DOLNÝ KUBÍN. Zázrivský korbáčik, Oravský korbáčik a Tekovský salámový syr rozšírili zoznam chránených zemepisných označení vedený Európskou komisiou.
Žiadny rozdiel
„Máme radosť," povedal Ján Záň, predseda Združenia zázrivských korbáčikárov, ktoré združuje 13 výrobcov. „Očakávame zlepšenie predaja."
Okrem zemepisného názvu nie je vo výrobkoch žiadny rozdiel. Názov môže používať každý, kto vyrába korbáčiky v súlade so schválenou špecifikáciou. „Nielen členovia združenia, ktoré požiadalo o zápis," povedal Július Šípoš, hovorca Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky.
Doplňujúci údaj, že ide o chránené zemepisné označenie a žlto-modrý symbol Spoločenstva môže výrobca použiť iba v prípade, že výrobky prejdú kontrolou orgánu, pre ktorý sa žiadatelia rozhodli počas prípravy.
Ukáže čas
Názvom, údajom „chránené zemepisné označenie" a logom budú môcť výrobcovia označovať korbáčiky od apríla. Názov Zázrivský i Oravský korbáčik by tak mal byť pre každého spotrebiteľa zárukou kvality. „Symbol Spoločenstva znamená pre zahraničného návštevníka väčšiu dôveryhodnosť a záruku bezpečnosti, vie, že výrobok podlieha prísnejším kontrolám," povedal Šípoš.
S certifikačnou firmou z Bratislavy sa Zázrivčania stretli v piatok. „Neviem vám povedať, koľkí do toho pôjdu," povedal zástupca Oravcov Ján Záň, ktorý o certifikát určite požiada. Okrem jednorazového poplatku bude musieť každých dvanásť mesiacov zaplatiť za jeho obnovu.
„Ak je všetko v poriadku, celý proces získania certifikátu trvá tri až štyri týždne," povedal zástupca spoločnosti Tomáš Ducho. Cenu nekonkretizoval, tvrdí, že zarábať na korbáčikároch určite nechcú.
„Či to malo význam, ukáže čas, ale dúfame, že sa nám vynaložený čas i peniaze vrátia," povedal zástupca Oravcov Ján Záň.
Údaje o produkcii ani odberateľoch združenie nezverejňuje, z konkurenčných dôvodov.
Korbáčiky sa vyrábajú ručne, výroba pozostáva z desiatich krokov.
Čo je korbáčik
Oravský alebo Zázrivský korbáčik je špecifický tvarom, ktorý je pre syry a syrárske výrobky nezvyčajný. Pripravuje sa tradičným, takmer výlučne ručným spôsobom – parením hrudkového syra v horúcej vode, jeho vyťahovaním do tvaru dva až 10 milimetrov hrubých nití, volajú sa vojky, a ich následným spletaním do tvaru korbáčika s dĺžkou 10 – 50 centimetrov. Ručné spracovanie pareného cesta – hnetenie a preťahovanie dodáva korbáčikom ojedinelú vláknitú štruktúru.
Podľa špecifikácie výroba pozostáva z desiatich krokov: parenie, hnetenie, tvarovanie, chladenie, namotávanie, solenie, čiastočné osušenie, pletenie, údenie a balenie. Na pôvode syra nezáleží. Výrobok sa však musí baliť vo vymedzenej zemepisnej oblasti z dôvodu zachovania špecifického tvaru, zabránenia jeho prípadnému rozpleteniu a zabezpečenia kvality.
Zdroj: Úrad priemyselného vlastníctva SR
