DOLNÝ KUBÍN. Tohtoročnej v Turecku sa zúčastnil aj Matej Hančiak, hokejový útočník prvoligového MHK Dolný Kubín. V reprezentačnom tíme patril k najlepším. Strieľal góly, spoluhráčom prihrával na ďalšie.
Do nominácie na Svetovú zimnú univerziádu ste sa dostali na základe štúdia na vysokej škole. Dá sa škola skĺbiť s hokejom?
- Nevidím v tom žiadny veľký problém. Najlepšie je to vtedy, keď mám školu i klub v jednom meste. Pred pár rokmi to tak bolo. V Liptovskom Mikuláši som hral hokej a študoval na Bankovom inštitúte Praha, ktorý má detašované stredisko práve na Liptove. Po odchode z Mikuláša do Dolného Kubína som prešiel na externé štúdium, do školy chodím cez víkendy.
Kedy ste sa dozvedeli, že budete reprezentovať Slovensko v tureckom Erzurume? Krajina polmesiaca je skôr známa turistickými destináciami ako zimnými športmi.
- Dozvedel som sa to desať dní pred odletom. Bol to príjemný pocit, že budem súčasťou niečoho takého. Priznám sa, že o hokejových tradíciách a tradíciách zimných športov v Turecku som v tých momentoch absolútne nerozmýšľal.
Ako ste sa vyrovnali s aklimatizáciou? Predsa len športoviská boli dvetisíc metrov nad morom.
- S aklimatizáciou to bolo celkom zaujímavé. Síce sme si vraveli, že to bude v pohode, ale opak bol pravdou. Nadmorskú výšku sme pocítili hneď na prvom tréningu. Po pár najazdených dĺžkach na ľade som to len ťažko rozdýchaval. Napokon som bol rád, že do dejiska univerziády sme išli o pár dni skôr. Nabehnutie do turnaja bez tréningových jednotiek by bola samovražda.
Hviezdou našej výpravy bola bežkyňa na lyžiach, olympionička Alena Procházková, ktorá v Erzumure získala štyri zlaté medaily. Mali ste možnosť spoznať sa s viacerými ďalšími športovcami. Kto na vás najviac zapôsobil?
- Po prvýkrát v histórii univerziád sa bývalo v univerzitnej dedine. Času na spoznávanie bolo teda dosť. Stačilo len prelomiť komunikačné bariéry a kamarátstva boli na svete. Najviac na mňa zapôsobila práve bežkyňa Alenka, najúspešnejšia športovkyňa celej univerziády.
V Turecku ste boli najmä kvôli hokeju. Spolu s vami bol v tíme aj spoluhráč z Dolného Kubína Stanislav Janísek. Poznali ste ostatných slovenských hráčov?
- Osobne iba so Stanom, väčšinu chalanov som poznal z pôsobenia v našej extralige resp. prvej lige.
Hokejisti obhajovali bronz z predošlej čínskej univerziády. Napokon bolo z toho piate miesto. S Kanadou ste vo štvrťfinále prehrali vysoko 9:1. Bolo to jediný výbuch počas SZU. Čo sa stalo?
- Stretnutie sa začalo ako nočná mora. V jedenástej sekunde sa nám podarilo vyhodiť puk z obraného pásma, z následného oslabenia sme inkasovali gól. Nasledovalo ďalšie vylúčenie, v ktorom Kanaďania znova skórovali, čím sa dostali do laufu a jednoducho povedané, boli nezastaviteľní. Nebyť týchto dvoch gólov na začiatku, duel by sa vyvíjal úplne inak. Realita však bola krutá, dostali sme veľkú facku.
V ďalších zápasoch ste nesklamali. Vaše štatistiky boli veľmi dobré. V tíme ste ako útočník patril k bodovo najlepším.
- Náš útok sa rýchlo zohral, z čoho vyplynula aj moja produktivita. Prvým súperom bol celok Španielska, zdolali sme ho 8:1. Bralo sa to ako povinná jazda, zápas, na ktorý sme museli čo najskôr zabudnúť. Čakali náš omnoho ťažší súperi, čo sa v konečnom dôsledku ukázalo ako šťastie, keďže Španieli po našom zápase totálne zaskočili Kazachov aj USA. Zápas proti Spojeným štátom sme začali dobre. Strelili sme úvodný gól, no súperovi sme ich darovali päť, čím nám ušiel na rozdiel troch gólov. To sme už nedokázali zvrátiť a prehrali sme 7:3. Proti Kazachom bol duel od začiatku vybičovaný. Nikto sa nešetril a ani nemohol, veď sme hrali o prežitie a o postup do najlepšej osmičky. Zaskočili sme ich. V priebehu celého zápasu sa nedokázali vo vyrovnanom počte presadiť a tak sme si disciplinovanou hrou vybojovali veľmi dôležité víťazstvo 6:2. Vo štvrťfinále nás čakala Kanada, ako som už spomínal, dostali sme veľkú nádielku. V zápasoch o umiestnenie nás čakala Česká republika. Od začiatku bolo cítiť, že duelu chýba potrebný náboj, čo súper využil. Po dvoch góloch v presilovkách sme museli nepriaznivý stav doťahovať, čo sa nám nakoniec v tretej tretine podarilo a bolo z toho víťazstvo 3:2. Posledný zápas o piate miesto bol odvetou za prehru v skupine. Tím USA sme zdolali 4:3, no hrali sme veľké množstvo oslaboviek, ktoré sme našťastie ustáli. Viedli sme 3:0. V poslednej tretine Američania dokázali skorigovať na rozdiel gólu, no na viac sa už nezmohli.
Univerziáda bola prakticky vaším vrcholom hokejového roka. Dolnokubínski hokejisti nepostúpili do play – off a sezóna sa pre nich skončila. Aký máte program v najbližšej dobe?
- Chystám sa dokončiť semester v škole a pokiaľ by sa naskytla príležitosť zahrať si ešte v Martine (MHK D. Kubín je farma Martina, pozn. red.), tak by som ju rád využil. Inak sa budem snažiť chodiť na ľad aspoň s kubínskym dorastom. Ešte som nezažil, aby sa sezónna skončila v januári. Je to až príliš skoro.
