BREZA. Vláda chce riešiť ochranu pred povodňami a nezamestnanosť v jednom balíku. Opatreniami reaguje na situáciu v ostatných rokoch a na správu hydrometeorológov, že rok 2010 je v 140-ročnej histórii merania prelomový. Spadlo najviac zrážok, škody spôsobené povodňami boli najväčšie za ostatných 45 rokov.
Témou sa zaoberali na ostatnom stretnutí aj predstavitelia obcí a mesta Bielej Oravy. Okrem štátnych podnikov a úradov práce by mali byť práve samosprávy rozhodujúcim prvkom v protipovodňovom projekte.
Štát si sám neporadí
„Čo nestíha štát, posunie na obec,“ odznelo na rokovaní Združenia miest a obcí Bielej Oravy.
Samosprávy majú zamestnať ľudí na čistenie vodných tokov v správe štátu, budovanie vodozádržných systémov a ďalšie protipovodňové úpravy. Majú ich kordinovať. To starostovia nepovažujú za najšťastnejšie riešenie.
Správcovia štátnych tokov Lesy SR a Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) si sami neporadia. Len námestovský závod štátneho podniku Lesy SR má v správe 580 vodných tokov. Ľudí na projekt nemá a ani peniaze. „Ak sme aj doteraz upravovali niektoré malé toky, tak len na úkor vlastného hospodárskeho výsledku,“ povedal Aladár Trnovský.
Správa povodia horného Váhu SVP vyčlení pre hornú Oravu desiatich pracovníkov. Väčší problém má s mechanizmami. „Jedna akcia a tri mesiace stroje v oprave,“ povedal o zastaranej, 25-ročnej technike námestník riaditeľa Peter Caban.
Pracovať môžu pol roka
Námestovský závod podniku Lesy SR nahlásil, v zmysle vládneho usmernenia, lokality a čísla. V oblasti Oravskej Polhory, Rabče a Rabčicíc by mohlo nájsť prácu dvanásť nezamestnaných, Zákamenného, Krušetnice, Lomnej a Brezy desať, Novote osem, Oravskej Lesnej šest, Oravského Podzámku, Pribiša, Pucova a Chlebníc ďalší štyria.
Polročnú pracovnú zmluvu môže dostať nezamestnaný, ktorý je na úrade práce evidovaný najmenej tri mesiace. Úrad práce pokryje obciam 95 percent z celkovej ceny práce, maximálne do výšky dvojnásobku životného minima. Päť percent doplatia štátne podniky Lesy SR, SVP a Hydromeliorácie.
Ušité horúcou ihlou
„Metodické usmernenie sa šilo horúcou ihlou,“ združenie bude usmernenie splnomocnenca vlády pripomienkovať. Starostovia chcú, aby jeho tvorcovia ve-deli o problémoch v regiónoch, nehľadeli na územie len cez mapu. Navrhujú, aby si z peňazí vyčlenených na protipovodňové aktivity mohli vodohospodári kúpiť ťažkú techniku do jednotlivých povodí. V projekte by mali byť peniaze aj na lokálnych koordinárorov, pracovné čaty potrebujú majstrov. Podľa starostov chýbajú v projekte pôdohospodári, orba a kosba je pri zadržaní vody v teréne dôležitá.
„Ide o veľmi širokú oblasť, každý má inú predstavu,“ hovorí Ladislav Matejčík, starosta Brezy. Je jedným zo šestdesiatky vyškolených regio-nálnych koordinátorov projektu. „Pohľad zhora je úplne iný, mnohí na školení nemali šajnu o vlastníckych vzťahoch, vzťahu nezamestnaných k práci.“
Na rokovaní ZMOBO odznela i pripomienka, že správcovia tokov sa vyhýbajú konfliktom s ľuďmi. Vodohospodári a lesníci by ich mali na svojom upozorniť na nedodržiavanie zásad. „A mali by sami aj dávať pokuty. Ľudia teraz protipovodňové opatrenia ignorujú, ale keď ich topí, kričia - ratujte nás.“
