Utorok, 26. október, 2021 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Za zosnulého museli Židia odvádzať kňazovi mericu kukurice

Na židovských cintorínoch nenájdete kvety ani horiace kahance. Namiesto nich zdobia okraje hrobov kamienky. Zvyk je starý tisícky rokov.

Z námestovského židovského cintorína je tretina zatopená. Viacero pomníkov je pováľaných, niektoré sa však pri rekonštrukcie podarilo upraviť a postaviť na pôvodné miesto.Z námestovského židovského cintorína je tretina zatopená. Viacero pomníkov je pováľaných, niektoré sa však pri rekonštrukcie podarilo upraviť a postaviť na pôvodné miesto. (Zdroj: NAĎA KALIŠOVÁ)

Na púšti by sa príbuzným hľadali rastliny ťažko. Kameňmi chceli tiež uchrániť telo nebohého pred jeho vyhrabaním divými zvermi.

TVRDOŠÍN. Sú ukryté v lesoch. Pri ich návšteve má človek zvláštne pocity. Akoby sa vrátil do minulosti, akoby sa medzi poškodenými, pováľanými, ale aj zachovanými starými náhrobnými kameňmi ukrývalo čosi nevypovedané.

Tmavé, ponuré prostredie spôsobuje zimomriavky. Nikde žiadne kvety, horiace sviečky, pri niektorých hroboch sú len malé kôpky kamienkov. V mnohých vzbudzuje miesto rešpekt, úctu, túžbu spoznať ho bližšie. Židovské cintoríny budú vždy iné ako kresťanské. Okrem veku sa spájajú aj s akýmsi tajomnom.

Skryť Vypnúť reklamu

Namiesto kvetov kamienky

Židia majú zvyk zapaľovať sviečku len pri výročí smrti zosnulého. Vtedy by mala horieť aspoň dvadsaťštyri hodín. Príbuzní sa nad hrobom svojho blízkeho modlia modlitbu kadiš. Ľudia pochovaní na oravských židovských cintorínoch však majú príbuzných veľmi málo. Preto odtiaľ blikajúce plamienky nevidieť.

Namiesto sviečok na hroboch často vídať navŕšené kôpky kamienkov. Pôvod tohto zvyku dodnes nie je známy. Židia považuje kamienky za akúsi kartičku pre zosnulého, aby vedel, že si na neho niekto spomenul. Súvisieť môže aj s tým, že Židia sú národom púšte, kde kvety nerastú. Dôležité je tiež, že kamene vietor nesfúkne tak ľahko ako kyticu. „Zvyk pravdepodobne pochádza z obdobia biblického Izraela, keď sa na hroby vŕšili kamene, tak ako ich jeden po druhom vŕšili aj deti Jakoba na hrobe ich matky Ráchel," píše sa v literatúre venovanej židovskému národu. Po druhej svetovej vojne slúžili aj na zmapovanie ľudí z jednej rodiny, ktorí prežili – koľko kamienkov, toľko príbuzných.

Skryť Vypnúť reklamu

Pomníky z pieskovca, granitu aj mramoru

Polovica 18. storočia. V Dolnom Kubíne otvára židovská komunita na pozemkoch spišskej kapituly židovský cintorín. Za každého zosnulého musí spolok Chevra Kadiša odvádzať miestnemu kňazovi mericu krupice. Naturálna dávka je zrušená až po roku 1848.

Kamenným múrom ohradený cintorín je rozdelený na dve časti. Najstarší je stred. Rokmi sa postupne rozširoval. Náhrobné pomníky z pieskovca, švédskeho granitu či sivého mramoru sú prevažne pováľané. Za ich poškodenie môže počasie, roky, klimatické zmeny, na niektorých sa neúctivým spôsobom podpísali vandali. Na zachovaných kameňoch vidieť nápisy v hebrejčine, nemčine aj maďarčine. Všetky sú bohato zdobené. Dôkaz odbornej úrovne kamenárov. Dvojité náhrobné kamene sú zaujímavé reliéfom. Na ich hornej časti je dvojica levov, ktoré chránia korunu, sviečky alebo písmená. Nechýbajú ani kvetinové motívy.

