Hokejové ťahy sa učil odmala. V Dolnom Kubíne patril medzi najlepších strelcov, v Žiline vyhral kanadské bodovanie a v tejto sezóne mal v juniorskom tíme Martina viac ako bod na zápas. Aj jeho zásluhou si martinská extraligová juniorka vybojovala strieborné medaily. Na ceste do finále pomohol tímu vo vyraďovacích bojoch dvanástimi bodmi. Útočník Milan Jonák.
Už v dolnokubínskych žiackych hokejových triedach ste udivovali strelec-kou potenciou. Ako si spomínate na hokejové začiatky vo vlastnom rodisku?
- Dolný Kubín nepatril k tímom, ktorý by bol ašpirantom na popredné priečky. Pamätám si, že v každom zápase som sa snažil streliť gól a robil som pre to maximum. Na hokej ma prihlásila mama. Chcel som byť brankár, no nakoniec som sa stal útočníkom.
Strednú školu ste absolvovali v Žiline na športovom gymnáziu. V drese žilinských vlkov ste zaznamenali prvý veľký úspech v kariére. Bol ním extraligový dorastenecký titul. Ako ste prežívali premiérové okamihy úspechu?
- V Žiline som hral spoločne s ďalším Dolnokubínčanom, obrancom Jánom Šeligom. Bolo to moje prvé angažmán mimo domova. Nevedel som, aké to bude a či si zvyknem na nové prostredie. Žilinskí chalani však boli veľmi priateľskí a to mi pomohlo. V druhej sezóne sme vytvorili parádny tím a zakončili sme to majstrovským titulom. Bolo to niečo neuveriteľné. Oslavy a všetko, čo k tomu patrí. Určite to radím k jednému z najkrajších okamihov mojej doterajšej kariéry.
Ďalšie svetlé momenty prišli tento rok. Po prestupe do Martina ste prvýkrát okúsili seniorský extraligový ľad. Čo vám prebehlo hlavou, keď tréner Husár dal šancu mladému hráčovi hrať v prvom tíme? Dokonca sa vám podarilo rozhodnúť zápas v Banskej Bystrici, kde ste v jednom útoku hrali po boku hokejových veličín ako Marek Uram a Michal Beran.
- Tréner Husár pôsobil najskôr v juniorke, kde som pravidelne nastupoval. V prvom tíme bola veľká maródka a tak sa otvorila šanca pre nás mladých. Spomínam si ako prišiel do šatne a povedal mi, že Jaro Jabrocký je chorý a budem hrať v prvej lajne s Uramom a Beranom. Bola to obrovská skúsenosť hrať po boku s tak kvalitnými hráčmi. Nasledoval spomínaný zápas s Banskou Bystricou. Za vyrovnaného stavu som sa dostal na ľad a štrnásť sekúnd pred koncom som nečakane rozhodol prvým seniorským gólom.
Po čase ste sa v tejto sezóne ukázali aj na domácom ľade v drese farmy Martinčanov, prvoligistu Dolného Kubína. Aký bol návrat na starý známy ľad?
- Vrátiť sa na ľad, kde som vyrastal, bolo veľmi príjemné. Už v drese Žiliny som dúfal, že sa tu vrátim. Túto sezónu sa to konečne splnilo. Od môjho posledného zápasu sa dosť veľa vecí zmenilo.
Uplynulý ročník ste odohrali na troch frontoch. Vaše zápasové vyťaženie bolo v doterajšej kariére najväčšie. Bola to aj vaša posledná juniorská extraligová sezóna. Vybojovali ste si účasť vo finále proti Košiciam. Počas základnej časti a aj v play – off sa vám darilo často bodovať.
- Za sezónu som odohral približne sedemdesiat päť zápasov. Každý si povie, že som si dobre zahral, ale boli okamihy, keď som mal toho plné „trúbky". Hral som v utorok, piatok, sobotu a nedeľu. Dá sa to vydržať dvakrát, ale nie celú sezónu. To sa odzrkadlilo aj na mojich výkonoch, ktoré boli kolísavé. Bodovanie tak mohlo byť ešte o niečo lepšie. Na druhej strane sa nám medzi juniormi darilo výborne. Celú sezónu sme sa pohybovali v popredí a dotiahli sme to až do finále.
Vo finále proti Košičanom ste mali výhodu prvých dvoch zápasov doma, keďže ste v základnej časti triu-mfovali. Pred výbornými divákmi, ktorí vám utvorili skvelú atmosféru, vám však dôležitosť súbojov akoby zväzovala ruky. Finálovú sériu ste nezvládli a o gól ste prehrali všetky tri zápasy.
- Bola to náročná séria, v ktorej sa stretli dva top tímy extraligy. Rozhodovali individuálne chyby, v ktorých sme bohužiaľ vždy urobili o jednu viac ako súper.
Strieborné medaily vás určite po treťom zápase v Košiciach na hrudi nehriali. S odstupom času si však možno uvedomíte, že ste dosiahli výborný úspech.
- Každý veril, že získame titul. Ľudia si môžu povedať, že sme sklamali, ale nemyslím si to. Za tú drinu na tréningoch a v zápasoch sme si úspech zaslúžili. Strieborná medaila je obrovský úspech. Po zápase bolo z chalanov cítiť veľké sklamanie, ale to časom opadlo a cenné kovy sme si naplno vychutnali aj s ďalšími odchovancami Kubína Lukášom Slukom a Štefanom Furdekom.
Juniorský vek ste už zavŕšili a čakajú vás ťažké seniorské sezóny. Zmluvu s Martinom máte podpísanú ešte na rok. Ako to v klube vyzerá? Hovorilo sa, že hokejisti Turca budú mať problémy s financiami na nasledujúci ročník extraligy.
- Zmluvu mám ešte na rok a uvidíme ako sa situácia okolo ďalšieho pôsobenie v extralige vyjasní. Dúfam, že sa všetko vyrieši, no hovorí sa aj o predaji licencie. Počkám si na konečné stanovisko klubu.
