Nedeľa, 29. január, 2023 | Meniny má Gašpar

Dedinčania zásobovali doskami hradné panstvo

Výroba dosiek, šindľov, mletie obilia i výroba predmetov zo železa patrila v minulosti k základným prácam na dedinách. Na všetko si naši predkovia vedeli zhotoviť dômyselné zariadenia.

Dnes sú píly podstatne výkonnejšie, princíp gátra je však podobný.Dnes sú píly podstatne výkonnejšie, princíp gátra je však podobný. (Zdroj: LÝDIA VOJTAŠŠÁKOVÁ)

TVRDOŠÍN. Valaské píly poháňalo vodné koleso. Gáter (pílový rám) mal len jednu pílu, takže mohol odrezať z kláta len jednu dosku. Zdvih gátra bol veľmi pomalý, preto pílenie dosiek trvalo dlho. Skoro každá valaská osada na Orave mala svoju pílu. Osobitne významná bola valaská píla v Oraviciach, ktorú po zrušení osady Bystrá vlastnili Tvrdošínčania. Táto píla bola vtedy najväčšia a s najväčšou produkciou dosiek na Orave. Veľmi prispela k počiatočnému hospodárskemu rozvoju Tvrdošína.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Piliari valaských píl boli veľmi vážení ľudia. Spoluobčania ich považovali za odborníkov pri práci s drevom. Dosky používali osadníci na zhotovovanie dverí a okien chalúp, na podlahy a na domové zariadenia. Ľudia si v tom čase zariaďovali príbytky veľmi jednoducho. Pozostávali z jednej alebo dvoch drevených postelí, stola, lavíc, dvoch alebo troch stoličiek a drevenej truhlice na šatstvo. Do stredu izby postavili klát, na ktorom rúbali drevo.

SkryťVypnúť reklamu

Povinnosťou valaských píl bolo aj dodávanie dosiek na Oravský hrad a neskoršie Oravskému komposesorátu.

Šindliarstvo

Skoro všetky domy v starých oravských dedinách boli drevené. Ako strešnú krytinu používali osadníci šindeľ. Šindeľ bola drevená 60 až 70 centimetrov dlhá a šesť až dvanásť centimetrov široká dosková lata, ktorá mala na jednej strane vyhĺbený žliabok – pah, a na druhej strane bola zostrúhaná do ostria.

Šindle zapadali na streche do seba a takto vytvárali súvislú nepriepustnú strešnú krytinu. Na laty striech sa pribíjali železnými klincami. Šindle sa robili z kvalitného, pomaly rastúceho vysokohorského dreva s hustými letokruhmi, ktoré bolo dobre a ľahlo štiepateľné. Strecha z takých šindľov vydržala bez náterov až 60 rokov.

SkryťVypnúť reklamu

Šindliari drevo najprv popílili na klátiky a poštiepali do základného tvaru šindľa. Potom ho obojručným nožom nahladko ostrúhali v osobitnom úchytnom zariadení, tzv. dedkovi. Ostrúhaný šindeľ upevnili na šindliarsku stolicu a vystrúhali na opačnej strane ostria pahovákom asi 10 milimetrov hlboký žliabok, tzv. pah. Týmto bola práca na šindli skončená. Šindliarne boli obyčajne pri valaských pílach. Na strechu priemerne veľkej drevenice bolo treba asi tritisíc šindľov.

Strúhané šindle sa vyrábajú aj v súčasnosti a používajú sa na zastrešovanie historicky cenných stavieb s drevenými strechami. Na pokrývanie drevených chát a prestrešovanie rekreačných chalúp sa v súčasnosti používajú aj pílené šindle. Strechy z pílených šindľov treba natierať protihnilobnými nátermi.

SkryťVypnúť reklamu

Valaské mlyny

Valaské mlyny fungovali na vodný pohon. Vodné koleso na vrchnú vodu otáčalo vrchný mlynský kameň v sústave dvoch kameňov. Kamene drvili obilie, ktoré sa nepretržite sypalo medzi nerovnomerným prúdom. Mlynské kamene bolo treba často kuť, aby dobre mleli. Násypný kôš, ktorý sa neustále striasal a uvoľňoval obilie medzi mlynské kamene, sa volal pyteľ. Vo valaských mlynoch sa mlel ovos na krmnú múku a jačmeň a ikrica na chlebovú múku.

