Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky
PRÁCA ĽUDÍ NA ORAVE V MINULOSTI 11.

Chlieb furmana mal vždy drevenú príchuť

Pre prácu s drevom si ľudia vyrobili všetko, čo potrebovali. Výroba vozov, ťažba dreva a jeho zvoz patrili k významným remeslám ľudí na Orave v minulosti.

Motorová píla dnes nahradila sekery a ručné pílky. Čas spílenia stromu sa už počíta v sekundách.Motorová píla dnes nahradila sekery a ručné pílky. Čas spílenia stromu sa už počíta v sekundách. (Zdroj: LÝDIA VOJTAŠŠÁKOVÁ)

TVRDOŠÍN. Kolárstvo bolo ľudovým remeslom, ktorého výrobným produktom boli gazdovské vozy. Kolári vyrábali drevené súčasti vozov. Išlo o veľmi namáhavú prácu. Starí kolári nemali takmer nijaké strojné vybavenie. Jediným primitívnym strojom bola točovka (sústruh na drevo) na šliapací pohon.

Pracovných nástrojov mali hodne, boli to pílky, sekery, dláta, obojručné nože, hoblíky a nebožiace (vrtáky). Úchytným zariadením pre prácu s hoblíkom bol ponk (stolárska hoblica) a úchytným zariadením pre prácu s obojručným nožom bol dedko (dedko svojou hlavicou s prevodom na nožný tlak pevne uchytil strúhané drevo).

Skryť Vypnúť reklamu

V kolárskych dielňach sa vyrábali len hlavné drevené súčasti vozov. Išlo o oje, snice, rázvoru, oplen s klanicami, podlahu a kolesá. Súčiastkami kolesa boli bahry, špice a hlava. Práve hlava kolesa sa vysústružila na točovke. Ostatné súčasti voza, ako drabiny, spodnicu, bočnice, lievče, krivule, bilnice a hamovky si už dokázali urobiť gazdovia sami.

Vozy boli na gazdovstve najpoužívanejšími dopravnými prostriedkami. Používali sa ešte aj vozíky na ručný pohon, fúriky a taligy.

Najzložitejší bol rebriniak

Okrem prepravy materiálov na gazdovstve, pri výstavbe obytných a hospodárskych budov, využívali ľudia vozy aj na tzv. fiakerku. Fiakerkou volali výjazd na jarmoky, vozenie svadobníkov, regrútov, koledníkov a pod. Na vozoch tiež vozili na jarmoky svoj tovar rôzni kupci ako pláteníci, hrnčiari, zvonkári, remeselníci, kožušníci, vápenári a pod.

Skryť Vypnúť reklamu

Najjednoduchší bol holý voz bez bočníc alebo drabín. Išlo o ťažký voz, na ktorom sa prevážalo drevo na dlhšie vzdialenosti. Došteniak bol voz s klanicami, spodnicou a bočnými doskami – bočnicami, ktoré sa opierali o klanice.

Rebriniak bol najzložitejší druh voza. Mal rebriny podopreté lievčami alebo lievčami vpredu a krivuľami vzadu. Vozilo sa na ňom seno a obilie. Pri výjazdoch na fiakerku sa doňho vkladali košiny, truhlica, ktorá slúžila furmanovi na sedenie a zadné sedadlo. Košiny boli z prútia upletené vložky medzi drabinami. Kupcom a trhovníkom slúžili tiež na ukladanie tovaru.

Drevorubačstvo

Drevorubači boli lesní robotníci, ktorí stínali stromy. Ich pracovnými nástrojmi bola: píla, pilník, šramovač, sekera, osla, železné kliny, štipák (kôl so železným ohnutým hrotom), vant (obruč s hákom na obracanie dreva), styk na lúpenie dreva a styk na strúhanie kôry.

Skryť Vypnúť reklamu

Práca drevorubačov bola namáhavá a nebezpečná, vyžadovala si pozornosť a opatrnosť.

V minulosti sa drevo ťažilo na predtým vyznačených plochách formou holorubov. Oravský komposesorát obyčajne predal drevo kupcovi na koreni. Kupec mal potom na starosti výrub a odvoz dreva. Lesníci len dohliadali, aby drevorubač pri ťažbe a vývoze nenarobili škody na okolitých porastoch.

Pri ťažbe stromu si drevorubači najprv vyčistili jeho okolie a osekali haluzinu do výšky chlapa. Potom urobili sekerou v dreve výsek v smere predpokladaného pádu stromu. Výsek bol čo možno najnižšie k zemi. Na opačnej strane výseku sa dvaja pilčíci chopili píly a začali strom podrezávať. Keď sa rezná plocha približovala k vyťatému výseku, chlapi vbili do výrezu železný klin. Pôsobením tlaku klina sa začal strom nakláňať, až sa úplne zrútil s ohromným rachotom.

