Piatok, 15. január, 2021 | Meniny má DobroslavKrížovkyKrížovky
PRÁCA ĽUDÍ NA ORAVE V MINULOSTI 11.

Chlieb furmana mal vždy drevenú príchuť

Pre prácu s drevom si ľudia vyrobili všetko, čo potrebovali. Výroba vozov, ťažba dreva a jeho zvoz patrili k významným remeslám ľudí na Orave v minulosti.

Motorová píla dnes nahradila sekery a ručné pílky. Čas spílenia stromu sa už počíta v sekundách.Motorová píla dnes nahradila sekery a ručné pílky. Čas spílenia stromu sa už počíta v sekundách. (Zdroj: LÝDIA VOJTAŠŠÁKOVÁ)

TVRDOŠÍN. Kolárstvo bolo ľudovým remeslom, ktorého výrobným produktom boli gazdovské vozy. Kolári vyrábali drevené súčasti vozov. Išlo o veľmi namáhavú prácu. Starí kolári nemali takmer nijaké strojné vybavenie. Jediným primitívnym strojom bola točovka (sústruh na drevo) na šliapací pohon.

Pracovných nástrojov mali hodne, boli to pílky, sekery, dláta, obojručné nože, hoblíky a nebožiace (vrtáky). Úchytným zariadením pre prácu s hoblíkom bol ponk (stolárska hoblica) a úchytným zariadením pre prácu s obojručným nožom bol dedko (dedko svojou hlavicou s prevodom na nožný tlak pevne uchytil strúhané drevo).

Skryť Vypnúť reklamu

V kolárskych dielňach sa vyrábali len hlavné drevené súčasti vozov. Išlo o oje, snice, rázvoru, oplen s klanicami, podlahu a kolesá. Súčiastkami kolesa boli bahry, špice a hlava. Práve hlava kolesa sa vysústružila na točovke. Ostatné súčasti voza, ako drabiny, spodnicu, bočnice, lievče, krivule, bilnice a hamovky si už dokázali urobiť gazdovia sami.

Vozy boli na gazdovstve najpoužívanejšími dopravnými prostriedkami. Používali sa ešte aj vozíky na ručný pohon, fúriky a taligy.

Najzložitejší bol rebriniak

Okrem prepravy materiálov na gazdovstve, pri výstavbe obytných a hospodárskych budov, využívali ľudia vozy aj na tzv. fiakerku. Fiakerkou volali výjazd na jarmoky, vozenie svadobníkov, regrútov, koledníkov a pod. Na vozoch tiež vozili na jarmoky svoj tovar rôzni kupci ako pláteníci, hrnčiari, zvonkári, remeselníci, kožušníci, vápenári a pod.

Skryť Vypnúť reklamu

Najjednoduchší bol holý voz bez bočníc alebo drabín. Išlo o ťažký voz, na ktorom sa prevážalo drevo na dlhšie vzdialenosti. Došteniak bol voz s klanicami, spodnicou a bočnými doskami – bočnicami, ktoré sa opierali o klanice.

Rebriniak bol najzložitejší druh voza. Mal rebriny podopreté lievčami alebo lievčami vpredu a krivuľami vzadu. Vozilo sa na ňom seno a obilie. Pri výjazdoch na fiakerku sa doňho vkladali košiny, truhlica, ktorá slúžila furmanovi na sedenie a zadné sedadlo. Košiny boli z prútia upletené vložky medzi drabinami. Kupcom a trhovníkom slúžili tiež na ukladanie tovaru.

Drevorubačstvo

Drevorubači boli lesní robotníci, ktorí stínali stromy. Ich pracovnými nástrojmi bola: píla, pilník, šramovač, sekera, osla, železné kliny, štipák (kôl so železným ohnutým hrotom), vant (obruč s hákom na obracanie dreva), styk na lúpenie dreva a styk na strúhanie kôry.

Skryť Vypnúť reklamu

Práca drevorubačov bola namáhavá a nebezpečná, vyžadovala si pozornosť a opatrnosť.

V minulosti sa drevo ťažilo na predtým vyznačených plochách formou holorubov. Oravský komposesorát obyčajne predal drevo kupcovi na koreni. Kupec mal potom na starosti výrub a odvoz dreva. Lesníci len dohliadali, aby drevorubač pri ťažbe a vývoze nenarobili škody na okolitých porastoch.

Pri ťažbe stromu si drevorubači najprv vyčistili jeho okolie a osekali haluzinu do výšky chlapa. Potom urobili sekerou v dreve výsek v smere predpokladaného pádu stromu. Výsek bol čo možno najnižšie k zemi. Na opačnej strane výseku sa dvaja pilčíci chopili píly a začali strom podrezávať. Keď sa rezná plocha približovala k vyťatému výseku, chlapi vbili do výrezu železný klin. Pôsobením tlaku klina sa začal strom nakláňať, až sa úplne zrútil s ohromným rachotom.

Do hory na týždňovky

Ďalší chlapi z drevorubačskej partie strom osekali z konárov a olúpili z kôry. Kôru poukladali do protistojných riadkov a zakryli kôrovou strieškou. Kôra po vysušení sa volala dub a bola pre obsah triesla vzácnou surovinou v kožušníctve (pri vyčíňaní koží).

Na olúpenom kmeni zostal len neokresaný a neolúpený vrcholec, ktorým cez leto unikala zo stromu vlhkosť. V jeseni chlapi drevo vyštrajchali. Povyťahovali ho z miesta do-padu a uvalili na veľkú kopu na čistine. Zo strmých svahov drevo pospúšťali. Pri spúšťaní dreva na väčšie vzdialenosti robili tzv. rizne. Boli to žľaby z dreva, po ktorých sa spúšťalo drevo do doliny.

