Veľký voz je na oblohe hore kolesami. Hviezdy sú tam neuveriteľne blízko. Slovenský archeologický a historický inštitút odkrýva v Guatemale históriu spred dvoch tisícročí. Pre budúcnosť. Mayskej kultúry sa v džungli dotýka aj Ladislav Krupa z Podbiela.
PODBIEL/UAXACTÚN. Úlohou šéfa logistiky v archeologickej výprave je zabezpečiť bezproblémový chod základne a zásobovanie reštaurátorských prác. Tím musí mať zabezpečené bezpečné bývanie. Musí mať vodu, potraviny, benzín, techniku. Niet ciest, niet elektriny, niet mobilov, vysielačky majú dosah pár kilometrov.
Minulý týždeň logistik Ladislav Krupa odcestoval do Mezoameriky už tretí raz.
Zhora opice, zdola hady
Príbytky musia chrániť ľudí aj pred opicami, ktorých najväčšou zábavkou je hádzať po dvojnohých kolegoch nejaké plody, alebo na nich zo stromov cikať. Na zemi číha väčšie nebezpečenstvo. Ako u nás padá sneh, tam lístie. Tábor treba neustále zametať. „Akákoľvek vrstva lístia sa stáva úkrytom pre hady, tarantuly a škorpióny," hovorí Ladislav.
Vlani had ušipol domorodca do ruky. Prineskoro dostal protilátku. „Kým sme ho doviezli do nemocnice, opuchol mu už aj krk. Ruku mu lekári museli amputovať. Zomrel. Druhému mladíkovi chcel odseknúť ruku svokor hneď po uštipnutí. Boli sme blízko. Antisérum patrí k našej výbave, domorodec dostal pár injekcií. V nemocnici prežil."
Život v džungli má svoje presné pravidlá. Nemenné.
Licencia na vzácne miesto
Základný tábor tímu archeológov pôsobí v niekdajšom mayskom meste Uaxactún. V deji-nách zohrávalo mimoriadnu úlohu. Uaxactún bol intelektuálnym centrom mayského sveta. Tam sa rozvíjala mayská veda, špičková astronómia, ktorú ostatní Mayovia len preberali. Tam žili tvorcovia mayského duchovného zázraku, ktorý od nich postupne prevzali ďalšie mestské štáty na čele s najmocnejším Tikalom.
Slovenský archeologický a historický inštitút (SAHI) získal licenciu na vykopávky práve do kolísky mayských dejín.
„Múry tohto mayského centra zažili, ako jedny z posledných, aj záhadný pád klasickej mayskej civilizácie. Vykopávky môžu priniesť množstvo odpovedí na otázky, ktoré si bádatelia kladú už celé desaťročia," hovorí mayológ Milan Kováč, šéf expedície SAHI.
Takmer 40 percent mesta Uaxactún je ešte stále pod nánosmi zeminy a hustou vegetáciou. Čaká na odkrytie.
Foto: SAHI
Domorodci si na cudzincov zvykli
Guatemalská vláda iniciatívu SAHI víta. Archeologické práce zamestnajú miestnych ľudí. Neskôr môžu zreštaurované skvosty podporiť cestovný ruch v krajine. Ale to už záleží od vlády.
Prvý rok hádzali Indiáni po archeológoch kamene. Teraz už používajú slovko ahoj. Pochopili tiež, že pre cudzincov neznamená domorodé slovko kurva iba odbočku.
Výskumníci im dali prácu a peniaze. Viacerí zbohatlíci presedlali z mulice na moped. Moped je síce na radosť, benzín však robí starosti. Dostať ho až v meste. Tam nevedie najprv žiadna cesta, potom poľná národným parkom, nakoniec normálnejšia. Sem a tam – štyristo kilometrov.
Fazuľa na všakovaké spôsoby
Neďaleká studňa má príliš tvrdú vodu, organizmus cudzincov na takú nie je zvyknutý. Vodu dovážajú z mesta.
Strava? „Dookola to isté. Domorodci poznajú ako jedlo iba fazuľu, kukuricu, mäso z hydiny a vajíčka. Raz jedia fazuľu čiernu, potom bodkovanú, inokedy rozvarenú, ďalší deň na tvrdo," hovorí Ladislav Krupa. „Všetko sa tam zajedá kukuričnou plackou."
Lamentoval celý medzinárodný tím. Slováci, Francúzi, Poliaci, Španieli, každý je doma zvyknutý na chlieb. Čo v džungli? Praktik z Oravy tam vlani postavil pec.
V peci z kameňov a hliny pečie aj chlieb z obilnej múky. Odkiaľ ju berie? „V oblastiach vzdialených dve tisícky kilometrov dostať aj chlieb. Ja som múku zohnal od obchodníka, ktorý v meste robil pizzu. Namiesto zemiakov som dával do cesta banány. Dobrý chlieb to bol. Vydarili sa i bagety či pizza."
Na spestrenie stravy kúpil Ladislav od domorodcov pra-siatko. Bežne ho nechcú ani jaguáre, ani pumy. Bolo lacnejšie ako sliepka, pretože na dorastenú bravčovinu treba dlho čakať a - sliepka dáva vajcia hneď.
„Čoho sa v džungli najviac obávam? Zlyhania techniky. Cesty sú po období dažďov rozbité, plné balvanov. Ak sa pokazí auto, vodič si nevie rady, a je mimo dosah vysielačky, ostáva len ísť peši niekedy pár, niekedy desiatky kilometrov." Samozrejme, s mačetou v ruke.
Vzácne objavy udivujú svet
„Ak by ste si chceli predstaviť vegetáciu džungle, ktorá pokrýva nálezisko, predstavte si, že sa potrebujete dostať cez živý plot," hovorí Krupa. „Aby sme sa dostali ku skvostom, treba odplašiť hady a ostatné tvory. Vysekať vegetáciu. Spíliť stromy tak, aby nepadli na zem. Odstrániť korene a zeminu."
Potom nastupujú k vykopávkam reštaurátori, do pôvodného stavu ich dávali jemnejšími nástrojmi. „Po zreštaurovaní sme plochu natreli konzervačným roztokom, zakryli geotextíliou, zasypali zeminou a prekryli ešte aj strechou z palmového lístia. Tak bol objav chránený pred ostrým slnkom a dažďom."
Slovenská expedícia objavila a vykopala ihrisko na rituálnu loptovú hru, viaceré hrobové miesta, nové námestia obklopené množstvom pyramíd. Pracovali aj na stavbách, ktoré boli postavené ako astronomické observatórium. Stavby sú v priestore situované tak, aby boli v súlade s pohybom Slnka na oblohe. „Reštaurovanie loptového ihriska i schodiska si vyžiadalo, aby sme otvorili vlastný kameňolom," hovorí Ladislav Krupa. „Ťažili sme aj vápennú hlinu. Ako starí Mayovia."
Priečelie jedného vyvýšeného námestia zdobia z oboch strán monumentálneho schodiska obrovské štukové masky mayských bohov. Sú široké 20 metrov a päť metrov vysoké.
Podľa Milana Kováča je pravdepodobné, že ide o najväčšie masky, aké boli kedy nájdené v mayskom svete. Zatiaľ nie sú maskaróny odkryté celé. Ich ďalšie odkrývanie a reštaurovanie je hlavnou úlohou expedície na tento rok.
Domov by sa mali archeológovia vrátiť v máji. V Guatemale začne obdobie dažďov.
