ORAVSKÝ PODZÁMOK. Oravské hradné bralo zrejme vypadne zo zoznamu národných prírodných pamiatok. Ochranári i správca hradu sú za, obec proti.
Hlava-nehlava
„Národné prírodné pamiatky (NPP) sa kedysi vyhlasovali veľkoryso," hovorí Róbert Trnka, riaditeľ Štátnej ochrany prírody, Správa Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava (ŠOP). „Bralo nikto neukradne ani nezničí. Sme za to, aby bolo spolu s hradom vedené ako kultúrna pamiatka. Ak ho necháme v štvrtom stupni ochrany, v súlade so zákonom by hrad nemal byť ani osvetlený."
Stodvanásť metrov vysoké bralo je chránené od roku 1974. Pri prehodnocovaní chránených území národnej sústavy už zo zoznamu vypadol park v Gäceli. Návrh zrušiť národnú pamiatku v Oravskom Podzámku s výmerou takmer štyri hektáre podala ŠOP vlani na jeseň na Krajský úrad životného prostredia v Žiline (KÚ ŽP). Dôvody?
Územie nemá európsky význam, nenašli sa tam žiadne osobitne významné druhy a biotopy, smrek je napadnutý podkôrnym hmyzom a napokon, samotné bralo a významná vápnomilná vegetácia je chránená svojou neprístupnosťou. „Zrušenie chráneného územia neznamená jeho likvidáciu. Ochranu drevín, chránených rastlín a živočíchov dostatočne zabezpečuje zákon o ochrane prírody aj v nechránených územiach, a to formou druhovej ochrany," tvrdí Trnka.
Náter strechy? Pečiatka
Správca Oravského hradu zámer ŠOP víta. Areál Národnej kultúrnej pamiatky (NKP) tvorí 27 stavieb. Mnohé z nich, napríklad Citadela, Obytná veža, Korvínov aj Thurzov palác majú viac ako tristo rokov. Zákonná starostlivosť o ne zahŕňa údržbu, rekonštrukciu i obnovu. Štvrtý stupeň ochrany prírody, kam bralo patrí, zakazuje akúkoľvek stavebnú činnosť.
„Už pri bežnej údržbe vrátane náteru striech sme museli žiadať o výnimku ministerstvo životného prostredia," hovorí riaditeľka Oravského múzea Mária Jagnešáková. „Povolenie sme dostali po zdĺhavom konaní."
Prevádzku hradu takisto komplikuje zákaz výrubu drevín, aj náletových. Od zrušenia NPP Oravské hradné bralo Jagnešáková očakáva normálne fungovanie prevádzky a rozvoja hradu, bez zbytočných stretov ochranárov a pamiatkarov.
Obec nesúhlasí
Starosta Oravského Podzámku si myslí, že rušiť prírodnú pamiatku pre natieranie strechy či vyrúbanie niekoľkých krovín je nezmyslom. Prekáža mu, že obec o zámere nikto vopred neinformoval. Opierajúc sa o stanoviská odborníkov, so zámerom nesúhlasí.
„Práve štvrtý stupeň ochrany zabránil devastácii," hovorí Jozef Záhora. „Vzhľadom na to, že niektoré časti chráneného územia majú turisticky i podnikateľsky atraktívnu polohu, bez ich ochrany riziko degradácie biologických, nerastných a estetických hodnôt výrazne narastie."
Záhora si nemyslí, že cennú vegetáciu ochráni samotný terén. „Skúsenosti hovoria, že ak človek nemá stanovené limity, zničí všetko."
Oravské hradné bralo má smolu, že sa stalo súčasťou zastavaného územia, no zaslúži si reprezentovať Slovensko ako národná prírodná pamiatka aj naďalej. Zosúladiť údržbu hradu a ochranu brala možno aj inak ako zrušením pamiatky, napríklad schváleným programom starostlivosti o ňu.
Rozhodne kraj
Zdá sa, že osud Oravského hradného brala je viac-menej spečatený. Konečné áno alebo nie povie kraj po posúdení stanovísk z januárového stretnutia všetkých zainteresovaných strán.
„Prípadným zrušením doterajšej ochrany nedôjde k automatickej devastácii lesa ani k jeho poškodeniu," povedal Štefan Geisbacher, vedúci Odboru starostlivosti o životné prostredie KÚ ŽP. „Bralo je prakticky neprístupné. Predpokladáme, že správca územia vynaloží úsilie a prostriedky na zachovanie jeho skutočnej hodnoty."
Oravské hradné bralo
Jeden z najvýznamnejších bradlových tvrdošov na Slovensku. Vzniklo na zlomovej línii vypreparovaním z menej odolných hornín riekou Oravou. Samotné bralo tvoria horniny z druhohôr spred 245 miliónov rokov. Podložie aj bezprostredné okolie je mladšie, má asi 65 miliónov rokov. Zložitý vývoj dokladujú aj nálezy skamenelín vyhynutých hlavonožcov (amonity, belemnity), ktoré žili v druhohornom mori.
Na brale je pamätná tabuľa Dimitrija Andrusova, významného priekopníka karpatskej geológie. Dráhu výskumníka a bádateľa začal práve tu.
NPP Oravské hradné bralo je biocentrom miestneho až regionálneho významu. Okrem biotopu skalných stien a sutín na vápencovom podklade zahŕňa aj cenné staré listnaté porasty s množstvom dutín a fragmentmi odumierajúcich stromov. Na východnom svahu smerom od rieky aj s rozkladajúcou sa drevnou hmotou. Potvrdenie predpokladaného výskytu vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov, najmä bezstavovcov, vyžaduje výskum.
Z vtáčích druhov sústavy Natura 2000 tam pravidelne hniezdi žltochvost hôrny, muchárik bielokrký, žlna sivá a výr skalný. Na brehu Oravy sa nachádzajú odpočinkové miesta vydry riečnej.
Zdroj: ARCHÍV OcÚ Oravský Podzámok