Skryť Vypnúť reklamu

Muži aj ženy sú pochovaní zmiešane, v radoch, jeden hrob vedľa druhého.

Zo stoviek zostalo len pár

Na Slovensku je dnes viac ako sedemsto židovských cintorínov. Mnohé vznikli v 17. a 18. storočí, niektoré ešte skôr. Na Orave je miest posledného odpočinku Židov päť. Najstarší sa nachádza v Dolnom Kubíne, ďalšie sú vo Veličnej, Námestove, Trstenej a Tvrdošíne.

Kedysi žili na Orave stovky Židov. Situácia sa rapídne zmenila počas druhej svetovej vojny. Niektorým sa podarilo odísť, keď im v roku 1938 zakázali obchodovať. Mnohí nemali to šťastie a skončili, ako státisíce ďalších, vo vyhladzovacích koncentračných táboroch. Aj preto stáročné cintoríny v posledných šesťdesiatich rokoch chátrali. Príbuzní, ktorí prežili holokaust, po vojne emigrovali. O hroby sa nemal kto starať. Situácia sa začala zlepšovať po roku 1989. Do správy ich dostal Ústredný zväz židovských náboženských obcí (UZŽNO).

Dvaja muži na pomníku

Mohol byť koniec 18. storočia, keď vznikol židovský cintorín v Námestove. Miesto jeho umiestnenia nebolo príliš šťastné. V tom čase to však jeho tvorcovia nemohli vedieť. Oravská priehrada totiž vznikla až o viac než sto rokov neskôr. Dnes, aj pre susedstvo s vodnou plochou, je zachovaná len časť cintorína. Po pôvodnej ohrade zostali len stopy.

Pomníky sú väčšinou zvalené. Takmer nečitateľné kamene sú vzácne najmä svojimi vyobrazeniami. Na viacerých je jeden alebo dva levy v rôznych polohách. Nachádza sa tu však aj slovenská rarita. Jeden z dvoch pomníkov na Slovensku s vyobrazením ľudskej postavy. Dvaja muži nesú na pleciach truhlu. Malý reliéf je dozdobený vázami a kvetmi. Nad nimi žiari hviezda.

Tretina je zatopená

Peňazí na udržiavanie starých pamiatok nie je dosť dnes a nebolo ich ani v minulosti. Zväz si preto na každý rok naplánoval rekonštrukciu niekoľkých cintorínov z každého regiónu. Z oravských prešiel úpravou najskôr dolnokubínsky, ktorý bol v tom čase v katastrofálnom stave. Dnes vyzerá úplne inak ako pred dvadsiatimi rokmi. Aj vďaka pomoci stredoškolskej učiteľky a jej syna.

Po veličnianskom cintoríne nasledoval námestovský, dôstojnú podobu dostal koncom minulého roka. „Dopomohla k tomu najmä aktivita nadšencov sústredených okolo inžiniera Karola Kurtulíka," hovorí Juraj Turčan, člen prezídia UZŽNO v Bratislave. „Nevýhodou tohto cintorína je jeho poloha na brehu Oravskej priehrady, približne tretina je stále zatopená. Kolísajúca vodná hladina poškodzuje upravenú časť."

Smútiaci vták

Veličniansky židovský cintorín leží na úbočí kopca. Má málo náhrobných kameňov ukrytých zväčša medzi kríkmi. Nápisy na pomníkoch sú v hebrejčine, nemčine a zaujímavosťou sú slová v slovenčine. Najzaujímavejší pochádza z roku 1886. Je na ňom plastický obraz vtáka, ktorý sedí na kraji hniezda a smúti.

Peňazí na rekonštrukciu pomníkov niet

Viesť evidenciu hrobov a zomrelých je pre zväz náročné. „Väčšina židovských matrík a iných dôležitých dokladov bola počas dvoch totalít zničená. Identifikáciu zomrelých znemožňujú aj zdevastované náhrobné kamene," hovorí Turčan.

