Facebook oslavuje siedmy rok. A my už sedem rokov opakujeme denne to isté. Po príchode domov zapíname počítač. Pri prehĺtaní prvých súst sa pripojíme na internet. Zadáme meno, heslo a sme tam. V populárnom modrom svete plnom priateľov. Čakajú tam na nás za každého počasia a vždy v hojnom počte.
Už nemusíme vyjsť von, aby sme mohli známych pozdraviť. Stačí ich štuchnúť, a vedia, že žijeme. No keď nie sú jeden deň online, začíname sa o nich báť. Uvažujeme o vyhlásení pátracej akcie.
Medzi priateľov si pridávame kohokoľvek. Aj ľudí, čo poznáme len z rozprávania vzdialenej príbuznej. Nevadí, že ich na ceste mlčky obídeme. Podstatné je, že máme ďalšieho v zbierke. Konečne sme predbehli suseda. Ten sa totiž minule chvastal s číslom tisíc.
Táto sociálna sieť mala slúžiť pôvodne iba harvardskej univerzite na prepojenie počítačov. Študent sa však posnažil a splnil domácu úlohu na výbornú. Dokonca si vďaka celému svetu aj finančne poriadne prilepšil.
Nájdeme len málo odvážlivcov, ktorí sa neboja tráviť svoj čas inak. Uvažovala som, že sa k nim pridám. Najskôr si to ale napíšem do statusu, aby som videla reakciu mojich modrých priateľov. Predsa len, oni neklamú a facebook by mal vedieť všetko.
Autor: Mária Brišová