Do hory na týždňovky

Ďalší chlapi z drevorubačskej partie strom osekali z konárov a olúpili z kôry. Kôru poukladali do protistojných riadkov a zakryli kôrovou strieškou. Kôra po vysušení sa volala dub a bola pre obsah triesla vzácnou surovinou v kožušníctve (pri vyčíňaní koží).

Na olúpenom kmeni zostal len neokresaný a neolúpený vrcholec, ktorým cez leto unikala zo stromu vlhkosť. V jeseni chlapi drevo vyštrajchali. Povyťahovali ho z miesta do-padu a uvalili na veľkú kopu na čistine. Zo strmých svahov drevo pospúšťali. Pri spúšťaní dreva na väčšie vzdialenosti robili tzv. rizne. Boli to žľaby z dreva, po ktorých sa spúšťalo drevo do doliny.

Drevorubači chodili do vzdialenejších hôr aj na týždňovky. Zobrali si so sebou chlieb, zemiaky, múku, slaninu, maslo, tvaroh, kapustu a mlieko, ako príchute aj cibuľu, cesnak a soľ. Na mieste ťažby potom varili jednoduché jedlá. Spávali v prístrešku z kôry stromov.

Drevorubači boli vlastne oravskí gazdovia, ktorí využili voľnejší čas po orbe a pred začiatkom kosenia, teda čas približne od polovice mája do konca júna.

Furmanstvo

Pri vyvážaní dreva z hôr sa ukrutne namáhali ľudia aj ťažné zvieratá. Od pňa až na miesto určenia bola dlhá cesta. Drevo sa po vyštrajchaní vozilo v zime na saniach a v lete na vozoch.

Na zimný odvoz sa používali krátke okované sane – gnatky. Pri odvoze dreva na väčšie vzdialenosti sa používalo dvoje saní - predné gnatky a zadné menšie krátke a silné sane. Pri odvoze dreva na dvojitých saniach sa zmenšila trecia plocha. V lete sa na krátke vzdialenosti vozilo drevo len na predných kolesách. Na väčšie vzdialenosti sa používal dlhý rozložený holý voz. Vozy určené na vozenie dreva mali ťažké osi a silné kolesá. Drevo sa často vozilo aj na veľké vzdialenosti, napríklad z Hruštína cez Príslop až do Oravského Podzámku alebo z Rabčíc až do Slanice.

Polhorčania celé desiatky rokov vozili dosky a hranoly z píly v Oravskej Polhore až do Tvrdošína. Známe bolo aj nočné vozenie dreva. Furmani z obcí pod Babou horou sa vybrali s celulózou alebo dubom do Tvrdošína už zvečera. Kone kŕmili okolo polnoci v Krivom kúte za Ústím a zavčas rána vykladali obsah vozov v Tvrdošíne. Po vyložení dreva sa furmani potúžili v krčme u Obtuloviča. Objednali si porciu dobrej polievky s kusiskami mäsa za jednu korunu. Výdatné jedlo zapili pivom a pobrali sa na svojom záprahu domov.

Aj smrteľné nehody

Furmančenie si vyžadovalo aj určité zručnosti hlavne pri nakladaní a upínaní dreva. Furmani si pomáhali pri nakladaní dreva dobytkom. Cez liehy sa dal poťahovaním za koňom naložiť na voz aj hrubý klát.

Stávalo sa, že pri furmančení sa ľudia poranili alebo aj prišli o život. Hlavne pri splašení koňa, pri pokazení voza, pri zapadnutí v kalužiach alebo pri nehode v strmine.

Chlieb oravského furmana bol vždy s drevenou príchuťou.

Ďalšie články z rubriky:

Dedinčania zásobovali doskami hradné panstvo

Ľudia sa zaobliekli doma sami

Plátenníci zašli až do Jeruzalema, Alexandrie a Káhiry

Pestovanie zemiakov ukončilo éru neustáleho hladu

Dobrá kosa musela zvoniť

Čistotný bača bol kedysi celebritou

Voliar musel byť zdravý, silný a nebojácny chlap

Hrmenie pred Jurajom neveštilo dobrý ovčiarsky rok

Pasenie oviec riadili Ďuro, Žofia, Michal a Martin

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  6. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  1. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  6. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  7. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  8. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  9. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  10. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 20 032
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 18 996
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 074
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 203
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 660
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 332
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 794
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 557
  9. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 277
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 276
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

V Kultúrnom dome v Zuberci dnes vytvorili dve odberové miesta.

Vedenie strojární odporúča firmám testovanie zamestnancov

V Herne majú za sebou už šieste kolo testovania na COVID-19.

Testovanie v strojárňach.

Armáda posilnila odberové tímy, čakanie na odbery by sa malo skrátiť

Minister obrany prosí ľudí z okresov mimo Oravy a Bardejova, aby nechodili na testovanie.

V Dolnom Kubíne pri mestskom kultúrnom stredisku sa už na testovanie nečaká.

Záujem o testovanie je veľký aj v sobotu

Ľudia začali vytvárať rady ešte pred otvorením odberných miestností.

Polovica z radu v Záskalí.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?