Pozostalých dnes na cintoríny chodí veľmi málo. Mnohí boli zavraždení počas holokaustu. Zvyšní emigrovali zo Slovenska v dvoch vlnách v rokoch 1949 a 1968.

Na rekonštrukciu pomníkov v niektorých častiach Slovenska prispievajú aj príbuzní. Na Orave však zostalo len nepatrné percento Židov. Zväz sa snaží pováľané náhrobné kamene pri rekonštrukciách cintorínov aspoň postaviť a stabilizovať.

Had so šípom v hlave

Tvrdošínsky a trstenský cintorín ležia v susedstve, delí ich len pár metrov. V tvrdošínskej časti sú najstaršie kamene z roku 1850. Niektoré sú možno aj staršie, no nápisy na nich sú nečitateľné. Cez cintorín vedie chodník, po oboch stranách sú rozmiestnené hroby. Väčšina pomníkov je z pieskovca, rytiny sú hlboké s mnohými ozdobami. Na niektorých sú levy, jelene, orly, hady a vtáky, nechýbajú ani kvetiny, rastliny, krčahy či koruny. Nápadné sú kamene s dvomi levmi chrániacimi zlomenú sviečku, či s hadom, ktorý má v hlave zapichnutý šíp.

Trstenský cintorín je ohradený kamenným múrom. Na pomníkoch sa objavujú najmä kvety v krčahoch a vypuklé písmená obkolesené dvomi levmi.

Postavy nezobrazovali skoro vôbec

Židovské hroby sú zaujímavé reliéfmi na pomníkoch. Na mnohých sú zvieratá a rastliny. Ľudské postavy nezobrazovali takmer vôbec. „Figurálne zobrazovanie bolo v judaizme v čase ortodoxie zakázané. Vznikom reformovaného a progresívneho judaizmu sa od mnohých vecí upustilo, stal sa prístupnejší vede a technike," hovorí Turčan. Zobrazovanie ľudí a zvierat znamenalo v minulosti porušenie druhého prikázania - neurobíš si podobu ničoho, čo je na zemi ani čo je pod vodou. Aj napriek tomu však zvieratá zdobia mnoho pomníkov.

Lev symbolizuje, že zosnulý bol potomkom Júdu. Ak je na pomníku veľa vtákov, zosnulá po sebe zanechala veľa sirôt. Náradie symbolizovalo remeslo zosnulého. Džbán znamenal, že je v hrobe pochovaný Levita, ten, čo v chráme umýval ruky kňazom. Strapec hrozna je symbolom Izraela, rozvetvený alebo zlomený konár hovoril o úmrtí mladého alebo starého muža. Niekedy sa symboly stotožňovali s menom nebohého.

Vandalizmus ako prejav neúcty

Dnes už spoločnosť Židov neprenasleduje, stále sa však nájdu takí, ktorí im nedajú pokoj ani po smrti. Zväz sa snaží cintoríny udržiavať. No proti vandalizmu sa mu bojuje ťažko.

„Opití mladiství niekedy nevedia, komu a prečo spôsobili škodu. Jediný spôsob, ako tomu predísť, je výchova v rodinách, úcta a tolerancia. Mladých treba už na školách neustále oboznamovať s touto smutnou etapou našich dejín."

Ústredný zväz židovských náboženských obcí sa to snaží docieliť aj prostredníctvom Dokumentačného strediska holokaustu v Bratislave, o ktoré je čoraz väčší záujem zo strany verejnosti aj škôl.

