Pripravovaný protest Červeno biely deň - Chceme zdravotníctvo pre občana a uskutočnený protest našich lekárov Ďakujeme, máme toho plné zuby, majú určite svoje opodstatnenie.
Protest sa ale mal uskutočniť už skôr, nie až teraz keď sa naše zdravotníctvo nachádza na pitve, kde sa mu odoberajú a predávajú už celkom posledné, ešte dožívajúce orgány.
Týka sa to najmä štátnych nemocníc a liečebných ústavov, ktoré sa idú privatizovať, alebo sú privatizované súkromnými spoločnosťami, a platené za lekárske výkony často ich vlastnými zdravotnými poisťovňami, ktorým financie vypláca štát z našich odvodov na zdravotné poistenie.
Keď Ústavný súd potvrdil, že súkromné zdravotné poisťovne si môžu vytvárať zisk, čo vo svete nemá obdobu, je podľa našich zákonov v poriadku.
Ale! Čo to máme za legislatívu na hlavu postavenú?! Ako je to možné, že lekári ktorí stále sedia počas štúdia nad knihami a študujú tento humánny odbor nie šesť rokov, ale celý život, zostali finančne hlboko podhodnotení v porovnaní s platmi starostov obcí a primátorov miest, z ktorých niektorí nevedia ani súvisle čítať, sú takmer nedotknuteľní a nepostihnuteľní za chyby ktoré vytvárajú v tejto funkcii?
Plat starostov aj v menších obciach je viac ako 2 000 eur. Skúste si zatipovať, koľko zarobí lekár, keď nastúpi na svoje povolanie v niektorej štátnej nemocnici či liečebnom ústave po doštudovaní? Okolo 600 eur.
Napríklad. Finančná spoločnosť vlastniaca istú zdravotnú poisťovňu, si tvorí zisky z našich odvodov na zdravotníctvo. Okrem ďalších zdravotníckych zariadení, vlastní aj jeden endokrinologický ústav. Je to možné? Samozrejme, je, v takejto „dobrej" našej štátnej legislatíve voči zbohatlíkom! Skúste byť poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, akože štátnej. Nemáte šancu sa dostať na liečbu a edukáciu v tomto endokrinologickom ústave. Jedine, ak sa prehlásite do ich poisťovne! Tento ústav je v súčasnosti kapacitne pacientmi poddimenzovaný. Spoločnosť si vlastne takto vytvára zisky. Predávajú sa už aj budovy tohto ústavu, ako bývalé detské oddelenie, laboratórne budovy. Mám dojem, že skončí už aj práca v ústave s needukovanými pacientmi. Chorých na cukrovku veľmi pribúda. Zdá sa, že budú odvážaní kratší o „diabetické nohy" rovno z domu na cintorín.
Keď nám vyhlási minister, že „štát je zlý vlastník", tak čo sa dá očakávať? Ministri vlády sú vlastne správcovia štátu. A keď sú správcovia zlí, tak ich treba vždy vymeniť!
Len to by si zasa niektorí naši ministerkovia nemohli zabezpečovať svoju milionársku budúcnosť. A my sa na to iba nemo prizeráme! A žiaľ, my pacienti si budeme iba opakovať, že „lepšia je smrť, ako veľké utrpenie". Však sme národom poroby, „keď nám aj po hlave skáču, je nám dobre".
Ďalšie články:
Kríza úcty k autorite v súčasnom školstve
Autor: Peter Hurák
