DOLNÝ KUBÍN. Oficiálne ich napočítali asi dvanásť, no nedávno poletoval nad mestom kŕdeľ osemdesiatich kormoránov. Rybári tvrdia, že legálny spôsob plašenia pyrotechnikou je o ničom. Zimoviská rýb na rieke Orava v meste a v Istebnom opäť chránili šnúrami. Myslia si, že pomohli.
Nezmyselné podmienky
Šnúry na Orave riešila pred rokom Slovenská inšpekcia životného prostredia. Neboli v súlade s výnimkou na plašenie a odstrel kormorána veľkého, ktorú Slovenskému rybárskemu zväzu (SRZ) v Žiline udelilo ministerstvo životného prostredia. Nariadila ich preto odstrániť. Minulý týždeň prišli inšpektori na Oravu znova. Záver je rovnaký, veci treba uviesť do súladu s výnimkou.
Píše sa v nej, že plánovaný časový harmonogram a lokalitu odstrelu a plašenia žiadateľ minimálne deň vopred oznámi miestnej Štátnej ochrane prírody (ŠOP), pričom metódu vopred dohodne. Rybári to považujú za nezmysel.
„Vedieť tridsať hodín dopredu, kedy kormorány priletia, je nemožné," hovorí miestny rybár. „A prax vyvrátila aj tvrdenie o účinnom plašení pyrotechnikou. Keď ich vyplašíme v Istebnom, pôjdu sa nažrať do Kubína. To by sme ich museli dennodenne plašiť po celom úseku rieky."
Našli kompromis
Miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu v Dolnom Kubíne (SRZ) sa od šnúr oficiálne dištancuje, osadili ich tam vraj iniciatívni nadšenci. Na nedodržanie podmienok výnimky ich v januári upozornila námestovská ŠOP. Zdôraznila, že kormorány treba plašiť zábavnou pyrotechnikou a manuálnymi zvukovými alebo svetelnými zariadeniami.
„V žiadnom prípade nebolo povolené použitie mechanických metód plašenia, vytvárajú bariéru na toku a môžu ohroziť funkciu biokoridoru rieky Orava."
Z februárového stretnutia rybárov s ochranármi vzišiel kompromis. „Šnúry na rieky v tejto podobe sú neprijateľné," povedal Róbert Trnka, riaditeľ S-CHKO Horná Orava. „Dohodli sme sa, že rybári cez rok vypracujú prototyp mechanického plašiča, tak, aby vyhovoval našim požiadavkám. Pre lepšiu viditeľnosť by mali byť šnúry husto označené vlajočkami alebo nejakým lesklým materiálom."
Dolnokubínska organizácia SRZ spresní technické prevedenie, inštaláciu, označenie plašičov i lokality.
„Máme čo robiť," povedal šéf organizácie Marián Sabo. „Najlepšie by boli šnúry s reflexnými vlajočkami, ktorými sú označené autobazáre. Sú však drahé. Vrážať do toho veľké peniaze nemienime."
Je to riziko
Ornitológ Dušan Karaska si myslí, že rieka sa prispôsobuje úzkej skupine ľudí. „Všetko má svoje plus aj mínus. Šnúry bez výstražných vlajočiek ohrozujú všetky živé vtáky. Ty budeš plašený a ty sa neboj, takto to nefunguje. Môžu sa zabiť alebo si zlomiť krídlo. Presný stav nikto nezistí, uhynutého tvora ihneď odnesie voda."
Karaska tvrdí, že šnúry osadené nízko nad hladinou sú rizikom aj pre rekreantov a napokon, zachytením kmeňov alebo konárov môžu obmedziť prietok vody. Myslí si, že rybári by mali kormorány plašiť pravidelne, ale z brehu.
