste je pre nás symbolom našich opakovaných pádov a zlyhaní. Keď sme padli alebo zlyhali po prvýkrát, dalo sa to ešte nejako pochopiť a ospravedlniť. Ale najviac nás pokorujú opakované prejavy našej slabosti. Ak potom nadobudnú podobu nejakej závislosti, je to o to horšie. Sú veci, s ktorými dlhodobo zápasíme a nevieme si s nimi rady. Mnohokrát sa vzoprieme k novému začiatku, ale potom znovu padáme. Čím viac týchto neúčinných pokusov o nový začiatok máme za sebou, tým viac sa nás zmocňuje rezignácia.
Je pochopiteľné, že každý sa ťažko zmieruje so svojimi závislosťami a neslobodami, nech sa to týka čohokoľvek. Teoreticky vieme, že naše pokorenie, slabosti a neúspechy sa môžu stať cestou vpred, cestou k Tebe, ale zmieriť sa s tým, že sa ich možno hneď nezbavíme, nám väčšinou nejde.
A predsa apoštol Pavol do Korintu píše: „Aby som sa nevyvyšoval, bol mi daný do tela osteň, satanov posol, ktorý ma bije po tvári... Preto som tri razy prosil Pána, aby odstúpil odo mňa, ale on mi povedal: „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.“ (2 Kor 12, 7-9) (Podľa krížovej cesty Vojtěcha Kodeta: Jeho rany nás uzdravili.)
MILAN HOLÍK, kňaz, správca farnosti Oravská Polhora
VIII.
Zastavenie tých, ktorým ľudia prejavujú súcit
Zbadal ich, ako zúfalo vzdychajúc, zdesene hľadia naňho. Nechcel to, nechcel ich pútať svojím utrpením. Odvrátil ich pozornosť: Neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi.
MIECZYSLAW MALIŃSKI, kňaz, Poľsko, preklad Štefan Koma, kňaz, Liesek
IX.
Zastavenie tých, ktorí padajú na konci svojej cesty
Ježišove pády pod krížom poukazujú na ťarchu kríža i jeho vyčerpanosť a slabosť. Tu nepoužíva svoju božskú moc, ale len ľudskú silu. A tá nie je schopná niesť kríž bez pádov. Ale Ježišove pády poukazujú aj na možnosť a nutnosť po každom páde vstať a kráčať ďalej ako to urobil On.
Koľko pádov a zlyhaní už bolo v mojom živote, v životoch ľudí okolo mňa i v živote ľudstva. Ale koľko bolo aj vstávaní. Aj tam, kde iní nevideli už žiadnu nádej. Každé uznanie svojho hriechu, svojej slabosti, každé rozhodnutie a predsavzatie k novému životu, každá snaha niečo zmeniť tam, kde iní rezignovali, každé pokánie a obrátenie je naším nasledovaním Ježiša, ktorý padol pod krížom, ale vždy opäť vstal.
Pane Ježišu, Ty si vedel, že tak dôležité dielo, ako je dielo našej spásy, musíš vykonať dokonca, že to nemôžeš vzdať na pol ceste. Daj nám odvahu a silu aj naše dielo, ktoré si nám zveril, dokončiť. Aj keď bude našich pádov veľa, nedovoľ, aby sme to vzdali, ale aby sme podľa Tvojho príkladu a s Tvojou pomocou vždy pokračovali.
BLAŽEJ DIBDIAK, kňaz, dekan, správca farnosti Námestovo
X.
Zastavenie verejne posmievaných
Pane Ježišu, vyzliekli ťa zo šiat, ale nielen zo šiat – vyzliekli ťa z ľudskej dôstojnosti. Dovolil si aj toto, aby si nám, ľuďom všetkých čias, zdôraznil potrebu čistoty tela aj duše. No nepočúvame ťa.
Vyzliekli sme sa z cudnosti, hanblivosti, vyzliekli sme sa z intímnosti, vystavujeme svoje nahé telá ale aj nahé duše bičovaniu žiadostivosťou iných – zvlášť toho druhého pohlavia. Vystavujeme svoje nahé – a teda prázdne duše ako ponúkaný tovar pre Satana, aby ich napĺňal pocitom blaženosti po ukojenej žiadostivosti. Ale aká to blaženosť? Ako dlho trvá?
Vďaka ti, že ťa máme! Vďaka za silu, ktorú dávaš tým, ktorí to chcú, s ktorou dokážeme premôcť aj tie najťažšie pokušenia proti šiestemu a deviatemu Božiemu príkazu. Nikdy nie je neskoro. Vždy možno povstať, vždy možno ukončiť hriešne vzťahy, hriešne návyky, hriešne zmýšľanie, hriešne túžby... Je to nesmierne ťažké, ale nie nemožné. So svätým Pavlom chceme veriť, že „všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje“. A nielen veriť, ale aj uskutočňovať.
Pane, pomôž nám, ktorí sme sa opäť rozhodli pre teba, vnášať aj do tohto dnešného sveta, do dnešných medziľudských vzťahov mravnosť, cudnosť, hanblivosť, vzájomnú úctu medzi odlišnými pohlaviami – aj v manželstve – čnosti, ktoré už skoro zomreli. Pre tvoje poníženie na Golgote, keď ťa vyzliekli zo šiat, ťa o to prosíme.
MICHAL TONDRA, kňaz, dekan, správca farnosti Suchá Hora
XI.
