Dobre som sa učil, no bol som príliš nepriebojný, citlivý, pripadal som si škaredý. Nosil som okuliare, zubný strojček, trochu mi odstávali uši, bol som tučnejší, neobliekal som sa ako ostatní, nemal som ocka. Keby bol pri mne, keby nebol od nás odišiel, bolo by to iné, myslel som si.
V kúte
Nikdy som sa nezúčastňoval vianočných osláv, karnevalov, futbalových zápasov. Vždy ma vylúčili zo skupiny, vždy som sedel v kúte. Nebol som ufňukanec, ktorý hneď beží plakať za učiteľom alebo za rodičmi, hanbil by som sa. Myslel som si, že je to všetko moja chyba. Že sa mi vysmievajú, schovávajú mi veci, vyhadzujú knihy z tašky, trhajú strany v zošite s domácou úlohou.
Mám na tie roky veľmi zlé spomienky. Čo by som vtedy dal za kamaráta. Každé ráno som vstával s hlavou plnou temných myšlienok, chodil som zadumaný, z ničoho som sa netešil, prestal som sa učiť.
Pád z okna
Jedného dňa, keď som už ďalej nevládal, pristúpil som k oknu. Pozeral som von, cítiac, ako sa mi po lícach kotúľajú slzy. Pozeral som sa do diaľky, akoby som tam niečo hľadal. Žiaľ, príliš som sa naklonil z okna.
Keď som sa prebral, bol som v nemocnici. Nado mnou sa skláňal muž v bielom, usmial sa na mňa. Mal som zlomené obe nohy i ruky, hovorili, že už nebudem chodiť. Moja ustarostená mama sedela pri mne celé dni a noci. Videl som ju plakať. A usmievať sa, keď hovorila, ako ma má rada, že som pre ňu to najcennejšie, čo má.
Dlho mi trvalo, kým som sa postavil na nohy. Stal sa zázrak, začal som chodiť. Bol som iný človek. Zmenil som školu, nikto nevedel o mojej minulosti. Všetci si ma vážili, našiel som si aj kamaráta, a nie jedného, cítil som sa ako znovuzrodený. Avšak jazvy v srdci ostávali, aj keď sa stal zo mňa chlap.
Na slovo
Násilníci sú často považovaní za veselých a zábavných, a to nielen svojimi spolužiakmi, ale niekedy aj učiteľmi. Hoci sú lajdáci, veľakrát sú hodnotení lepšie ako človek utiahnutý, nenápadný. Vedia si získať sympatie. Takmer vždy sú vodcami, okolie sa im prispôsobuje a počúva ich ako pes svojho pána. Možno zo strachu, aby sa náhodou nestalo obeťou. Nedeje sa to len v škole. Čím väčší extrovert a frajer, tým viac obdivu. Koľko je na svete krutosti a povrchnosti, chýba rešpekt a láska človeka k človeku. Koho je to chyba, detí či nás, rodičov?
Autor: sb
