Zo začiatku sa využívalo úhorové poľné hospodárstvo. Zem sa po zasiatí a zobratí úrody z poľa nechala ležať niekoľko rokov úhorom.
TVRDOŠÍN. Opätovne gazdovia siali alebo sadili až po regenerácii živín v pôde. Na úhoroch sa pásol dobytok. Neskoršie sa začali polia hnojiť maštaľným hnojom. Súčasne s hnojením začali gazdovia striedať poľné plodiny v osevných postupoch. To už bol veľký krok v rozvoji poľnohospodárstva na Orave.
Orali vysoko v horách
Na Orave sa pestoval jačmeň, ovos, zemiaky, ďatelina, hrab, bôb, kapusta, neskoršie aj krmoviny ako burgyňa a kvaka. Do vyčistených a vypálených šlôg sadili prvý rok gazdovia zemiaky, druhý rok siali ikricu a tretí rok ovos. Do takto prepracovanej lesnej pôdy sa potom sadili v škôlkach vypestované stromčeky. Šlôgové poľné hospodárstvo bolo rozsiahle a pomerne rentabilné.
V šlôgach dosahovali poľnohospodári najväčšie výnosy zemiakov a obilnín. Poľné plodiny bolo treba chrániť v šlôgach pred jeleňou zverou a diviakmi.
Gazdovia porasty strážili, zhotovovali strašiakov, zakladali ohne alebo nastavovali zvonce na pohon vodným kolesom. S poľným hospodárstvom sa išlo do veľkých výšok. V okolí Zuberca sú ešte aj teraz viditeľné pozostatky oraných políčok až v nadmorskej výške 1100 metrov.
Dorástol žabe po oči
Ovos sa pestoval drobný a hrubý. Z hrubých odrôd bol známy tzv. rýchlik a z Poľska dovezený jednostranný ovos. Drobný ovos sa sial na málo úrodných zemiach a v najvyšších polohách. Dorástol len ,,žabe po oči", ale dozrel aj v krátkom vegetačnom období a choroby ho nenapadali.
Osobitným prvkom v systéme poľného hospodárstva na Orave bolo pestovanie ľanu. Ľan bol textilnou plodinou, z ktorej sa podomácky zhotovovala najväčšia časť oblečenia.
Semená ľanu sa vysievali po 15. máji. Obyčajne po ľadových mužoch a Žofii, pretože ľan bol plodinou náchylnou sa vymrznutie.
Po dozretí sa ľan vytrhával ručne, odsemeňoval, močil, rosil a ďalej spracovával. Odsemeňovanie ľanu sa robilo tzv. ráfmi a bolo spoločenskou prácou často spojenou s tancovačkou v humne.
Od Vojtecha do Urbana
Orať sa začínalo okolo Vojtecha (23. apríla) a končievalo sa až okolo Urbana (23. mája). Platilo príslovie Po Urbane nesej pane alebo Keď sa rozvíja buk, zahadzuj pluh. Za čias drevených pluhov bolo na Orave známe oranie kombinovanou trojkolkou. Pluh ťahal pár volov a kôň vpredu.
Obrad začiatku oračky bol veľmi dôstojný. Gazdiná pošibala oráča, dobytok i pluh polazníkom, požehnala chvojkou a bahniatkami z kvetného týždňa. Do prvej brázdy dala krajec chleba, do ktorého vtlačila cesnak a štedrovečernú oblátku.
Zo začiatku sa oralo drevenými pluhmi, neskoršie železnými s čerieslom a lemešom. Súčasťou pluhu boli plúžne kolieska. Brány boli drevené so železnými klinmi bránikmi.
Pluh, brány, krmivo pre dobytok a osivo sa na pole vyvážali na drevených vlačuhách, ktoré boli vpredu upevnené na plúžnych kolieskach. Celú túto oraciu súpravu ťahal na miesto orby a sejby ťažný dobytok.
Zo snopov panáky
Obilná žatva už nebola taká okázalá ako senné práce a to preto, lebo obilie na Orave nebolo hlavným zdrojom obživy. Obilie sa kosilo kosou upevnenou na kosisku s hrabličkami tzv. hrabkami. Kosenie obilia si vyžadovalo väčšiu zručnosť ako kosenie trávy. Kosec musel obilie na riadky pekne ukladať. Začiatočníci a slabší kosci obilie rafali. Pokosené viazali ženy viazačky do snopov. Z viacerých snopov stavali potom panáky, v ktorých sa obilie sušilo. Vysušené sa zvážali a ukladali pod strechu humna.
