Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky
PRÁCA ĽUDÍ NA ORAVE V MINULOSTI 8.

Plátenníci zašli až do Jeruzalema, Alexandrie a Káhiry

Ľudia v oravských dedinách boli samostatní, málo závislí od vtedajšieho ekonomického systému feudálneho a neskoršie kapitalistického štátu.

Česanie ľanu na "šteti".Česanie ľanu na "šteti". (Zdroj: LÝDIA VOJTAŠŠÁKOVÁ)

TVRDOŠÍN. Kupovali iba soľ a cukor, ako nutné požívatiny a konzervačné látky na potraviny. Neskoršie ešte do nákupov v sklepoch (obchodoch) pribudol tabak a okovitka (lieh), pretože na tieto výrobky bol uvalený štátny monopol. Všetko ostatné si dopestovali a dorobili doma. Potravinárske produkty i produkty na remeselnú výrobu sa spracovali priamo v domácnosti. Z domácich tkanín a kožušín sa robili všetky časti odevov a obuvi.

Ľanové vlákno

Plátno sa tkalo z nití napradených z ľanového vlákna. Výroba plátna bola dosť zložitá. Odsemenený ľan sa močil v močidlách. Močidlá boli jamy v priemere okolo troch metrov a hlboké asi 60 cm. Boli vykopané na brehu potoka a rozmiestnené v sérii päť až päť za sebou. Do močidiel pritekala jarčekom voda odrazená z potoka.

Skryť Vypnúť reklamu

Ľan sa poukladal po hrstiach na dno močidla a zaťažil zvariakmi (kameňmi). Hrste boli zviazané snopčeky ľanu. Ľan sa močil dovtedy, dokiaľ sa neoddeľovalo vlákno od pazderia pri skúške mrvením. Pazderie je drevnatý obal vlákna. Potom sa ľan vybral z močidla a rozložil po lúke na vysušenie. Vysušený ľan gazdovia odviezli do humna na ďalšie spracovanie.

V teplejších podjesenných dňoch ženy ľanové vlákno zbavovali pazderia drvením na trepačkách. Potom sa ešte vlákno zjemňovalo na česákoch. Česáky boli hrebene zo železných klincov. Česaním sa získalo jemné ľanové vlákno a drsnejšie vlákno, ktoré obsahovalo ešte zbytky pazderia. Jemné vlákno sa spriadalo na nite, z ktorých sa tkalo plátno na posteľné plachty, spodné prádlo, košele, obrusy a uteráky. Z nití drsného vlákna sa tkalo zrebné plátno, z ktorého ľudia šili vrecia.

Skryť Vypnúť reklamu

Pri spriadaní sa ľanové vlákno namotalo na kúpeľ. Bola to palica kužeľovitého tvaru upevnená na praslici. Spriadanie sa robilo jednoduchým vretenom alebo zložitejším vôzkom. Vôzok bol dômyselné zariadenie, ktorého spriadaciu sústavu poháňalo šliapacie koleso. Napradené nite sa namotali na motovidlo, z neho sa potom zosňali vo forme pradena, ktoré malo presne určený počet nití.

navité ľanové nite na fajtách sa snovali na "snovalách".

Tkanie plátna

Ľanové plátno sa tkalo na domácky vyrobených stavoch, ktoré sa volali krosná. Najprv sa nite nasúkali na nitelnicu krosien a potom sa prevliekali priečne nite pomocou lodičiek. Utkaná sieťovina na krosnách sa stláčala brdom.

Pradenie nití a tkanie plátna sa robilo za dlhých zimných večerov. Priadky bývali spoločenskou udalosťou v dedine. Za slobodnými dievčatami prišli mládenci s husieľkami, basou a neskoršie aj harmonikou. Záver priadok bol zakončený muzikou a tancom.

Skryť Vypnúť reklamu

Utkané plátno sa potom bielilo. Pri potoku urobili ľudia bielidlá, na ktorých sa plátno rozprestrelo a polievalo vodou. Pri polievaní vznikol, vplyvom slnečných lúčov, aktívny kyslík - ozón, ktorý krásne plátno vybielil. Vybielené plátno bolo jemné, voňavé a hygienicky nezávadné.

Mangľovanie a farbenie

Plátno sa ďalej zušľachťovalo mangľovaním a farbením. Mangeľ bol zariadenie s valcami na hladenie plátna. Do pohybu ho uvádzal takzvaný gepeľ. Ide o jednoduchý stroj na konský pohon, ktorého práca sa prenášala ozubeným súkolím na pohon hospodárskeho stroja. Mangľovaním sa plátno vyhladilo a zjemnilo.

Ďalšou technikou bolo farbenie plátna modrotlačou. Modrotlač je indigom sfarbené jemné ľanové plátno s použitím drevených tlačiarenských foriem.

Od roku 1728 do roku 1847 bolo na Orave až 52 mangľov a 50 farbiarní plátna. (Slanica – 10, Bobrov – 11, Dolný Kubín – 3, Tvrdošín – 1, Veličná – 4, Námestovo – 3, Ústie – 4, Jablonka – 2, Krásna Hôrka – 1, Zubrohlava – 1, Klin – 1, Jasenica – 1, Dlhá – 1, Osada – 2, Dolný Štefanov – 1, Trstená – 1, Vavrečka – 1, Tvrdošín – 1, Hámre – 1, Hruštín – 1, Nižná Lipnica – 1).

