TVRDOŠÍN. Od tej doby treba poľovníctvo rozlíšiť na legálny lov zveri a na pytliactvo. Normálnymi poľovníkmi boli horári a poľovní hostia Oravského komposesorátu. Medzi nimi vynikal lesník Alexius Demian, horárska rodina Lachovcov, horári Jozef Prč a Antoni Kocyan a poľovníci Jozef Slovík – Lasoň, Ján Gruska a Jozef Kubík. Ich poľovná aktivita zapadá do poslednej štvrtiny 19. storočia a do prvej tretiny 20. storočia.
Stavali zruby i krmelce
Demian s Prčom a rodina Lachovcov sa venovali aj ochrane zveri a výstavbe poľovníckych objektov. Postavili, napríklad, poľovnícky zrub pod Roháčom v roku 1883, poľovnícke chodníky a lavičky cez roháčske a babiohorské bystriny, krmelce a prístrešky.
Antoni Kocyan sa venoval aj preparácii zvierat. Jeho preparáty cicavcov a vtákov boli základom exponátov múzea na Oravskom hrade.
Medzi významných lesných teoretikov a ochrancov lesnej zveri patrí vrchný lesmajster Oravského komopesorátu Wiliam Rowland (1814 – 1888) a jeho syn Róbert Rowland (1869 – 1900), správca lesnej správy v Zákamennom. Známym poľovníkom a ochranárom tohto obdobia bol aj Pavol Urban (1859 – 1920), otec Mila Urbana.
Prenájom revírov
Na Babej hore a v katastrálnych územiach obce Zázrivá, Oravská Lesná a Párnica mal poľovné revíry Oravský komposesorát. Pilsko malo poľovnícke združenie z Námestova. Ostatné poľovné revíry na Orave obhospodarovali poľovnícke združenia obcí.
V období medzi svetovými vojnami si roháčske poľovnícke revíry od Oravského komposesorátu prenajal riaditeľ pražskej Živnobanky Jindřich Bělohříbek. Poľoval len na vysokú zver. Na ostatnú poľovnú zver vrátane dravcov poľovali horári Oravského komposesorátu.
Bělohříbek platil Oravskému komposesorátu za prenájom roháčskych poľovných revírov 25-tisíc korún ročne. V rokoch 1930 až 1934 chodil do Roháčov len ako hosť. Roháčske poľovné revíry na vysokú zver si prenajal v roku 1934 a mal ich až do roku 1941.
Zaujímavé je postavenie lesníkov Oravského komposesorátu ku Bělohříbkovi. Podľa dohody patrila Bělohříbkovi len trofejová zver a lesníci mohli strieľať na výradovú zver, na dravcov a na vtáctvo. Bělohříbek sa staral aj o sekciu vysokej zveri.
Belohříbkov chodník
Dal vybudovať poľovnícky chodník zo Salatínskej doliny cez Spálený žľab, svahy Salatína, ponad partizánsku nemocnicu, popod Teľaciarky, ponad Redikálne až do Suchého potoka.
Nakopávali ho Marmarušania, teda drevorubači a lesní robotníci z vtedajšej Podkarpatskej Rusi. Chodník viedol stále úbočím hôr, na okraji hornej hranice lesa, približne na rovnakej vrstevnici v nadmorskej výške 1300 až 1400 metrov. Chodník sa vyhýbal turistickým terasám. Jeho celková dĺžka bola deväť kilometrov. Doteraz je tento chodník udržiavaný a volá sa Bělohříbkov chodník. Vedie roháčskymi terénmi, kde žije najviac zveri.
Panské poľovačky
Bělohříbek v čase poľovačiek prenajímal poľovníkom sedem izieb a časť pivnice v horárni na Zverovke. V pivnici mal uskladnené víno, zeleninu, konzervy, čaj a ostatné potraviny. Bol predstaviteľom tzv. panských, ale pokojných poľovačiek.
Prílišný hluk okolo poľovačky ako spoločenskej udalosti neznášal. K tomu si vyberal aj spoločníkov z usadlejších pánskych kruhov. Obyčajne to boli starší páni z podnikateľských a bankových kruhov. Bělohříbek zamestnával aj vlastného zverostrážcu. Vybral si Pavla Pavča z Habovky (nar. 3. 1. 1908). U Bělohříbka robil všetky možné práce. Strážil zver, čistil poľovnícky chodník, prikrmoval zver, nosil Bělohříbkovi osobné veci na poľovačkách, upozorňoval ho svojím bystrým a dobre vycvičeným zrakom na poľovnú zver a jej kvalitu, vyvrhoval zastrelené kusy a sťahoval ich z miesta odstrelu.
V poľovnej domácnosti svojho principála Pavčo kúril, riadil a neskoršie aj kuchárčil. Jeho denná mzda v rokoch 1935 až 1937 bola 14 korún a neskôr, do roku 1941, už 18 korún. V službe zverostrážcu vydržal až do 3. augusta 1941, keď Jindřich Bělohříbek zomrel. Potom sa stal až do odchodu na dôchodok lesníkom na Zverovke.
Ďalšie články z rubriky:
Chlieb furmana mal vždy drevenú príchuť
Dedinčania zásobovali doskami hradné panstvo
Plátenníci zašli až do Jeruzalema, Alexandrie a Káhiry
Pestovanie zemiakov ukončilo éru neustáleho hladu
Čistotný bača bol kedysi celebritou
Voliar musel byť zdravý, silný a nebojácny chlap