Zdroj: Židovské náboženské obce na Slovensku, Deutsch, Barkanyi

Encyklopédia židovských náboženských obcí, R. Büchler

Najčítanejšie na My Orava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ocenenie získali Innovatrics, Kellys Bicycles a Bivio
  2. Ako na rodinný rozpočet v troch jednoduchých krokoch
  3. Adecco: Personálna agentúra má byť pre klienta partnerom
  4. Nechajte kryptomeny na Fumbi
  5. Pracoviská zmenila pandémia. Búšiť do klávesnice môžete aj doma
  6. Vraciame spoločnosti priazeň, ktorú nám už 30 rokov prejavuje
  7. Ako získať nabíjaciu kartu k novému elektromobilu?
  8. Peniaze začali strácať hodnotu, treba sa brániť!
  9. NDS otvára nový úsek diaľnice D1, západný obchvat Prešova
  10. Profesor Alexy: S plastmi sa musíme naučiť zaobchádzať
  1. Až dve tretiny Slovákov chcú mať všetky služby v jednom balíku
  2. A čokoládového Oscara získava – táto slovenská pralinka! Mňam!
  3. Takto ochránite peniaze pred infláciou
  4. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  5. Ako zvýšiť produktivitu vašej prevádzky?
  6. Peniaze začali strácať hodnotu, treba sa brániť!
  7. Adecco: Personálna agentúra má byť pre klienta partnerom
  8. Jesenný školský zber papiera je v plnom prúde
  9. Počúvali ste na cestách kazety v aute? Vieme, kto za tým stál
  10. NDS otvára nový úsek diaľnice D1, západný obchvat Prešova
  1. Ako budú tento rok vyzerať vianočné dôchodky a kedy ich vyplatia 9 131
  2. Chladené halušky? Od tejto firmy si ich obľúbili na Slovensku 9 104
  3. Kaufland otvára prvú predajňu s fotovoltaickým systémom 8 595
  4. Ako je na tom naša ekonomika? Začína sa konferencia #akonato 6 362
  5. NDS otvára nový úsek diaľnice D1, západný obchvat Prešova 6 355
  6. Najtajnejšie ponuky módnych kúskov v Európe – iba na pozvanie 5 040
  7. Oprášte cestovateľské plány, jeseň sa nesie v znamení poznávania 3 666
  8. Ako na rodinný rozpočet v troch jednoduchých krokoch 3 185
  9. Prichádzame o pamiatky? Obnoviť všetky by trvalo 180 rokov 2 757
  10. Ako zamestnať cudzinca: Čo musíte vedieť a na čo si dať pozor 2 589

Blogy SME

  1. Marta Medzihradská: Benického dom - reštaurácia a poštová schránka
  2. Martina Hilbertová: Komu prospeje únik dôkazov v údajnej Gorile 2?
  3. Věra Tepličková: Zvieratá - máte svoje chodníčky (máte tajné chodníčky)
  4. Dušan Koniar: Na hajloku pri Leviciach
  5. Anton Sládek: Dunaj XIII. Most Apollo a okolo
  6. Štefan Vidlár: Porekadlá a príslovia zo Súmračnej
  7. Jiří Ščobák: Potřebujeme úrazové pojištění?
  8. Miroslav Galovič: Stověžatá Praha trocha jinak aneb sedm pražských zastavení. Dnes páté, Olšanské hřbitovy (Memento Mori)
  1. Robert Fico: Pán Kovačič z Markízy, ďakujem, vyhral som vďaka Vám 50 Eur! 30 192
  2. Matúš Lazúr: Neočkovaní dôchodcovia si vianočné príspevky nezaslúžia 17 354
  3. Věra Tepličková: Nepoškvrnené očkovanie - ďalší zázrak alebo zvrátenosť vlády neboráka Hegera? 13 056
  4. Jiří Ščobák: Paní Záborská, jste zbabělec! Dovedete cílit jen na nejsnadnější cíl - ženy 8 386
  5. Rastislav Čurma: Kde zobrať vodičov kamiónov (Hommo na ceste zavadzalis) 7 149
  6. Martina Hilbertová: Zomrela Gruberová, ktorú sme za komunizmu nemohli počúvať 5 887
  7. Stanislav Martinčko: Veno pre drahú nevestu z úradu práce v Pezinku?? 5 227
  8. Július Kovács: Kaliňák a Počiatek ma chcú dostať do basy pomocou justičnej a policajnej mafie, dodnes ju riadi Fico, lebo som upozornil na ich zlodejstvá. 4 900
  1. Matúš Sarvaš: Krádeže, vlámanie a drogy u mladistvého. Verdikt súdu? Napomenutie a dohľad (Prípad prokurátora)
  2. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 2: Flow, alebo ako pri práci stratiť pojem o čase
  3. Milota Sidorová: Ženy doplácajú na nedostupnosť bývania najviac. Takto to vyriešili vo Viedni
  4. Karolína Farská: Česká predvolebná kampaň vrcholí. Nastavuje trend aj pre tú budúcu na Slovensku
  5. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  6. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  7. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  8. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Ilustračné foto

Ľuďom sa jej správanie nepáčilo, zavolali políciu.