Drevorubači chodili do vzdialenejších hôr aj na týždňovky. Zobrali si so sebou chlieb, zemiaky, múku, slaninu, maslo, tvaroh, kapustu a mlieko, ako príchute aj cibuľu, cesnak a soľ. Na mieste ťažby potom varili jednoduché jedlá. Spávali v prístrešku z kôry stromov.

Drevorubači boli vlastne oravskí gazdovia, ktorí využili voľnejší čas po orbe a pred začiatkom kosenia, teda čas približne od polovice mája do konca júna.

Furmanstvo

Pri vyvážaní dreva z hôr sa ukrutne namáhali ľudia aj ťažné zvieratá. Od pňa až na miesto určenia bola dlhá cesta. Drevo sa po vyštrajchaní vozilo v zime na saniach a v lete na vozoch.

Na zimný odvoz sa používali krátke okované sane – gnatky. Pri odvoze dreva na väčšie vzdialenosti sa používalo dvoje saní - predné gnatky a zadné menšie krátke a silné sane. Pri odvoze dreva na dvojitých saniach sa zmenšila trecia plocha. V lete sa na krátke vzdialenosti vozilo drevo len na predných kolesách. Na väčšie vzdialenosti sa používal dlhý rozložený holý voz. Vozy určené na vozenie dreva mali ťažké osi a silné kolesá. Drevo sa často vozilo aj na veľké vzdialenosti, napríklad z Hruštína cez Príslop až do Oravského Podzámku alebo z Rabčíc až do Slanice.

Polhorčania celé desiatky rokov vozili dosky a hranoly z píly v Oravskej Polhore až do Tvrdošína. Známe bolo aj nočné vozenie dreva. Furmani z obcí pod Babou horou sa vybrali s celulózou alebo dubom do Tvrdošína už zvečera. Kone kŕmili okolo polnoci v Krivom kúte za Ústím a zavčas rána vykladali obsah vozov v Tvrdošíne. Po vyložení dreva sa furmani potúžili v krčme u Obtuloviča. Objednali si porciu dobrej polievky s kusiskami mäsa za jednu korunu. Výdatné jedlo zapili pivom a pobrali sa na svojom záprahu domov.

Aj smrteľné nehody

Furmančenie si vyžadovalo aj určité zručnosti hlavne pri nakladaní a upínaní dreva. Furmani si pomáhali pri nakladaní dreva dobytkom. Cez liehy sa dal poťahovaním za koňom naložiť na voz aj hrubý klát.

Stávalo sa, že pri furmančení sa ľudia poranili alebo aj prišli o život. Hlavne pri splašení koňa, pri pokazení voza, pri zapadnutí v kalužiach alebo pri nehode v strmine.

Chlieb oravského furmana bol vždy s drevenou príchuťou.

Ďalšie články z rubriky:

Dedinčania zásobovali doskami hradné panstvo

Ľudia sa zaobliekli doma sami

Plátenníci zašli až do Jeruzalema, Alexandrie a Káhiry

Pestovanie zemiakov ukončilo éru neustáleho hladu

Dobrá kosa musela zvoniť

Čistotný bača bol kedysi celebritou

Voliar musel byť zdravý, silný a nebojácny chlap

Hrmenie pred Jurajom neveštilo dobrý ovčiarsky rok

Pasenie oviec riadili Ďuro, Žofia, Michal a Martin

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  2. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  10. Slovaktual umožní všetkým zamestnancom bezplatné testovanie
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 19 448
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 13 342
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 13 176
  4. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 8 447
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 8 288
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 7 832
  7. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 6 912
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 808
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 717
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 4 811
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Pod Oravským hradom vynovili sochu svätca

Ján Nepomucký je na Orave obľúbeným svätcom. Ak nerátame rôznorodú mariánsku ikonografu, tak najčastejšie práve jeho stavali naši predkovia na prícestné stĺpy.

Reštaurovanie sochy Jána Nepomuckého na pilieri pod Oravským hradom.

Rely Dakar skončila, obaja Oravci môžu byť na seba hrdí

Štefan Svitko dosiahol piaty raz umiestnenie v najlepšej desiatke.

Štefan Svitko sa piatykrát umiestnil v najlepšej desiatke Rely Dakar.

Aha, čo vymysleli, aby sa ľudia na zastávkach nenudili

Oravská knižnica našla spôsob, ako využiť knihy, ktoré už nepotrebuje.

Knihy na železničnej stanici v Dolnom Kubíne.

Začali nevinne, skončili na stovke

Kamaráti strieľali na Silvestra šampanské na vrchole Šípa. Zvládli veľkú výzvu.

Kamaráti Ján Obrin (vľavo) a Vladimír Krška (vpravo) zvládli uplynulý rok vyjsť 100-krát na Šíp.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Vráble zintenzívnia boj s pandémiou, majú veľa hospitalizovaných v Nitre

Radnica požiadala dobrovoľných hasičov, aby vydezinfikovali autobusové zastávky.

Polícia sa k sankciám za porušenie lockdownu v Nitre nevyjadruje

Kto nemá potrebné doklady, otočia ho a nevpustia do mesta.

Pohrebné auto zrazilo cyklistu. Neprežil

Nehoda sa stala medzi Telincami a Vrábľami.

Majiteľ pohrebníctva: Nárast úmrtí je taký veľký, aký si za 20 rokov praxe nepamätám

Ivan Fontáni, majiteľ pohrebných služieb Silencia v Martine potvrdil, že úmrtnosť za november a december vzrástla oproti minulému roku o 70%. Nie všetci sú však „covidoví zosnulí“. Chladiace boxy si musia prenajímať v okolitých obciach.

Už ste čítali?