NOVOŤ. Niekedy síce musí furman zdvihnúť hlas, ale inak si rozumejú. Slovká hió, čihi, hejta a curik na ovládanie konskej sily stačia.
„I ma kopol, i pohrýzol, ale stále ho mám rád," povedal o svojom žrebcovi Maťovi najstarší účastník Novotských furmanských dní. Kone mal po svojom boku 68-ročný Ján Šimurda z Oravského Veselého odmalička. Či doma, či v práci. Ak sa s ním dáte do reči, vytiahne fotku Gaštana.
Vychoval ho od žriebäťa. „Je to krásavec." Keď ho predal, tri týždne bol bez koňa. „Nebavilo ma ani domov chodiť, nemal som po čo ísť do maštale." Vyhliadol si ďalšieho. „Dohodli sme sa ráno na siedmu. Bol som tam už o šiestej."
Chuť ťahať a ťahať
Nielen pre kone, i kvôli partii sa v areáli súťaže stretli štyri tisícky ľudí. Mali čo obzerať. Takmer tridsať koní, furmani, lesníci, stánky, atrakcie.
Peter Hušla (65) z Klina vyrastal v Beňadove. S dvanástimi hektármi poľa a horou pomáhal na gazdovstve koník. Až do socializácie. „Zaujíma ma, ktorý kôň koľko utiahne, páči sa mi to tu, chodím každý rok. Hodne ľudí, spoločenstvo, postretáme sa, kamaráti sa zídeme, porozprávame."
Aj Peter sledoval súťaž dvadsaťosmičky koní do posledného okamihu. Záverečnú disciplínu takmer bez dychu.
Kone odštarovali najprv na trati, kde si zmerali rýchlosť, nasledovalo približovanie dreva na presnosť. Ani po dvoch disciplínach nerezignovali napriek netypickému prostrediu. Medzi tisícky fandiacich ľudí prišli z tichého lesa. „Oproti tomu, čo kone dokážu v lese, tu len oddychujú," hovorievajú furmani.
Aj napriek tomu ukázali chuť ťahať, a to i za cenu pádov. Šmýkali sa aj na podkutých kopytách. Dve a pol tony v dvoch kmeňoch mali dotiahnuť do cieľa. Boli na ne až príliš. Divákov však držali v napätí do konca súťaže.
Chuť do práce ukázal aj žrebec Buro s furmanom Petrom Gnidom z Vitanovej.
Tradícia nezakape
Desaťročný Adrián Kitaš z Oravského Podzámku by furmanom nechcel byť. „Radšej futbalistom." Do Novoti prišiel najmä kvôli ocinovi.
Na severe Slovenska má furmanstvo odvekú tradíciu. A hoci je v dedinách koní čoraz menej, a v mnohých už žiadne, tradícia by zaniknúť nemala. Najmladšími furmanmi v súťaži boli Tomáš a Ján Žatkuliakovci z Novoti. Dokopy majú 23 rokov, na opraty sú zvyknutí. Tak ich rozhodcovia súťažiť pustili. Kým otec zarába na jednom koni, druhého zapriahajú do roboty na gazdovstve oni.
Cieľom podujatia v Novoti organizovaného obcou, lesníkmi a priaznivcami koní je ukázať ťažkú prácu furmanov. A preniesť ju z lesa do dediny, aby sa mladí poučili a starí zaspomínali.
Koňa stroj nenahradí
„Kôň človeku verí," hovorí Milan Polťák (54) zo Zákamenného. „Mali sme doma koňa, mohol som popod neho prejsť, nekopol ma. Tak mi veril. A ja jemu. Je to dobré zviera. Treba ho opatrovať."
Lesník Ladislav Pidík prišiel na furmanské dni z Oravskej Polhory. Tam vraj ešte dosť koní vidno. Došikoval aj synov Lacka a Danka. „Kone si vážim. Tu je to o bodoch, ale v lese sú oveľa tvrdšie podmienky." Koňa v lese nikdy nenahradí traktor. Sú, jednoducho, miesta, kde sa stroj nedostane.
Vlani chcel ktosi kúpiť Šimurdovho Maťa. Núkali veľa. „Nemohol som predať. Keby ste videli, ako vnuci na mňa smutne pozerali. A čo by ostalo v dedine? Keď idem na bričke, deti kričia: Dedo, zoberte ma. Auto si už ani nevšimnú."
VÝSLEDKY:
Rýchlostná disciplína
1. Pavol Kitaš z Golianova,
žrebec Narex
2. Peter Zvolenský z Milowky,
žrebec Dereš
3. Peter Kitaš zo Žaškova,
valach Gaštan
Presnosť a zručnosť
1. Pavol Kitaš z Golianova,
žrebec Narex
2. Ján Lieskovský z Liesku, žrebec Pejo
3. Ján Lieskovský z Lieseku,
žrebec Buro
Silová súťaž
1. Ján Lieskovský z Lieseku,
žrebec Buro
2. Ján Lieskovský z Liesku, žrebec Pejo
3. Miroslav Šulava z Klubiny,
žrebec Pejo