1 h
Čiernu sériu Námestova bez streleného gólu pretrhol stopér Martin Habiňák (pri lopte).

Námestovskí futbalisti prerušili čiernu sériu bez streleného gólu. Trvala vyše štyristo minút. Autorom iba šiesteho presného zásahu mužstva bol stopér Martin Habiňák.


2 h

Dnes sa okrem iného dozviete aj to, ako sa darilo talentovanému motocyklovému jazdcovi Maximovi Repákovi.


3 h
Ilustračné foto.

Otec a dve deti utrpeli zranenia.


14 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Otec a dve deti utrpeli zranenia.


14 h

Výrazné obmedzenie v tvrdošínskom okrese sa od 25. októbra týkajú už aj očkovaných.


25. okt

Okres Banská Bystrica má reálnu šancu vyhnúť sa prísnym opatreniam, ktoré ohrozujú aj chod prevádzok.


20 h

Na nájomné bude prispievať Európska únia.


24 h

Blogy SME

  1. Marta Medzihradská: Benického dom - reštaurácia a poštová schránka
  2. Martina Hilbertová: Komu prospeje únik dôkazov v údajnej Gorile 2?
  3. Věra Tepličková: Zvieratá - máte svoje chodníčky (máte tajné chodníčky)
  4. Dušan Koniar: Na hajloku pri Leviciach
  5. Anton Sládek: Dunaj XIII. Most Apollo a okolo
  6. Štefan Vidlár: Porekadlá a príslovia zo Súmračnej
  7. Jiří Ščobák: Potřebujeme úrazové pojištění?
  8. Miroslav Galovič: Stověžatá Praha trocha jinak aneb sedm pražských zastavení. Dnes páté, Olšanské hřbitovy (Memento Mori)
  1. Robert Fico: Pán Kovačič z Markízy, ďakujem, vyhral som vďaka Vám 50 Eur! 30 192
  2. Matúš Lazúr: Neočkovaní dôchodcovia si vianočné príspevky nezaslúžia 17 354
  3. Věra Tepličková: Nepoškvrnené očkovanie - ďalší zázrak alebo zvrátenosť vlády neboráka Hegera? 13 056
  4. Jiří Ščobák: Paní Záborská, jste zbabělec! Dovedete cílit jen na nejsnadnější cíl - ženy 8 386
  5. Rastislav Čurma: Kde zobrať vodičov kamiónov (Hommo na ceste zavadzalis) 7 149
  6. Martina Hilbertová: Zomrela Gruberová, ktorú sme za komunizmu nemohli počúvať 5 887
  7. Stanislav Martinčko: Veno pre drahú nevestu z úradu práce v Pezinku?? 5 227
  8. Július Kovács: Kaliňák a Počiatek ma chcú dostať do basy pomocou justičnej a policajnej mafie, dodnes ju riadi Fico, lebo som upozornil na ich zlodejstvá. 4 900
  1. Matúš Sarvaš: Krádeže, vlámanie a drogy u mladistvého. Verdikt súdu? Napomenutie a dohľad (Prípad prokurátora)
  2. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 2: Flow, alebo ako pri práci stratiť pojem o čase
  3. Milota Sidorová: Ženy doplácajú na nedostupnosť bývania najviac. Takto to vyriešili vo Viedni
  4. Karolína Farská: Česká predvolebná kampaň vrcholí. Nastavuje trend aj pre tú budúcu na Slovensku
  5. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  6. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  7. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  8. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho

Už ste čítali?

Skryť Zatvoriť reklamu