Obchodovanie s plátnom

Veľmi rozšírený bol aj obchod s plátnom. V roku 1728 s plátnom obchodovalo Námestovo, Bobrov, Slanica a Klin. V roku 1751 bolo len v samotnej Zubrohlave 33 obchodníkov s plátnom. V roku 1788 cisár Jozef II. vydal povolenie hornooravským pláteníkom na voľný predaj plátna po celej Rakúsko – Uhorskej monarchii. Pláteníci obchodovali aj na Balkáne a zašli až do Jeruzalema, Alexandrie a Káhiry.

Gazdovia – pláteníci si priberali aj pomocníkov. Hlavný pomocník sa volal legíň. Mal pri presune z jarmoku na jarmok na starosti kone a voz. Po príchode na jarmočisko staval šiator. Tovar si gazda vykladal sám a sám si ho aj predával. Druhý pomocník, paholček, sa volal aj psík. Obyčajne varieval v sporáčiku, mašinke, guľáš a pomáhal gazdovi pri predaji tovaru. Legíň a psík boli obyčajne z rodiny gazdu.

Plátenícke vozy boli ťažké, zánovné a dobre okuté. Tovar a celý voz zakrývala nepremokavá plachta. Prvý pomocník, legíň, spával na voze s tovarom v lete i v zime. Paholok, psík, spal pri koňoch vo válove. Iba gazda nocoval v hostinci.

Pláteníci boli dôstojne vyobliekaní podľa vtedajšej módy. Mali aj mašle pod krkom, aby vzbudzovali u kupujúcich rešpekt. Zubrohlavský pláteník Pavol Tomaštík (okolo roku 1900) sa vedel pohybovať aj vo viedenských a pešťanských kruhoch.

Úpadok pláteníctva

Plátenícky obchod upadol pre prvú svetovú vojnu. V období medzi svetovými vojnami sa pláteníctvo zmenilo na jarmočný predaj textilného tovaru. Za Slovenského štátu (1939 – 1944) sa na výročných jarmokoch na Orave predával pod šiatrom textilný tovar ako reziduum slávneho oravského pláteníctva.

Veľkú úlohu v rozvoji oravského pláteníctva zohral Priemyselný spolok oravských pláteníkov založený v Námestove v roku 1884. Vtedy sa uvažovalo aj o vybudovaní textilného závodu na Orave. K tomu nedošlo. Ale v Námestove a Bobrove boli aspoň zriadené sklady bavlnenej a ľanovej priadze, ktorú odoberali oravskí tkáči na výrobu plátna.

Ďalšie články z rubriky:

Búrku ľudia odháňali zvonením na kostolných zvonoch

Pestovanie zemiakov ukončilo éru neustáleho hladu

Dobrá kosa musela zvoniť

Čistotný bača bol kedysi celebritou

Voliar musel byť zdravý, silný a nebojácny chlap

Hrmenie pred Jurajom neveštilo dobrý ovčiarsky rok

Pasenie oviec riadili Ďuro, Žofia, Michal a Martin

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  8. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  9. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  3. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  5. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  6. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  7. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  8. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  9. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  10. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 22 573
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 14 190
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 525
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 449
  5. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 723
  6. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 622
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 256
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 186
  9. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 6 097
  10. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 084
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Zuzana Remeňová napodobnila sestry Fialkové

Tak tomu sa povie husársky kúsok. Prvý štart medzi dospelými a hneď na bodovom mieste.

Juniorka Zuzana Remeňová absolvovala úspešný debut medzi dospelými.

Už čoskoro budeme môcť ísť vonku iba s negatívnym testom

Vláda predĺžila zákaz vychádzania, celoslovenský skríning potrvá deväť dní.

Takto sa bavil odberový tím počas prestávok v Pribiši počas celoplošného testovania v jeseni 2020.

Pesničky si písala už ako desaťročná, teraz sa ich rozhodla nahrať

Neúspechu sa už Janka Glovaťáková z Oravskej Polhory nebojí.

Pri nahrávaní.

Aj takéto trapasíky či trapasy sa nám stali počas písania novín

Keď bili starostu, keď sme si nedali povedať, keď sme uviedli inú cenu novín, keď sme si z nás vystrelili... a ďalšie príhodičky.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V Banskej Bystrici nahlásili hromadné prepúšťanie 1 486 zamestnancov

Ohrození sú zamestnanci z oblasti poštových služieb, ide o avizované prepúšťanie v Slovenskej pošte.

Informácie o skríningovom testovaní v Martine

Zatiaľ je v meste k dispozícií deväť funkčných odberových miest, celoplošne sa v metroplote Turca bude testovať najmä počas víkendu.

Prievidza sa pripravuje na skríningové testovanie

Mesto počas víkendu predbežne plánuje vytvoriť 25 odberných miest. V článku nájdete ich zoznam.

Už ste čítali?