Obilie sa mlátilo cepami. Cepy pozostávali z dvoch palíc z tvrdého dreva. Oblé palice boli navzájom spojené železnými krúžkami s remencami. Dlhšie rameno cepa sa držalo v rukách a kratším sa udieralo po klasoch.
Pravidelný buchot z humien sa ozýval od Všechsvätých (1. novembra) do Vianoc. Majetnejší gazdovia mlátili až do Hromníc (2. februára).
Zrno sa od pliev oddeľovalo ručnou vejačkou. Bola to javorová lopatka, ktorou sa vymlátené obilie prehadzovalo cez celú dĺžku humna. Ťažšie obilie padalo ďalej ako ľahké plevy. Po vymlátení sa viaceré rodiny spojili a urobili si hostinu s oldomášom.
Koniec hladu
Veľkým dobrodením pre oravský ľud bol začiatok pestovania zemiakov. Od ich zavedenia do poľného hospodárstva sa skončila éra permanentného hladu. Najprv sa sadili zemiaky na poorané pole za motykou a neskoršie za pluhom. Ako hnojivo sa využíval maštaľný hnoj. O dva týždne po zasadení zemiakov sa sekali brázdy. Po vzídení zemiakov sa rušalo. Bolo to pletie spojené s kyprením. Od polovice júna sa zemiaky okopávali. Kopať sa začali zemiaky vtedy, keď ľahko odpadávali od koreňov.
Práce okolo zemiakov boli veľmi namáhavé. V oravských dedinách sa sadila aj skorá sorta zemiakov nazývaná Janka. Boli to ružovo-červené zemiaky, ktoré sa pri skorej záhradnej výsadbe mohli kopať už od 15. júla. Kopania zemiakov sa zúčastňovala celá rodina. Dospelí usilovne kopali a triedili zemiaky na hrubé, drobné a nahnité. Deti zakladali na zemiačniskách ohníky a piekli čerstvo vykopané zemiaky v pareniskách. Bola to pochúťka nad pochúťky.
Zdravé zuby
Zemiakové polia museli gazdovia často chrániť pred diviakmi. Odháňali ich strašiakmi, zakladaním ohňov a klepotom zvoncov na vodný pohon.
Ľudia v minulosti jedli zemiaky na ráno, na obed i na večeru. Raz s mliekom, inokedy s kapustou. Drobné a nahnité zemiaky a zemiakové kožky používali na kŕmenie ošípaných. Na kŕmenie koní a ťažných volov sa používal ovos ako najlepšie jadrové krmivo. Ovos sa tiež mlel na múku. Bola to kŕmna múka, no v 19. storočí a na začiatku 20. storočia sa tiež jedávala v podobe ovseného chleba alebo kuľaše. Neskoršie sa ovos len šrotoval pre dobytok a ošípané.
Jačmeň sa mlel vo vodných mlynoch na jačmennú múku. Z nej sa piekol čierny výživný chlieb. Upečený vydržal v použiteľnom stave aj celý týždeň. Bol tvrdší a ľudia si na ňom otužovali zuby.
Starí Oravci mali dobrý neskazený chrup, ktorý im vydržal od narodenia po hrob.
Veľmi výživný chlieb s nasladlou chuťou sa piekol z ikrice. Ikrica je žitu podobná obilnina, ktorá sa dnes pestuje len v skanzenoch ako ukážka poľného hospodárstva v šlôgach, napríklad aj v Múzeu oravskej dediny v Zuberci.
Zo strukovín, hrachu a bôbu sa varili polievky a prívarky. Bôb jedli ľudia tiež pečený na platni sporáka a bol vyhľadávanou pochúťkou pre deti.
Mrkva a petržlen sa pestovali ako príchute do polievok. Neskoršie začali ľudia pestovať aj ďalšie príchuťové plodiny ako je cibuľa, cesnak a pažítka. Z dužinatých krmív sa pestovala kvaka a neskoršie krmná repa - burgyňa.
Ovocinárstvu sa ľudia venovali veľmi málo.
Ďalšie články z rubriky:
Čistotný bača bol kedysi celebritou
Voliar musel byť zdravý, silný a nebojácny chlap
