Na púšti by sa príbuzným hľadali rastliny ťažko. Kameňmi chceli tiež uchrániť telo nebohého pred jeho vyhrabaním divými zvermi.
TVRDOŠÍN. Sú ukryté v lesoch. Pri ich návšteve má človek zvláštne pocity. Akoby sa vrátil do minulosti, akoby sa medzi poškodenými, pováľanými, ale aj zachovanými starými náhrobnými kameňmi ukrývalo čosi nevypovedané.
Tmavé, ponuré prostredie spôsobuje zimomriavky. Nikde žiadne kvety, horiace sviečky, pri niektorých hroboch sú len malé kôpky kamienkov. V mnohých vzbudzuje miesto rešpekt, úctu, túžbu spoznať ho bližšie. Židovské cintoríny budú vždy iné ako kresťanské. Okrem veku sa spájajú aj s akýmsi tajomnom.
Namiesto kvetov kamienky
Židia majú zvyk zapaľovať sviečku len pri výročí smrti zosnulého. Vtedy by mala horieť aspoň dvadsaťštyri hodín. Príbuzní sa nad hrobom svojho blízkeho modlia modlitbu kadiš. Ľudia pochovaní na oravských židovských cintorínoch však majú príbuzných veľmi málo. Preto odtiaľ blikajúce plamienky nevidieť.
Namiesto sviečok na hroboch často vídať navŕšené kôpky kamienkov. Pôvod tohto zvyku dodnes nie je známy. Židia považuje kamienky za akúsi kartičku pre zosnulého, aby vedel, že si na neho niekto spomenul. Súvisieť môže aj s tým, že Židia sú národom púšte, kde kvety nerastú. Dôležité je tiež, že kamene vietor nesfúkne tak ľahko ako kyticu. „Zvyk pravdepodobne pochádza z obdobia biblického Izraela, keď sa na hroby vŕšili kamene, tak ako ich jeden po druhom vŕšili aj deti Jakoba na hrobe ich matky Ráchel," píše sa v literatúre venovanej židovskému národu. Po druhej svetovej vojne slúžili aj na zmapovanie ľudí z jednej rodiny, ktorí prežili – koľko kamienkov, toľko príbuzných.
Pomníky z pieskovca, granitu aj mramoru
Polovica 18. storočia. V Dolnom Kubíne otvára židovská komunita na pozemkoch spišskej kapituly židovský cintorín. Za každého zosnulého musí spolok Chevra Kadiša odvádzať miestnemu kňazovi mericu krupice. Naturálna dávka je zrušená až po roku 1848.
Kamenným múrom ohradený cintorín je rozdelený na dve časti. Najstarší je stred. Rokmi sa postupne rozširoval. Náhrobné pomníky z pieskovca, švédskeho granitu či sivého mramoru sú prevažne pováľané. Za ich poškodenie môže počasie, roky, klimatické zmeny, na niektorých sa neúctivým spôsobom podpísali vandali. Na zachovaných kameňoch vidieť nápisy v hebrejčine, nemčine aj maďarčine. Všetky sú bohato zdobené. Dôkaz odbornej úrovne kamenárov. Dvojité náhrobné kamene sú zaujímavé reliéfom. Na ich hornej časti je dvojica levov, ktoré chránia korunu, sviečky alebo písmená. Nechýbajú ani kvetinové motívy.
Muži aj ženy sú pochovaní zmiešane, v radoch, jeden hrob vedľa druhého.
Zo stoviek zostalo len pár
Na Slovensku je dnes viac ako sedemsto židovských cintorínov. Mnohé vznikli v 17. a 18. storočí, niektoré ešte skôr. Na Orave je miest posledného odpočinku Židov päť. Najstarší sa nachádza v Dolnom Kubíne, ďalšie sú vo Veličnej, Námestove, Trstenej a Tvrdošíne.
Kedysi žili na Orave stovky Židov. Situácia sa rapídne zmenila počas druhej svetovej vojny. Niektorým sa podarilo odísť, keď im v roku 1938 zakázali obchodovať. Mnohí nemali to šťastie a skončili, ako státisíce ďalších, vo vyhladzovacích koncentračných táboroch. Aj preto stáročné cintoríny v posledných šesťdesiatich rokoch chátrali. Príbuzní, ktorí prežili holokaust, po vojne emigrovali. O hroby sa nemal kto starať. Situácia sa začala zlepšovať po roku 1989. Do správy ich dostal Ústredný zväz židovských náboženských obcí (UZŽNO).
Dvaja muži na pomníku
Mohol byť koniec 18. storočia, keď vznikol židovský cintorín v Námestove. Miesto jeho umiestnenia nebolo príliš šťastné. V tom čase to však jeho tvorcovia nemohli vedieť. Oravská priehrada totiž vznikla až o viac než sto rokov neskôr. Dnes, aj pre susedstvo s vodnou plochou, je zachovaná len časť cintorína. Po pôvodnej ohrade zostali len stopy.
Pomníky sú väčšinou zvalené. Takmer nečitateľné kamene sú vzácne najmä svojimi vyobrazeniami. Na viacerých je jeden alebo dva levy v rôznych polohách. Nachádza sa tu však aj slovenská rarita. Jeden z dvoch pomníkov na Slovensku s vyobrazením ľudskej postavy. Dvaja muži nesú na pleciach truhlu. Malý reliéf je dozdobený vázami a kvetmi. Nad nimi žiari hviezda.
