„Už mám dosť rokov, aby som nevyhľadával rozbroje, ale pokoj," hovorí 82-ročný klient charitného domu v Zázrivej. Pokoj nemá. Jeho štve najmä kuchyňa. Šéfov štve zas on. Ale i zákony.
ZÁZRIVÁ. Je to vraj taká potemkinovská dedina. Ľuďom sa v nej páči, lebo dookola vidia sväté obrázky. Aj divadlo sa tam hrá. Tak popisuje Juraj Šimko zariadenie sociálnych služieb.
Zázrivú si bývalý projektant vlani v máji vybral sám. Prišiel s mnohými nápadmi, chcel byť ešte užitočný. Zariadenie nemalo záujem.
Stretávky v kuchyni
Kuchárky sú dve, striedajú sa na zmeny. Varia zodpovedne a kvalite. Ibaže! „Ak jedna do práce nepríde, zaskakuje ju upratovačka. Umývať riad pomáha ekonómka," napísal Šimko rozsiahlu sťažnosť hygienikom. Tvrdí, že kuchynská prevádzka trpí nedostatkom pracovníkov a kuchárky varia, čo im „ktosi" rozpíše.
Zaujímavé je sledovať i vstup do zariadenia, kde sú dva kontajnery na čisté a špinavé návleky. „Ich používanie sa prísne sleduje. Ale do kuchyne si kedykoľvek vojde kto chce, ako chce," hovorí Juraj Šimko.
Pracovníci regionálneho úradu verejného zdravotníctva prišli, skontrolovali. Vo viacerých bodoch dali klientovi za pravdu.
Zákony proti rozumu
Šéf Spišskej katolíckej charity i predstavený Domu Charitas S. Panny Márie hovoria o 82-ročnom klientovi ako o chronickom sťažovateľovi.
Šimko poukazuje aj na verejnú cestu areálom, nevhodné umiestnenie kontajnerov na odpad v blízkosti zadného vchodu do kuchyne. Chce dialóg, ten vraj nie je možný.
Pavol Vilček, diecézny riaditeľ Spišskej katolíckej charity mnohé nedostatky a nedokonalosti priznáva. „Snažíme sa ich odstraňovať. Niekedy narážame na finančné mantinely, niekedy na ľudskú nedokonalosť a obmedzenosť. Ale čo ma najviac mrzí, narážame na nedokonalosť zákonov, ktoré miesto toho, aby ľuďom slúžili, robia z nich otrokov. A tak miesto toho, aby sme pomáhali ľuďom, venujeme sa napĺňaniu rôznych zákonných požiadaviek, často aj proti zdravému sedliackemu rozumu."
Predstavy a potreby
Klient charity Juraj Šimko často naráža na otázku: Keď ste tu taký nespokojný, prečo nejdete inde? „Ja sa vyhnať nedám. Chcem len, aby tu bol poriadok. Za služby si platím. A nie málo. Predstavený zariadenia má riadiť zariadenie, nie mňa."
Diecézny riaditeľ vysvetľuje, že sociálna pomoc klientovi neznamená slúžiť mu podľa jeho predstáv, ale podľa jeho potrieb.
Juraj Šimko platí za pobyt a služby v Dome Charitas S. P. Márie v Zázrivej mesačne 600 eur. „V zmysle zákona sú celkové ekonomicky oprávnené náklady na klienta vyše 700 eur mesačne," hovorí Vilček. Podľa zákona o sociálnych službách, ak si klient sám vyberie poskytovateľa sociálnych služieb, nemá nárok na príspevok od samosprávy.
„Viem, že to nie je spravodlivé, lebo približne 46 percent z celkových nákladov odvádzame štátu v odvodoch, DPH, spotrebnej dani a ďalších kolkoch a poplatkoch. A v konečnom dôsledku aj pán Šimko vlastne prispieva na štát, miesto toho, aby mu štát prispieval na poskytovanie sociálnych služieb."
Choroba zariadení
Hygienici pri kontrole odporučili zariadeniu zamestnať diétnu sestru, alebo kúpiť program na normovanie stravy. K programu sa radšej vedenie nevyjadrovalo. Keby malo platiť diétnu sestru, potrebovalo by mesačne navyše 330 eur na plat a 110 eur na odvody. V zariadení rodinného typu s 22 klientmi by to znamenalo zvýšiť im platbu o 20 eur.
Klient charitného domu Juraj Šimko sa za chronického sťažovateľa nepovažuje. „Oni nepotrebujú ľudí s potenciálom. Každého, kto kritizuje, sa chcú zbaviť. Nepotrebujú oponentov. Potrebujú chorých, odkázaných na pomoc, ktorí držia ústa."
Kuchyňa je základ. „Nerešpektovanie podmienok pre sterilné prostredie kuchyne znamená vážne nebezpečenstvo v možnom zavlečení infekcie do priestoru kuchyne." A odtiaľ už veľmi rýchlo na chorých a starých ľudí. Šimko hovorí, že nedostatky, na ktoré poukazuje, má 90 percent zariadení sociálnych služieb.
