Štatistický úrad minulý týždeň postrašil ľudí. Ceny stále rastú a zdražovanie vraj ani zďaleka nekončí.
Opozícia z rastu cien, ako inak, obvinila vládu. Vláda argumentovala, že jej balíček úsporných opatrení sa pod zdraženie podpísal len minimálne.
Potravinári to majú snáď najťažšie. Ak rastú ich výrobné náklady, nemôžu len tak zvýšiť cenu. Obchodné reťazce ich strašia, že v takom prípade si dovezú lacnejší tovar zo zahraničia. Prečo je v zahraničí lacnejší? Aj preto, že sa ho tam vyrába viac. Prečo sa ho tam vyrába viac? Lebo u nás je ho málo. Prečo je ho u nás málo? Lebo potravinári už nemôžu existovať s takým nízkym ziskom a rušia prevádzky. Čo urobia obchodníci? Kúpia tovar v zahraničí. Tam je ho dosť.
Čo by mohli urobiť obchodníci? Uskromniť sa so ziskom. Mohli by ho mať dosť.
Začarovaný kruh. V období prvej prvej povojnovej hospodárskej krízy riešil Tomáš Baťa najťažšie obdobie výrobných, odbytových a finančných problémov svojej firmy rapídnym znížením cien. Vtedy do Česko-Slovenska prúdil lacný nemecký tovar, kra-chovali domáce podniky, rástla nezamestnanosť. Baťa konal. V roku 1922 znížil ceny obuvi na až na polovicu. Čo sa stalo? Hoci na začiatku vystavil firmu veľkým stratám, a uskromniť sa museli i zamestnanci, dostal čerstvé finančné prostriedky. Peniaze mali naraz trojnásobne väčšiu kúpnu silu, Baťa tak mohol nakúpiť tri-krát viac surovín. Zvýšenou produkciou sa straty čoskoro zmenili na zisk.
Cenu potravín si dnes u nás, žiaľ, neurčuje výrobca, ale obchodník.
Viac článkov z rubriky Len tak nájdete tu:
Zasiahnuť cieľ? Žiadny problém
Preskočiť môže hocikomu hocikde
