Utorok, 24. november, 2020 | Meniny má EmíliaKrížovkyKrížovky
PRÁCA ĽUDÍ NA ORAVE V MINULOSTI 6.

Pestovanie zemiakov ukončilo éru neustáleho hladu

Zo začiatku sa využívalo úhorové poľné hospodárstvo. Zem sa po zasiatí a zobratí úrody z poľa nechala ležať niekoľko rokov úhorom.

Obilná žatva. Príprava povriesla na zväzovanie stebiel do snopkov.Obilná žatva. Príprava povriesla na zväzovanie stebiel do snopkov. (Zdroj: LÝDIA VOJTAŠŠÁKOVÁ)

Zo začiatku sa využívalo úhorové poľné hospodárstvo. Zem sa po zasiatí a zobratí úrody z poľa nechala ležať niekoľko rokov úhorom.

TVRDOŠÍN. Opätovne gazdovia siali alebo sadili až po regenerácii živín v pôde. Na úhoroch sa pásol dobytok. Neskoršie sa začali polia hnojiť maštaľným hnojom. Súčasne s hnojením začali gazdovia striedať poľné plodiny v osevných postupoch. To už bol veľký krok v rozvoji poľnohospodárstva na Orave.

Orali vysoko v horách

Na Orave sa pestoval jačmeň, ovos, zemiaky, ďatelina, hrab, bôb, kapusta, neskoršie aj krmoviny ako burgyňa a kvaka. Do vyčistených a vypálených šlôg sadili prvý rok gazdovia zemiaky, druhý rok siali ikricu a tretí rok ovos. Do takto prepracovanej lesnej pôdy sa potom sadili v škôlkach vypestované stromčeky. Šlôgové poľné hospodárstvo bolo rozsiahle a pomerne rentabilné.

Skryť Vypnúť reklamu

V šlôgach dosahovali poľnohospodári najväčšie výnosy zemiakov a obilnín. Poľné plodiny bolo treba chrániť v šlôgach pred jeleňou zverou a diviakmi.

Gazdovia porasty strážili, zhotovovali strašiakov, zakladali ohne alebo nastavovali zvonce na pohon vodným kolesom. S poľným hospodárstvom sa išlo do veľkých výšok. V okolí Zuberca sú ešte aj teraz viditeľné pozostatky oraných políčok až v nadmorskej výške 1100 metrov.

Dorástol žabe po oči

Ovos sa pestoval drobný a hrubý. Z hrubých odrôd bol známy tzv. rýchlik a z Poľska dovezený jednostranný ovos. Drobný ovos sa sial na málo úrodných zemiach a v najvyšších polohách. Dorástol len ,,žabe po oči", ale dozrel aj v krátkom vegetačnom období a choroby ho nenapadali.

Osobitným prvkom v systéme poľného hospodárstva na Orave bolo pestovanie ľanu. Ľan bol textilnou plodinou, z ktorej sa podomácky zhotovovala najväčšia časť oblečenia.

Skryť Vypnúť reklamu

Semená ľanu sa vysievali po 15. máji. Obyčajne po ľadových mužoch a Žofii, pretože ľan bol plodinou náchylnou sa vymrznutie.

Po dozretí sa ľan vytrhával ručne, odsemeňoval, močil, rosil a ďalej spracovával. Odsemeňovanie ľanu sa robilo tzv. ráfmi a bolo spoločenskou prácou často spojenou s tancovačkou v humne.

Od Vojtecha do Urbana

Orať sa začínalo okolo Vojtecha (23. apríla) a končievalo sa až okolo Urbana (23. mája). Platilo príslovie Po Urbane nesej pane alebo Keď sa rozvíja buk, zahadzuj pluh. Za čias drevených pluhov bolo na Orave známe oranie kombinovanou trojkolkou. Pluh ťahal pár volov a kôň vpredu.

Obrad začiatku oračky bol veľmi dôstojný. Gazdiná pošibala oráča, dobytok i pluh polazníkom, požehnala chvojkou a bahniatkami z kvetného týždňa. Do prvej brázdy dala krajec chleba, do ktorého vtlačila cesnak a štedrovečernú oblátku.

Skryť Vypnúť reklamu

Zo začiatku sa oralo drevenými pluhmi, neskoršie železnými s čerieslom a lemešom. Súčasťou pluhu boli plúžne kolieska. Brány boli drevené so železnými klinmi bránikmi.

