Zimy sú pokojné, zväčša bez pacientov. Napriek tomu však námestovskí ochranári ošetrili od začiatku roka dve labute. Jedna mala poranené krídlo, druhá bola príliš vyčerpaná. Bez pomoci by pravdepodobne uhynuli.
NÁMESTOVO. Najčastejšie hostia biele bociany, dravé vtáky a malé spevavce. Skúsenosti však už majú aj s medveďmi, sovami, labuťami, výnimkou nie sú obojživelníky. Chovná stanica pri Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) horná Orava funguje viac ako pätnásť rokov. Za toto obdobie ošetrili ochranári stovky ranených chránených zvierat.
Najviac tri mesiace
Chovné stanice sa nachádzajú takmer pri každej správe chránenej krajinnej oblasti či národného parku. Slúžia ako pohotovostné záchranné zariadenia. Odborníci sa v nich starajú o ranené zviera maximálne tri mesiace.
„Ak veterinár uzná, že je zviera v poriadku, vypustíme ho do prírody," hovorí Róbert Trnka, riaditeľ CHKO Horná Orava. „Môže sa však stať, že zranenia boli vážnejšie a zviera sa späť do prírody vrátiť nemôže. Vtedy putuje do zoologickej záhrady v Bojniciach."
Výnimkou nie je ani úhyn ranených živočíchov. Ani tie však nezostanú niekde len tak pohodené. „Tiež končia v Bojniciach, pretože u nás nie sú chránené len živé zvieratá, ale aj ich mŕtve telá, vajcia či dokonca pierka."
Ochranári liečené zvieratá sledujú a kontrolujú aj po ich vypustení.
Bocian v psej búde
Ranené zviera môže do chovnej stanice priniesť ktokoľvek. Ak však máte strach a nechcete sa k nemu priblížiť, stačí zavolať pracovníkov CHKO. Tí sa o všetko postarajú. Dôležité je, aby ľudia nosili aj nahlasovali len chránené druhy zvierat. „Sme radi, že ľudia majú záujem a nenechávajú zvieratá trpieť vonku. O poľovnú zver sa však má starať príslušné poľovnícke združenie. Kedysi sa nás chovatelia pýtali, či môžu priniesť aj svojich domácich miláčikov - psy a mačky. Pre tie slúžia iné zariadenia," hovorí Trnka.
Zvieratá sú od prírody plaché a ľuďom sa vyhýbajú. Ak sú zranené, k plachosti sa zväčša pridá agresivita. Nechápu, že im ľudia chcú pomôcť, nie ublížiť. Preto musí byť každý nálezca pri odchyte opatrný. „Istá pani našla zraneného bociana. Zatvorila ho do psej búdy, kŕmila ho. Keď sme po neho prišli, všimol som si, že žena má okolo očí zvláštne krvavé bodky. Až neskôr sa priznala, že ju poďobal. "
Vtáky, ktoré sa cítia ohrozené, útočia v prvom rade na oči, snažia sa útočníka čo najrýchlejšie paralyzovať. Preto si treba dávať pozor a radšej k nájdenému zvieraťu privolať odborníkov. Nebezpečné sú aj ostré pazúry dravcov.
Medvieďa v ZOO
Ochranári z Námestova ošetrovali desiatky druhov zvierat. Od bocianov cez orly, myšiaky, jastraby, hlucháne, medvede až po drobné živočíchy a obojživelníky. U dravých vtákov sú najčastejšie poranenia a zlomeniny krídel. „Najmä počas lovu, pri rýchlom lete, narazia do drôtov, nebezpečné sú pre ne aj dymové sklá, nevidia ich. Sovy, najmä výry, sa často zrania v noci. Oslepujú ich svetlá áut. Navonok poranenia nevidno. Na vnútorné môže zviera bez pomoci uhynúť."
Sovy sa najčastejšie zrania v noci, nabúrajú do áut. Hoci sa na prvý pohľad zdá, že im nič nie je, mávajú vnútorné poranenia.
Najčastejšími pacientmi sú biele bociany. „Veľa ich máme na jar, keď prilietavajú a snažia sa obsadiť si teritórium, dostať sa čo najľahšie k hniezdu. Druhá vlna prichádza koncom leta, keď z hniezd vylietavajú mláďatá. V mestách na ne čaká veľa prekážok, na ktoré nie sú pripravené," povedal Trnka.
V stanici zatiaľ nemali vlky ani rysy. Vlk je chránený len časť roka, inak je poľovnou zverou. Rys je veľmi plachý. Ak aj je vážne poranený, uhynie vysoko v horách, bez toho, aby o tom ľudia vedeli.
Dvakrát sa starali o medvedie mláďatá. Jedno našli poľovníci neďaleko Zákamenného. Správalo sa čudne, hoci navonok nebol poranený. Veterinári napokon objavili vnútorné zranenia. Druhé medvieďa skončilo v spišskonovoveskej zoologic-kej záhrade. „Neviem, či ho tam majú stále, no pred pár rokmi sme ho boli pozrieť a malo sa k svetu."
