Boli sme v spoločnom štáte. Nazývame sa bratmi. Stále však medzi nami funguje súperenie.
Je úplne jedno, o aký šport ide. Keď hrajú Česi, vždy držíme palce ich súperom. A oni to isté. Aj keď nie každý z nás je priamo proti nim. Ale v kútiku srdca ich prehra poteší.
Horšie je to so spoločnými zápasmi. Vraj máme akýsi zabudovaný strach z českých bratov. A napriek snaženiam sa vo väčšine stretnutí nezaprieme a prehráme. Ešteže sa môžeme vyhovoriť na ten český syndróm.
Ťahá sa s nami nielen v športe, ale aj v iných oblastiach.
To, že alkohol je metla ľudstva, platí stále. Čo Slovák, to zametač? To, veru, už nie je také isté. Podľa najnovších prieskumov spotreby alkoholu stále patríme medzi najopitejšie národy sveta. Okrem tradične prvých štátov nás porazili aj bratia.
A je to tu zas. Tromfli nás. Sú opitejší ako my. Prestali sme piť? Alebo oni začali viac? Nech je to ako chce. Neberme im toto víťazstvo. Možno preto získame výhodu.
Uvidíme na najbližších majstrovstvách sveta v hokeji. Možno sa opijú a hra im nepôjde až tak dobre. Netrafia puk do bránky, na ľade budú padať. Je tu ale aj iná možnosť. Česi budú hrať ako zvyčajne, bez alkoholu. Naši hokejisti s nimi tradične prehrajú. Od smútku sa všetci Slováci opijú. Hneď na to sa posunieme v alkoholickom rebríčku pred našich susedov. A všetci budú spokojní.
Autor: Mária Brišová