Pluh, brány, krmivo pre dobytok a osivo sa na pole vyvážali na drevených vlačuhách, ktoré boli vpredu upevnené na plúžnych kolieskach. Celú túto oraciu súpravu ťahal na miesto orby a sejby ťažný dobytok.

Zo snopov panáky

Obilná žatva už nebola taká okázalá ako senné práce a to preto, lebo obilie na Orave nebolo hlavným zdrojom obživy. Obilie sa kosilo kosou upevnenou na kosisku s hrabličkami tzv. hrabkami. Kosenie obilia si vyžadovalo väčšiu zručnosť ako kosenie trávy. Kosec musel obilie na riadky pekne ukladať. Začiatočníci a slabší kosci obilie rafali. Pokosené viazali ženy viazačky do snopov. Z viacerých snopov stavali potom panáky, v ktorých sa obilie sušilo. Vysušené sa zvážali a ukladali pod strechu humna.

Obilie sa mlátilo cepami. Cepy pozostávali z dvoch palíc z tvrdého dreva. Oblé palice boli navzájom spojené železnými krúžkami s remencami. Dlhšie rameno cepa sa držalo v rukách a kratším sa udieralo po klasoch.

Pravidelný buchot z humien sa ozýval od Všechsvätých (1. novembra) do Vianoc. Majetnejší gazdovia mlátili až do Hromníc (2. februára).

Zrno sa od pliev oddeľovalo ručnou vejačkou. Bola to javorová lopatka, ktorou sa vymlátené obilie prehadzovalo cez celú dĺžku humna. Ťažšie obilie padalo ďalej ako ľahké plevy. Po vymlátení sa viaceré rodiny spojili a urobili si hostinu s oldomášom.

Koniec hladu

Veľkým dobrodením pre oravský ľud bol začiatok pestovania zemiakov. Od ich zavedenia do poľného hospodárstva sa skončila éra permanentného hladu. Najprv sa sadili zemiaky na poorané pole za motykou a neskoršie za pluhom. Ako hnojivo sa využíval maštaľný hnoj. O dva týždne po zasadení zemiakov sa sekali brázdy. Po vzídení zemiakov sa rušalo. Bolo to pletie spojené s kyprením. Od polovice júna sa zemiaky okopávali. Kopať sa začali zemiaky vtedy, keď ľahko odpadávali od koreňov.

Práce okolo zemiakov boli veľmi namáhavé. V oravských dedinách sa sadila aj skorá sorta zemiakov nazývaná Janka. Boli to ružovo-červené zemiaky, ktoré sa pri skorej záhradnej výsadbe mohli kopať už od 15. júla. Kopania zemiakov sa zúčastňovala celá rodina. Dospelí usilovne kopali a triedili zemiaky na hrubé, drobné a nahnité. Deti zakladali na zemiačniskách ohníky a piekli čerstvo vykopané zemiaky v pareniskách. Bola to pochúťka nad pochúťky.

Zdravé zuby

Zemiakové polia museli gazdovia často chrániť pred diviakmi. Odháňali ich strašiakmi, zakladaním ohňov a klepotom zvoncov na vodný pohon.

Ľudia v minulosti jedli zemiaky na ráno, na obed i na večeru. Raz s mliekom, inokedy s kapustou. Drobné a nahnité zemiaky a zemiakové kožky používali na kŕmenie ošípaných. Na kŕmenie koní a ťažných volov sa používal ovos ako najlepšie jadrové krmivo. Ovos sa tiež mlel na múku. Bola to kŕmna múka, no v 19. storočí a na začiatku 20. storočia sa tiež jedávala v podobe ovseného chleba alebo kuľaše. Neskoršie sa ovos len šrotoval pre dobytok a ošípané.

Jačmeň sa mlel vo vodných mlynoch na jačmennú múku. Z nej sa piekol čierny výživný chlieb. Upečený vydržal v použiteľnom stave aj celý týždeň. Bol tvrdší a ľudia si na ňom otužovali zuby.

Starí Oravci mali dobrý neskazený chrup, ktorý im vydržal od narodenia po hrob.

Veľmi výživný chlieb s nasladlou chuťou sa piekol z ikrice. Ikrica je žitu podobná obilnina, ktorá sa dnes pestuje len v skanzenoch ako ukážka poľného hospodárstva v šlôgach, napríklad aj v Múzeu oravskej dediny v Zuberci.

Zo strukovín, hrachu a bôbu sa varili polievky a prívarky. Bôb jedli ľudia tiež pečený na platni sporáka a bol vyhľadávanou pochúťkou pre deti.