Tretina je zatopená
Peňazí na udržiavanie starých pamiatok nie je dosť dnes a nebolo ich ani v minulosti. Zväz si preto na každý rok naplánoval rekonštrukciu niekoľkých cintorínov z každého regiónu. Z oravských prešiel úpravou najskôr dolnokubínsky, ktorý bol v tom čase v katastrofálnom stave. Dnes vyzerá úplne inak ako pred dvadsiatimi rokmi. Aj vďaka pomoci stredoškolskej učiteľky a jej syna.
Po veličnianskom cintoríne nasledoval námestovský, dôstojnú podobu dostal koncom minulého roka. „Dopomohla k tomu najmä aktivita nadšencov sústredených okolo inžiniera Karola Kurtulíka," hovorí Juraj Turčan, člen prezídia UZŽNO v Bratislave. „Nevýhodou tohto cintorína je jeho poloha na brehu Oravskej priehrady, približne tretina je stále zatopená. Kolísajúca vodná hladina poškodzuje upravenú časť."
Smútiaci vták
Veličniansky židovský cintorín leží na úbočí kopca. Má málo náhrobných kameňov ukrytých zväčša medzi kríkmi. Nápisy na pomníkoch sú v hebrejčine, nemčine a zaujímavosťou sú slová v slovenčine. Najzaujímavejší pochádza z roku 1886. Je na ňom plastický obraz vtáka, ktorý sedí na kraji hniezda a smúti.
Peňazí na rekonštrukciu pomníkov niet
Viesť evidenciu hrobov a zomrelých je pre zväz náročné. „Väčšina židovských matrík a iných dôležitých dokladov bola počas dvoch totalít zničená. Identifikáciu zomrelých znemožňujú aj zdevastované náhrobné kamene," hovorí Turčan.
Pozostalých dnes na cintoríny chodí veľmi málo. Mnohí boli zavraždení počas holokaustu. Zvyšní emigrovali zo Slovenska v dvoch vlnách v rokoch 1949 a 1968.
Na rekonštrukciu pomníkov v niektorých častiach Slovenska prispievajú aj príbuzní. Na Orave však zostalo len nepatrné percento Židov. Zväz sa snaží pováľané náhrobné kamene pri rekonštrukciách cintorínov aspoň postaviť a stabilizovať.
Had so šípom v hlave
Tvrdošínsky a trstenský cintorín ležia v susedstve, delí ich len pár metrov. V tvrdošínskej časti sú najstaršie kamene z roku 1850. Niektoré sú možno aj staršie, no nápisy na nich sú nečitateľné. Cez cintorín vedie chodník, po oboch stranách sú rozmiestnené hroby. Väčšina pomníkov je z pieskovca, rytiny sú hlboké s mnohými ozdobami. Na niektorých sú levy, jelene, orly, hady a vtáky, nechýbajú ani kvetiny, rastliny, krčahy či koruny. Nápadné sú kamene s dvomi levmi chrániacimi zlomenú sviečku, či s hadom, ktorý má v hlave zapichnutý šíp.
Trstenský cintorín je ohradený kamenným múrom. Na pomníkoch sa objavujú najmä kvety v krčahoch a vypuklé písmená obkolesené dvomi levmi.
Postavy nezobrazovali skoro vôbec
Židovské hroby sú zaujímavé reliéfmi na pomníkoch. Na mnohých sú zvieratá a rastliny. Ľudské postavy nezobrazovali takmer vôbec. „Figurálne zobrazovanie bolo v judaizme v čase ortodoxie zakázané. Vznikom reformovaného a progresívneho judaizmu sa od mnohých vecí upustilo, stal sa prístupnejší vede a technike," hovorí Turčan. Zobrazovanie ľudí a zvierat znamenalo v minulosti porušenie druhého prikázania - neurobíš si podobu ničoho, čo je na zemi ani čo je pod vodou. Aj napriek tomu však zvieratá zdobia mnoho pomníkov.
Lev symbolizuje, že zosnulý bol potomkom Júdu. Ak je na pomníku veľa vtákov, zosnulá po sebe zanechala veľa sirôt. Náradie symbolizovalo remeslo zosnulého. Džbán znamenal, že je v hrobe pochovaný Levita, ten, čo v chráme umýval ruky kňazom. Strapec hrozna je symbolom Izraela, rozvetvený alebo zlomený konár hovoril o úmrtí mladého alebo starého muža. Niekedy sa symboly stotožňovali s menom nebohého.
Vandalizmus ako prejav neúcty
Dnes už spoločnosť Židov neprenasleduje, stále sa však nájdu takí, ktorí im nedajú pokoj ani po smrti. Zväz sa snaží cintoríny udržiavať. No proti vandalizmu sa mu bojuje ťažko.
„Opití mladiství niekedy nevedia, komu a prečo spôsobili škodu. Jediný spôsob, ako tomu predísť, je výchova v rodinách, úcta a tolerancia. Mladých treba už na školách neustále oboznamovať s touto smutnou etapou našich dejín."
Ústredný zväz židovských náboženských obcí sa to snaží docieliť aj prostredníctvom Dokumentačného strediska holokaustu v Bratislave, o ktoré je čoraz väčší záujem zo strany verejnosti aj škôl.
Zdroj: Židovské náboženské obce na Slovensku, Deutsch, Barkanyi
Encyklopédia židovských náboženských obcí, R. Büchler