Každý mlynár mal veľmi vycibrený sluch pre mletie naprázdno a správny chod mlyna. Len čo nebola v pytli múka, mlyn vydával iný zvuk, ktorý vedel rozlíšiť len samotný mlynár. Zobudil sa aj z najtvrdšieho spánku a bežal do mlynice nasypať obilia. Mlyn musel stále vydávať správny monotónny zvuk mlynského zariadenia, ktoré premieňalo tvrdé obilné zrno na bielu hladučkú múčku.

Život v mlyne bol veľmi veselý. Mlynári mleli vo dne i v noci a zákazníci boli v mlyne stálymi návštevníkmi. Pri mletí roz-právali rôzne historky a životné skúsenosti. Mlynári boli obyčajne svetaznalí ľudia, ktorí prešli na tovarišských vandrovkách veľký kus sveta. Na Orave boli známe mlynárske rody Branických, Ťapákovcov, Ďubašákovcov, Vedelovcov a Košútovcov. Každá oravská dedina mala aspoň jeden mlyn.

Mlynskú pohodu sprevádzanú pravidelným klepotom mlyn-ského zariadenia vyrušil občas škrekot mlynárovej hydiny, ktorú navštívila vydra, lasica, kuna, tchor alebo líška. Vtedy celé osadenstvo mlyna, aj s návštevníkmi, podniklo v nepredstaviteľnej panike trestnú akciu proti útočníkovi. Výsledkom obyčajne bývala zadrhnutá sliepka a stopy po útočníkovi v zamúčených mlynských priestoroch.

Kuzne

Kuzne (vyhne) boli jednoduché kováčske dielne na stvárňovanie železa. Každá dedina na Orave mala jednu i viac kuzní. V nich sa opravovalo, alebo aj vyrábalo poľnohospodárske náradie. Názov kuzňa pochádza z poľského pomenovania kuznia, teda dielňa na spracovanie železa. Každá kuzňa mala ohnisko, mech, klát s nákovou, sekáče, kladivá, kliešte, nožnice na plech a vŕtacie zariadenie.

Na ohnisku sa ohrievalo železo. Ako palivo sa používalo drevené uhlie. Horenie podporoval a zintenzívňoval vzdušný prúd, ktorý prúdil z mecha. Mech bol kožený vak osadený v drevenom ráme. Jeho pravidelným stláčaním a rozpínaním sa nasával a vyfukoval vzdušný prúd na ohnisko. Rozpálené železo stvárňovali kováči na nákove kováčskými kladivami. Kováči boli dobrými odborníkmi na kalenie (hartovanie) železa. Kalením sa zvyšovala tvrdosť rezných plôch nástrojov.

Práca v kuzniach bola veľmi rozmanitá. Kováči kuli vozy, pluhy, brány, sánky, gnatky i fia-kerské sánky tzv. zakopanky. Vyrábali motyky, ostrili lopaty a krompáče. Veľmi odbornou prácou bolo podkúvanie koní a volov. Kováč musel vedieť odborne vystrúhať a vyrašpľovať konské kopyto. Podkovu musel pribíjať tak, aby klinec smeroval do rohoviny a nezasiahol živé mäso. Na priečelí kuzní sa vynímali tabule s veľkými písmenami: Jozef Kujan skúšaný kováč a podkováč.

