Pondelok, 18. január, 2021 | Meniny má BohdanaKrížovkyKrížovky

Čerstvé ovocie aj v tuhej zime? Daniel do lesa nemusí

Nové odrody ovocia ho vždy lákali. Okrem toho chcel vyvrátiť tvrdenie, že sa na Orave nedá nič dopestovať. Dnes má plantáž, akú nenájdete v okruhu tisíc kilometrov.

Kanadská odroda brusníc rodí dvakrát do roka, v lete aj v zime.Kanadská odroda brusníc rodí dvakrát do roka, v lete aj v zime. (Zdroj: NAĎA KALIŠOVÁ)

HLADOVKA. Už ako malý chlapec si zarábal zberom brusníc, čučoriedok, šípok. Poľnohospodárstvo ho moc nelákalo, doma bolo okolo gazdovstva roboty vyše hlavy. Niečo ho vždy ťahalo k ovociu a zelenine. Nielenže ich rád jedol, túžil ich aj skúmať a pestovať.

Dnes Daniel Šimala z Hladovky pestuje množstvo odrôd rôznych ovocných druhov, v zimnej záhrade exotické druhy subtropického a tropického ovocia. Zakladá pre firmu plantáž brusníc pripravuje plochy na veľkoplošné pestovanie a spracovanie menej známych druhov ovocia ako sú zemolez, drieň či arónia.

Skryť Vypnúť reklamu

Málo – zle, veľa – ešte horšie

Keď začínalo združstevňovanie, Daniel chodil na gymnázium. Vyštudoval agrofakultu. Po jej skončení chvíľu pracoval v nitrianskom cukrovare. Odtiaľ odišiel do Liesku, tamojšie družstvo bolo vtedy považované za najlepšie v regióne. Aj tam však zistil, že mnoho vecí nefungovalo tak, ako si myslel, že by malo. „Keby bola úroda nízka, bolo by zle," hovorí ovocinár. „O nič lepšie však nebolo ani vtedy, keď jej bolo veľa. Nemali ju kde uskladniť."

S niektorými funkcionármi si veľmi nesadol, po čase dal výpoveď. Dostal sa na technické služby do Tvrdošína, neskôr do Trstenej. Ani tam sa mu však nepodarilo naplniť plány. „Chceli sme spustiť skleníkové hospodárstvo pre pestovanie i predaj vtedy nedostatkových záhradníckych potrieb, stromčekov vhodných do týchto drsných podmienok. Aby si mohli ľudia všetko kúpiť doma. Aj skleník už stál. No napokon z toho pre rôzne neprofesionálne záujmy vtedajších predstaviteľov i funkcionárov nič nebolo."

Skryť Vypnúť reklamu

dfgdfh

V záhrade pestuje Daniel Šimala aj rôzne odrody liesok.

Po revolúcii začal podnikať v škôlkárskej oblasti. Pestoval hlavne ovocné stromčeky a okresné dreviny, kvalitné podpníky i očká dovážal z Čiech. Republika sa však rozdelila a s dovozom menších množstiev, najmä očiek, bol zrazu problém. Pätnásť rokov pracoval vo výskumnom ústave. Skúmaniu plodín vhodných pre drsnejšie horské oblasti sa venuje dodnes, už ako súkromník.

Darí sa aj hubám

Pestovanie nových druhov ovocia ho vždy lákalo. Najskôr preto, lebo na Orave ho bolo málo. Prispela však aj jemná dávka ješitnosti. „Dolniaci si z nás robili srandu, že sa u nás nedá nič dopestovať. Začal som skúšať, aby som im ukázal, že to tak nie je."

V Tvrdošíne vysadil turecké liesky, o ktorých boli všetci presvedčení, že sa v našich podmienkach neuchytia. Dodnes rastú, kvitnú, darí sa im veľmi dobre. Dnes testuje vinič a ďalšie teplomilnejšie druhy vyšľachtené pre horské oblasti. Majú krátku vegetačnú dobu a vysokú mrazuvzdornosť. Zaujímajú ho marhule z horských oblastí Kaukazu. „Pestujú sa najmä v Arménsku, sú veľmi chutné a zdravé, najmä jadierka. Majú totiž vysoký obsah protirakovinových látok, takzvaný vitamín Q 17."

Skryť Vypnúť reklamu

Skúša pestovať všetko, čo sa hodí na tunajšie chladné prostredie. V skalke a záhrade za domom má aj huby. „Kozáky a masliaky som už vyskúšal. Teraz chcem skúsiť biele hľuzovky, aj ďalšie druhy," hovorí ovocinár.

Nie je nič zdravšie

Jeho srdcovou záležitosťou sú brusnice. Doma v záhrade má dvanásť odrôd, od našich cez nemecké, švédske, estónske, kanadské až po ruské. Každá z nich má inú chuť, veľkosť. Niektoré majú plody v lete, iné rodia až dvakrát za rok. „Nepoznám iné ovocie vypestované v európskych podmienkach, ktoré by bolo také zdravé ako brusnice a čučoriedky. Majú vysokú výživnú hodnotu, nepotrebujú chemickú ochranu a ich pestovanie je ekologicky prijateľné."

Brusnice však nepestuje len za domom, ale aj na firemnej plantáži. Na dvoch hektároch zatiaľ pestuje švédske odrody. Oproti klasickým, našim lesným, sú produkčne i technologicky omnoho výhodnejšie aj na predaj v čerstvom stave. Čerstvá, dozretá bobuľa vydrží na kríku aj mesiac. „Čo vypestujeme, predávame najmä v čerstvom stave odberateľovi z Nitry. Zvyšok chceme spracúvať na výrobky."

Vlani zozbierali viac ako tristo kíl. Po pár rokoch by úroda mala dosiahnuť od osem do pätnásť ton. „Brusnice nehnojíme, proti burinám bojujeme štiepkou z ihličnatých drevín."

Podobnú brusnicovú plantáž nenájdete v okruhu tisíc kilometrov.

Zber na mokro

Daniel uvažoval aj o pestovaní kľukvy, veľkoplodej brusnice. V miestnych boroch chcel vysadiť plantáž, prácu by na nej našli aj nezamestnaní z dediny. V čase zberu by bola atrakciou pre širokú verejnosť i turistov. „Dal by sa tam urobiť zber na mokro, ktorý v Európe funguje len v Bielorusku. Plody sa otrasú špeciálnym strojom na zem, po napustení vody všetky vyplávajú navrch. Odtiaľ sa potom z hladiny zbierajú pomocou ponornej steny, podobne ako olejová škvrna."

Doma však nepochodil. Chýbali jasné podmienky, k ne-úspechu dopomohli aj odlišné záujmy niektorých miestnych skupín. Zámer by sa dal skĺbiť aj s ochranou prírody. Nová vodná plocha by pomohla bocianom čiernym žijúcich v tejto lokalite. No v blízkej budúcnosti z toho na Orave nič nebude. Záujem však prejavili Poliaci. „Možno o tom budem uvažovať, ale konať treba rýchlo, o päť rokov už bude možno neskoro. Určite by sme tam však nerobili zber na mokro, bolo by to technologicky náročné." Na sucho zbierajú kľukvu v Nemecku. Podobným spôsobom sa zbiera u nás kľukva s drobnými plodmi.

Ak aj nevyjde kľukva, pestovanie brusníc chce rozšíriť aspoň na tri hektáre. Na siedmich plánuje vysadiť čučoriedky.

Pomaranče zo zimnej záhrady

Pre domácich sú obyčajné, návštevník len neveriacky krúti hlavou. „Toto je guajava, u nás známa ako jahodový strom. Veľmi pekne kvitne a má chutné plody, chutia skoro ako jahody. Plody sú však fialové alebo žlté," rozpráva pestovateľ o jednej zo zaujímavých rastlín.

V zimnej záhrade dozrievajú citróny, na Vianoce jedli Šimalovci domáce pomaranče, mandarínky, limetky.

V záhrade natrafíte na broskyne, rôzne odrody liesky, pestované ako stromčeky, marhule, čerešne, slivky, jablká, maliny, zemolez, vinič a množstvo cudzokrajných drevín, ktorým je ťažké prísť aj na meno.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  2. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  3. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  4. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  10. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 21 154
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 16 036
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 305
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 435
  5. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 7 242
  6. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 042
  7. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 404
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 225
  9. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 091
  10. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 5 850
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Dali by ste dieťaťu cigaretu? Mnohí áno

Dali by ste dieťaťu cigaretu, ak by si ju vypýtalo? Väčšina z nás áno. Dokumentuje to sociálny experiment a mystery shopping, ktoré zastrešila vzdelávacia iniciatíva NA VEKU ZÁLEŽÍ.

Už čoskoro budeme môcť ísť vonku iba s negatívnym testom

Vláda predĺžila zákaz vychádzania, celoslovenský skríning potrvá deväť dní.

Takto sa bavil odberový tím počas prestávok v Pribiši počas celoplošného testovania v jeseni 2020.

Pesničky si písala už ako desaťročná, teraz sa ich rozhodla nahrať

Neúspechu sa už Janka Glovaťáková z Oravskej Polhory nebojí.

Pri nahrávaní.

Aj takéto trapasíky či trapasy sa nám stali počas písania novín

Keď bili starostu, keď sme si nedali povedať, keď sme uviedli inú cenu novín, keď sme si z nás vystrelili... a ďalšie príhodičky.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Odišiel Ján Bartík

Hokejová rodina v Nitre stratila jedného zo svojich dlhoročných členov.

Vláda predĺžila zákaz vychádzania. Čaká nás testovanie, štátu majú pomôcť mestá a obce

Skríningové testovanie sa začne v pondelok 18. januára a potrvá do utorka 26. januára.

Druhý deň testovania v Nitre: Miera pozitivity klesla pod percento

Otestovať sa prišlo vyše 14-tisíc ľudí. Pozitívnych bolo podstatne menej ako pred týždňom.

Už ste čítali?