Mrkva a petržlen sa pestovali ako príchute do polievok. Neskoršie začali ľudia pestovať aj ďalšie príchuťové plodiny ako je cibuľa, cesnak a pažítka. Z dužinatých krmív sa pestovala kvaka a neskoršie krmná repa - burgyňa.

Ovocinárstvu sa ľudia venovali veľmi málo.

Ďalšie články z rubriky:

Dobrá kosa musela zvoniť

Čistotný bača bol kedysi celebritou

Voliar musel byť zdravý, silný a nebojácny chlap

Hrmenie pred Jurajom neveštilo dobrý ovčiarsky rok

Pasenie oviec riadili Ďuro, Žofia, Michal a Martin

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Manažér, Redaktor, Psychológ či Vedec? MY sme READY – a TY?
  2. Štúdium ekológie, dizajnu či tech-inovácií je životný štýl
  3. Maturuješ? Vyber si oblasť uplatnenia a študuj čo ťa baví!
  4. Imunitnú bombu do tela dostanete vďaka Vitaglucanu
  5. Vyšperkujte Vianoce - tipy na vianočné darčeky
  6. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  7. Právo: Kto sú najväčší právnici a kde všade zostanú súdy
  8. O bezpečnejších nákupoch pred Vianocami so šéfom Tesca
  9. Pomáhajte čítaním
  10. Toto si zapamätajte! Takto určite nakúpite bezpečne
  1. Zdravá pečeň zlepšuje metabolizmus aj celkové zdravie
  2. Právo: Kto sú najväčší právnici a kde všade zostanú súdy
  3. Toto si zapamätajte! Takto určite nakúpite bezpečne
  4. O bezpečnejších nákupoch pred Vianocami so šéfom Tesca
  5. Pomáhajte čítaním
  6. Maturuješ? Vyber si oblasť uplatnenia a študuj čo ťa baví!
  7. Štúdium ekológie, dizajnu či tech-inovácií je životný štýl
  8. Manažér, Redaktor, Psychológ či Vedec? MY sme READY – a TY?
  9. Imunitnú bombu do tela dostanete vďaka Vitaglucanu
  10. Get our subscription and support the Online Charity Auction
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 30 956
  2. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 10 831
  3. Príbehy vyhorených, tandem okolo Bödöra a nová trať v Bratislave 9 769
  4. Oslávte nový rok v teple: Cestujte na Zanzibar úplne bezpečne 9 197
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 9 145
  6. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 004
  7. Učiteľka roka 2018: Koľko času by malo dieťa tráviť za počítačom 8 813
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 8 802
  9. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 655
  10. Ako nahradiť fosílne palivá geotermálnou energiou? 8 392
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Takýchto trofejí by malo od budúceho roku ubúdať, ministerstvo životného prostredia chce lov vlka úplne zakázať.

Tu sú výsledky testovania v desiatich oravských obciach

Výrazne nižšia účasť charakterizovala víkendové testovanie na ochorenie COVID-19 oproti minulým kolám.

Tentokrát mali odberové tímy menej roboty.

V Oravskom Veselom sa snažia ísť so zahraničným trendom

Podľa manažéra Dušana Rejdugu sa blíži ihrisko a areál futbalového klubu k tomu, ako má vyzerať dedinský štadión.

Takto v súčasnosti vyzerá futbalový štadión TJ Tatran Oravské Veselé.

Rušeň tlačil auto desiatky metrov

Matka s dvoma synmi skončili po zrážke v nemocnici.

Nehoda auta s vlakom vo Veličnej.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia vyšetruje masívne podozrenia z tunelovania Agrokomplexu

Rezort hovorí o závažných zisteniach v štátnom podniku. V minulosti ho riadili nominanti SNS.

Vianočné trhy v Martine budú

Druhá vlna koronavírusu slabne, no ťažko povedať, akú silu bude mať v predvianočnom období. Mesto napriek tomu pripraví vianočné trhy. Budú mať ale svoje epidemiologické pravidlá.

Rušeň tlačil auto desiatky metrov

Matka s dvoma synmi skončili po zrážke v nemocnici.

Pod úmrtie dlhoročného čadčianskeho kňaza sa podpísal koronavírus

Kysučania s veľkým smútkom prijali správu, že bývalý dlhoročný správca farnosti v Čadci Milan Kavor odišiel do večnosti vo veku 76 rokov. V októbri údajne ochorel na koronavírus.

Už ste čítali?