Ďalšie články z rubriky:

Ľudia sa zaobliekli doma sami

Plátenníci zašli až do Jeruzalema, Alexandrie a Káhiry

Pestovanie zemiakov ukončilo éru neustáleho hladu

Dobrá kosa musela zvoniť

Čistotný bača bol kedysi celebritou

Voliar musel byť zdravý, silný a nebojácny chlap

Hrmenie pred Jurajom neveštilo dobrý ovčiarsky rok

Pasenie oviec riadili Ďuro, Žofia, Michal a Martin

Najčítanejšie na My Orava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  2. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  3. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  4. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  5. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  6. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska
  7. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia
  8. Eurohub Rokycany posilňuje a zrýchľuje spojenie s Nemeckom
  1. Svalovice sa netreba obávať
  2. Students today, innovators tomorrow, learners forever
  3. Study program MANAGEMENT in English language
  4. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  5. Bude rok 2023 naozaj náročný na osobné financie?
  6. Nadácia COOP Jednota zatraktívňuje regióny
  7. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  8. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 9 431
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 5 945
  3. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 2 340
  4. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 2 051
  5. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 1 923
  6. Košičanom budeme dodávať teplo za tretinové ceny aj tento rok 1 552
  7. Radi čítate a ešte radšej tvoríte? Toto je 40 dôvodov pre Vás 1 204
  8. Sardínia ukáže iné Taliansko. Oviec má raz toľko než obyvateľov 1 077

Blogy SME

  1. Roman Daniel Baranek: Varíme s Medveďom - Perkelt v kombinacii sóje s mäsom a cícerové špecle
  2. Martin Sústrik: Kobrí efekt
  3. Ján Šeďo: Ak chce volič, aj "famózny výsledok" môže byť potupnou prehrou.
  4. Ctirad Klimčík: O svojráznej poézii priamej voľby prezidenta
  5. Peter Slamenik: Z kanclu do kasárne
  6. Helena Michlíková: Dúha
  7. Katarína Cerchlanová: Ana Fuck(t) nato občas kašle.
  8. Miroslav Lisinovič: Putovanie po slovenských Kalváriách (48) - Strekov (I)
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 30 491
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 16 023
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 8 159
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 7 023
  5. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 790
  6. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 718
  7. Ján Valchár: Jedenásť mesiacov štvordňovej operácie (Moskvu ale ubránime!) 3 538
  8. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 3 296
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Tvrdošín (v žltom) nastúpil proti Námestovu vo veľmi oklieštenej zostave. Novou tvárou bol aj Matúš Lajčin.

Na umelej tráve v Námestove sa v sobotu odohrali dva prípravné duely. Z oboch prinášame fotogalériu.


4 h
Svadba v Oravskom Veselom.

Nárast cien počítajú v stovkách eur.


5 h
Majitelia si za schátrané budovy v Tvrdošíne priplatia.

Vyššia daň má vlastníkov v Tvrdošíne motivovať k úprave neudržiavaných objektov.


19 h
Dobrovoľníci otvoria prvú útulňu na Orave.

Opustená budova pod vysielačom stojí na medzinárodnej diaľkovej trase, ktorá vedie od Atlantiku až k Čiernemu moru.


28. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ľudia boli k žene ľahostajní.


25. jan

Opustená budova pod vysielačom stojí na medzinárodnej diaľkovej trase, ktorá vedie od Atlantiku až k Čiernemu moru.


28. jan

Za túto nezvyčajnosť vďačí dedina svojej lokalite v blízkosti okresného mesta.


27. jan

Aby upozornili na zlú situáciu, vypnú na polhodinu verejné osvetlenie.


27. jan

Blogy SME

  1. Roman Daniel Baranek: Varíme s Medveďom - Perkelt v kombinacii sóje s mäsom a cícerové špecle
  2. Martin Sústrik: Kobrí efekt
  3. Ján Šeďo: Ak chce volič, aj "famózny výsledok" môže byť potupnou prehrou.
  4. Ctirad Klimčík: O svojráznej poézii priamej voľby prezidenta
  5. Peter Slamenik: Z kanclu do kasárne
  6. Helena Michlíková: Dúha
  7. Katarína Cerchlanová: Ana Fuck(t) nato občas kašle.
  8. Miroslav Lisinovič: Putovanie po slovenských Kalváriách (48) - Strekov (I)
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 30 491
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 16 023
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 8 159
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 7 023
  5. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 790
  6. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 718
  7. Ján Valchár: Jedenásť mesiacov štvordňovej operácie (Moskvu ale ubránime!) 3 538
  8. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 3 296
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu