TVRDOŠÍN. Žiadateľov o vodič-ské preukazy z roka na rok pribúda. Viac je však aj tých, ktorí si musia záverečné testy zopakovať. Skúšobní komisári zvyšujú nároky.
Treba sa len trochu učiť
Vlani sa v Námestovskom okrese prihlásilo na autoškolu 1218 ľudí, policajti urobili 1537 skúšok. Druhý raz ich museli robiť v 379 prípadoch. Námestovčanom sa najviac nedarilo v tretej časti skúšky – jazde. V Tvrdošínsku bolo 919 žiadateľov, 1249 skúšok. Na prvý raz neprešlo 343 ľudí. V najmenšom orav-skom okrese mali najväčšie problémy s testmi. Dolnokubínske autoškoly nahlásili 520 žiadateľov, policajti urobili 744 skúšok. Na jazde či testoch prvý raz pohorelo 227 autoškolákov.
„Skúšky sa nemenia už niekoľko rokov," hovorí Jozef Tabačák, zástupca okresného policajného riaditeľa v Dolnom Kubíne a dlhoročný skúšobný komisár. „Ak niekto nezvládne testy, je to pre darebáctvo. Pretože dnes sú otázky stavané logicky, stačí trošku porozmýšľať, pozrieť si ich vopred. Priemerne inteligentný človek hneď vidí správnu odpoveď." Chytáky v podobe spojok – a, alebo, či – spred niekoľkých rokov sú už minulosťou.
Problém aj so žiarovkou
V údržbe sa toho za posledné roky zmenilo veľa. Kedysi, dvadsať rokov dozadu, brali komisári túto časť skúšky omnoho prísnejšie. „Pri skúškach na C-éčko alebo T-éčko musel vedieť vodič svoje auto doobeda rozobrať a poobede poskladať. Musel presne vedieť, čo a ako v stroji funguje. Keby sa mu niekde v lese pokazila vetries-ka alebo traktor, kto by tam po neho prišiel? Chybu musel odstrániť sám."
Jozef Tabačák, zástupca riaditeľa OR PZ v Dolnom Kubíne, robil dlhé roky skúšobného komisára.
Dnes to už policajti tak prísne neberú. Veď na nových autách je často problém vymeniť aj obyčajnú žiarovku. „Najlepšie je, ak si čerstvý vodič dá do mobilu na prvé miesto číslo servisu alebo známeho, ktorý mu pri poruche pomôže," hovorí zástupca.
Zruční nie sú len muži, ale aj ženy
Niektoré veci by však mali vedieť aj začínajúci vodiči. Na-príklad, čo sa tankuje do auta, kam sa dolieva olej, voda do ostrekovačov či chladiaca kvapalina, kde má hľadať rezervu. „Občas sa nám pri skúškach stane, že žiak všetko vie, no keď sa ho opýtame, čo natankuje do nádrže auta, na ktorom dva mesiace jazdil, zostane šokovaný a nevie odpovedať. Na otázku, aký olej by naliala do motora, mi raz žiačka odpovedala fritol. Kuriozitou je tiež nákup žiaroviek. Keď sa mechanik opýtal, do akej Octavie ju potrebuje, zákazník odpovedal, že do červenej," hovorí s úsmevom o kurióznych odpovediach pri skúškach.
V súčasnosti už neplatí, že ženy sú v údržbe horšie. Časy, kedy prišiel na kurz chlapec z dediny a už vedel jazdiť, sú dávno preč. Ak je dievča alebo žena zručná, vie o technickej stránke auta viac ako chlapci. „Ženy sú často veľké detailistky. Mnohé veci si chcú samy odskúšať, výmenu kolesa nevynímajúc."
Vodičák za týždeň
Pred rokmi fungovala na Orave jedna štátna autoškola. Žiadatelia o vodičský čakali v poradovníkoch. Kurz trval aj pol roka. Dnes sa lehoty skracujú. „Mladí by boli najradšej, keby v pondelok začali s kurzom a v piatok dostali vodičák," hovorí Tabačák. „Našťastie platia určité lehoty a počty hodín, ktoré musia splniť." Aj tak je však kurz na kvantum informácií, ktoré sa budúci vodič musí naučiť, krátky.
Množstvo teórie a málo praxe sa potom prejavuje najmä pri skúškach z jazdy. Chyby sú individuálne, často sprevádzané stresom, depresiami
a obavami, že „skorovodič" niečo pokazí. Občas sa prejaví aj nevedomosť. „Každý zvláda stres inak. Komisári však robia svoju prácu tak dlho, že dokážu rozpoznať, čo je prejav stresu a čo nevedomosť. Ak napríklad pri pohýnaní auto raz podskočí a zhasne, nič sa nedeje. Ak sa to však opakuje, už to bude asi v inom."
Namiesto kužeľa chodec
Niekedy policajti prižmurovali oči častejšie ako teraz. Ak trafil žiak na cvičisku pri jazde pomedzi prekážky kužeľ, nechali ho to zopakovať. Tolerovali, ak nezastavil na stopke v málo frekventovanej križovatke, ak niekde zabudol na smerovku. Dnes nie. Ak zvalí kužeľ, policajt sa na neho pozerá, akoby prešiel po nohách chodcovi. Keď nezastaví na stopke, hoci cez križovatku vtedy iné auto neprechádza, opakovanie sa nekoná. „Od zajtrajška jazdí sám. Ak nezastaví na stopke, môže spôsobiť nehodu. Doprava hustne. Naše nároky musia byť vyššie."
Často sa stáva, že sa žiaci na cestu ani nedostanú a predčasne skončia na cvičisku. Okrem prechádzania pomedzi kužele musia vedieť zaparkovať do imaginárnej garáže, alebo sa vmestiť do radu zaparkovaných áut. Bez priestorovej predstavivosti takmer nemožné.
Spolujazdca by mali mať
V súčasnosti vláda pripravuje novelizáciu zákona o cestnej premávke, kde majú svoje miesto aj vodičské preukazy. Poslanci navrhujú, aby mal začínajúci vodič pri sebe skúseného spolujazdca. „Som za to, aby jazdili, aspoň spočiatku, s niekým skúsenejším," hovorí Tabačák. „Vysokoškolák po získaní diplomu tiež pracuje v novej práci s niekým, kto je tam dlhšie."
Viaceré mladé ženy samé žiadajú otcov, aby s nimi išli na prvé jazdy. „S otcom sa potom začína druhá vlna výučby. Samozrejme, nemalo by to byť o tom, že skúsenejší nakričí na začiatočníka. Ide skôr o to, aby mu odovzdal praktické skúsenosti." Ak však povinnosť spolujazdcov u začínajúcich vodičov prejde, je otázne, ako to bude fungovať. Koľko rokov praxe bude musieť mať spolujazdec, dokedy bude so začiatočníkom jazdiť a podobne.
„Malo by to byť pre bez-pečnosť, nie preto, že to prikazuje zákon," dodal Tabačák.