Zastavenie tých, čo ležia na lôžku bolesti
Položili ho na úzke brvno kríža, roztiahli ruky, zrazili k sebe nohy, tak ako sa uklada-jú predmety na svoje miesto. Videl nad sebou blankyt neba a tvár kata, zaujatého svojou prácou. A potom ho omráčila strašná bolesť kostí, keď ich štiepali klince. Precitol, keď dvíhali kríž hore. Cítil, ako sa rany trhajú, a znova omdlel.
MIECZYSLAW MALIŃSKI, kňaz, Poľsko, preklad Štefan Koma, kňaz, Liesek
XII.
Zastavenie umierajúcich
Bolo už okolo dvanástej hodiny, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. A Ježiš zvolal mocným hlasom: Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha! A vydýchol.
Človek sa len raz narodí a zomiera celý život. Každý deň sa približuje k smrti. Každý deň som bližšie ku dňu, ktorý ma ešte viac približuje k odchodu z tohto sveta. Neviem ani deň, ani hodinu, ale viem, že Ty, Ježišu, nás vyzývaš, aby sme bdeli a boli pripravení. Byť pripravený znamená vkladať sa do Božej vôle, a hľadať Teba.
Možno sa teraz pýtam, kam budem patriť po smrti? Stretnem sa s Kristom? Môj život odzrkadľoval, že môžem dôjsť do Nebeskej vlasti? Sr. Faustína píše: Uzrela som Pána Ježiša pribitého na kríž. Keď Ježiš na ňom chvíľu visel, uzrela som celý zástup duší ukrižovaných, ako Ježiš. Videla som aj tretí a druhý zástup duší. Druhý zástup nebol pribitý na kríž, ale duše držali kríž pevne v rukách, tretí zástup duší nebol ani ukrižovaný, ani nedržal kríž v rukách pevne. Tie duše vliekli kríž za sebou a boli nespokojné. Vtom Ježiš povedal: Vidíš tie duše, ktoré sú mi podobné v utrpení a opovrhnutí, tieto sa mi budú podobať aj v sláve. A tie, ktoré sa mi menej podobajú v utrpení a opovrhovaní, budú sa mi menej podobať aj v sláve.
Kristus vidí Tvoj kríž, Tvoju slabosť, Tvoje zoslabnuté telo. Na kríži otvoril náruč. V tejto náruči si Ty so svojimi slabosťami, krížmi a hriechmi. V tejto náruči sú ukryté všetky dary a milosti. Z tejto náruče vychádza Milosrdenstvo pre moju chorobu, pre moju osamelosť, pre moju závislosť, pre posilnenie mojej viery, pre silu.
Človek sa lúči, Kristus nás prijíma, on svojou náručou nás víta. Víta nás tam, kde sa naozaj začína žiť.
Ty si mohol, Ježišu, kývnuť nad svetom, nad človekom, nado mnou. A to už toľkokrát. Mohol si sa vzdialiť, definitívne sa so mnou rozlúčiť. Ale Ty tak, ako vtedy, otváraš svoju náruč. Objímaš moju hriešnosť, objímaš ma celého takého aký som. Pane, pre Tvoje umieranie, ktoré trvalo 33 rokov a pre smrť na kríži, obdaruj ma milosťou pokory, múdrosti, čnosti, obetavosti, odpúšťania. Vlož do môjho srdca túžbu po umieraní.
FRANTIŠEK BEBKO, kňaz, kaplán, Dolný Kubín
XIII.
Zastavenie tých, čo umreli
So sčernetých rán vytiahli klince, bezvládne ruky založili cez svoje ramená. Hlava a telo im klesli na plecia. Opatrne zložili telo z kríža na zem, položili na prestreté plátno, sňali tŕňovú korunu, ruky uložili popri bokoch. Umučené telo ovinuli plachtou.
MIECZYSLAW MALIŃSKI, kňaz, Poľsko, preklad Štefan Koma, kňaz, Liesek
XIV.
Zastavenie uložených do hrobu
Všetko stíchlo. Ježišovo ľudské srdce dotĺklo. Bolesti skončili. Kríž ostáva prázdny. Ježišovo telo ukladajú do nového skalného hrobu, v ktorom ešte nikto neležal. „Človek pochoval Boha.“ Všetkému je koniec.
Boh nám však ukazuje, že to nie je pravda. Boha nemožno umlčať, pochovať. Kristus neostáva v hrobe. Tu, v tichu a prítmí skaly sa rodí nový život. V Ježišovom hrobe začína platiť nový zákon života a smrti. Je to prvý hrob, ktorý zostal prázdny. Tento malý kamenný priestor neostáva mlčať. Stáva sa najslávnejšou kresťanskou katedrálou.
Z miesta, ktoré malo byť koncom všetkého, sa rodí miesto, ktoré je začiatkom dejín ľudstva.
Človek sa mýlil vtedy a mýli sa i dnes. Koľkí by chceli aj v dnešnej dobe Boha pochovať, umlčať. Do moderného sveta sa nám nehodí, je zastaralý, nehodí sa nám do našej konzumnej šablóny.
Je na nás, kresťanoch, aby sme svetu ukázali, že Boh je ten najmodernejší článok v našom každodennom živote. Nech neostane odvalená iba skala Ježišovho hrobu, ale odvaľme všetky balvany v nás a okolo nás, ktoré nám bránia celému svetu zvestovať: Ježiš žije!
ŠTEFAN HUDÁČEK, kňaz, správca farnosti Nižná
