Nezrelé a nesprávne uchopenie pojmu sloboda sa negatívnym spôsobom premietlo i do celkovej atmosféry na školách. Prejavilo sa úbytkom úcty a rešpektu k autorite učiteľa, vychovávateľa, ale i rodiča.
S dospievajúcou mládežou bývali problémy v každom spoločenskom systéme, avšak dnes sa situácia stáva takmer neúnosnou. Vyučovanie vo vyšších ročníkoch základných škôl sa pre mnohých učiteľov stáva utrpením. Rušitelia poriadku a disciplíny sú si totiž veľmi dobre vedomí svojej beztrestnosti a nepostihnuteľnosti, mnohokrát strhnú zlým príkladom i slušných žiakov, ktorí nakoniec robia veci, aké by sami od seba nikdy nerobili. Na školách rastie agresivita, arogancia, neúctivosť a neprístojné chovanie žiakov, ktorí niekedy doslova terorizujú učiteľov. Ide o jav, ktorý pred dvadsiatimi alebo tridsiatimi rokmi vôbec neexistoval.
Nevhodné vzory
Žiaľ, honba rodičov i celej spoločnosti za peniazmi a hmotným prospechom, rôzne nevhodné modely spoločenského správania s týmto fenoménom súvisiace, ktoré deti vidia a vnímajú v každodennom živote, nevhodné vzory a celkový prázdny, povrchný a konzumný spôsob života, ktorý je im podsúvaný vo filmoch, na internete a podobne, toto všetko urobilo svoje.
Aké kroky treba urobiť zlepšeniu situácie? Ako na deti správnym spôsobom výchovne pôsobiť tak, aby sa stali opäť deťmi, spontánne a prirodzene prejavujúce úctu k rodičom, učiteľom a vychovávateľom?
Pravá láska karhá
Deti musia byť vedené a vychovávané v duchu pravej lásky. No a najväčšou časťou pravej lásky je prísnosť. Pravá láska nedbá, čo sa druhému páči, čo je príjemné a čo spôsobuje radosť, ale bude sa riadiť tým, čo mu prosieva. Nezáleží, či druhému spraví radosť alebo nie. To je pravá láska a služba. Nemiestna ústupčivosť by totiž znamenala pestovanie chýb a ďalšie klesanie po šikmej ploche. Bolo by takéto niečo naozaj láskou? Uplatňovanie spravodlivého princípu pravej lásky, ktorá je aj prísna, a aj karhá, ak je to nevyhnutné, tak práve tento princíp by sa mal stať základným kameňom na ceste k zdravému a správnemu formovaniu osobností detí, a to nielen na školách, ale predovšetkým v rodinách.
Zrkadlo
Jednoduchý vzorec pre správnu výchovu detí a mládeže teda znie: Pravá láska + pravé hodnoty = pravý človek. Vyplýva z neho, že ak rodičia, učitelia a vychovávatelia s deťmi nejednajú v pravej láske a sami nevedia, aké sú pravé hodnoty, alebo ich nerešpektujú a deti k nim nevedú, potom je výsledok práve taký žalostný a biedny, aký nám ukazuje chovanie dnešnej mladej generácie. Áno, je to tak, práve v chovaní detí a mládeže môžeme ako v zrkadle uvidieť vlastnú tvár. Tvár rodičov, učiteľov a vychovávateľov, tvár celej spoločnosti, ktorá nežije v skutočnej, spravodlivej láske ľudí k ľuďom, nevie, čo sú pravé hodnoty, ani o ne neusiluje.
Ak sa to však nezmení, bude naša mládež čoraz horšia a nezvládnuteľnejšia, pretože ona je iba obrazom a zrkadlom nás samotných.
Ďalšie články:
Autor: Milan Šupa
