Pondelok, 30. január, 2023 | Meniny má Ema

Za zosnulého museli Židia odvádzať kňazovi mericu kukurice

Na židovských cintorínoch nenájdete kvety ani horiace kahance. Namiesto nich zdobia okraje hrobov kamienky. Zvyk je starý tisícky rokov.

Z námestovského židovského cintorína je tretina zatopená. Viacero pomníkov je pováľaných, niektoré sa však pri rekonštrukcie podarilo upraviť a postaviť na pôvodné miesto.Z námestovského židovského cintorína je tretina zatopená. Viacero pomníkov je pováľaných, niektoré sa však pri rekonštrukcie podarilo upraviť a postaviť na pôvodné miesto. (Zdroj: NAĎA KALIŠOVÁ)

Na púšti by sa príbuzným hľadali rastliny ťažko. Kameňmi chceli tiež uchrániť telo nebohého pred jeho vyhrabaním divými zvermi.

TVRDOŠÍN. Sú ukryté v lesoch. Pri ich návšteve má človek zvláštne pocity. Akoby sa vrátil do minulosti, akoby sa medzi poškodenými, pováľanými, ale aj zachovanými starými náhrobnými kameňmi ukrývalo čosi nevypovedané.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tmavé, ponuré prostredie spôsobuje zimomriavky. Nikde žiadne kvety, horiace sviečky, pri niektorých hroboch sú len malé kôpky kamienkov. V mnohých vzbudzuje miesto rešpekt, úctu, túžbu spoznať ho bližšie. Židovské cintoríny budú vždy iné ako kresťanské. Okrem veku sa spájajú aj s akýmsi tajomnom.

SkryťVypnúť reklamu

Namiesto kvetov kamienky

Židia majú zvyk zapaľovať sviečku len pri výročí smrti zosnulého. Vtedy by mala horieť aspoň dvadsaťštyri hodín. Príbuzní sa nad hrobom svojho blízkeho modlia modlitbu kadiš. Ľudia pochovaní na oravských židovských cintorínoch však majú príbuzných veľmi málo. Preto odtiaľ blikajúce plamienky nevidieť.

Namiesto sviečok na hroboch často vídať navŕšené kôpky kamienkov. Pôvod tohto zvyku dodnes nie je známy. Židia považuje kamienky za akúsi kartičku pre zosnulého, aby vedel, že si na neho niekto spomenul. Súvisieť môže aj s tým, že Židia sú národom púšte, kde kvety nerastú. Dôležité je tiež, že kamene vietor nesfúkne tak ľahko ako kyticu. „Zvyk pravdepodobne pochádza z obdobia biblického Izraela, keď sa na hroby vŕšili kamene, tak ako ich jeden po druhom vŕšili aj deti Jakoba na hrobe ich matky Ráchel," píše sa v literatúre venovanej židovskému národu. Po druhej svetovej vojne slúžili aj na zmapovanie ľudí z jednej rodiny, ktorí prežili – koľko kamienkov, toľko príbuzných.

SkryťVypnúť reklamu

Pomníky z pieskovca, granitu aj mramoru

Polovica 18. storočia. V Dolnom Kubíne otvára židovská komunita na pozemkoch spišskej kapituly židovský cintorín. Za každého zosnulého musí spolok Chevra Kadiša odvádzať miestnemu kňazovi mericu krupice. Naturálna dávka je zrušená až po roku 1848.

Kamenným múrom ohradený cintorín je rozdelený na dve časti. Najstarší je stred. Rokmi sa postupne rozširoval. Náhrobné pomníky z pieskovca, švédskeho granitu či sivého mramoru sú prevažne pováľané. Za ich poškodenie môže počasie, roky, klimatické zmeny, na niektorých sa neúctivým spôsobom podpísali vandali. Na zachovaných kameňoch vidieť nápisy v hebrejčine, nemčine aj maďarčine. Všetky sú bohato zdobené. Dôkaz odbornej úrovne kamenárov. Dvojité náhrobné kamene sú zaujímavé reliéfom. Na ich hornej časti je dvojica levov, ktoré chránia korunu, sviečky alebo písmená. Nechýbajú ani kvetinové motívy.

SkryťVypnúť reklamu

Muži aj ženy sú pochovaní zmiešane, v radoch, jeden hrob vedľa druhého.

Zo stoviek zostalo len pár

Na Slovensku je dnes viac ako sedemsto židovských cintorínov. Mnohé vznikli v 17. a 18. storočí, niektoré ešte skôr. Na Orave je miest posledného odpočinku Židov päť. Najstarší sa nachádza v Dolnom Kubíne, ďalšie sú vo Veličnej, Námestove, Trstenej a Tvrdošíne.

Kedysi žili na Orave stovky Židov. Situácia sa rapídne zmenila počas druhej svetovej vojny. Niektorým sa podarilo odísť, keď im v roku 1938 zakázali obchodovať. Mnohí nemali to šťastie a skončili, ako státisíce ďalších, vo vyhladzovacích koncentračných táboroch. Aj preto stáročné cintoríny v posledných šesťdesiatich rokoch chátrali. Príbuzní, ktorí prežili holokaust, po vojne emigrovali. O hroby sa nemal kto starať. Situácia sa začala zlepšovať po roku 1989. Do správy ich dostal Ústredný zväz židovských náboženských obcí (UZŽNO).

Dvaja muži na pomníku

Mohol byť koniec 18. storočia, keď vznikol židovský cintorín v Námestove. Miesto jeho umiestnenia nebolo príliš šťastné. V tom čase to však jeho tvorcovia nemohli vedieť. Oravská priehrada totiž vznikla až o viac než sto rokov neskôr. Dnes, aj pre susedstvo s vodnou plochou, je zachovaná len časť cintorína. Po pôvodnej ohrade zostali len stopy.

Pomníky sú väčšinou zvalené. Takmer nečitateľné kamene sú vzácne najmä svojimi vyobrazeniami. Na viacerých je jeden alebo dva levy v rôznych polohách. Nachádza sa tu však aj slovenská rarita. Jeden z dvoch pomníkov na Slovensku s vyobrazením ľudskej postavy. Dvaja muži nesú na pleciach truhlu. Malý reliéf je dozdobený vázami a kvetmi. Nad nimi žiari hviezda.

Tretina je zatopená

Peňazí na udržiavanie starých pamiatok nie je dosť dnes a nebolo ich ani v minulosti. Zväz si preto na každý rok naplánoval rekonštrukciu niekoľkých cintorínov z každého regiónu. Z oravských prešiel úpravou najskôr dolnokubínsky, ktorý bol v tom čase v katastrofálnom stave. Dnes vyzerá úplne inak ako pred dvadsiatimi rokmi. Aj vďaka pomoci stredoškolskej učiteľky a jej syna.

Po veličnianskom cintoríne nasledoval námestovský, dôstojnú podobu dostal koncom minulého roka. „Dopomohla k tomu najmä aktivita nadšencov sústredených okolo inžiniera Karola Kurtulíka," hovorí Juraj Turčan, člen prezídia UZŽNO v Bratislave. „Nevýhodou tohto cintorína je jeho poloha na brehu Oravskej priehrady, približne tretina je stále zatopená. Kolísajúca vodná hladina poškodzuje upravenú časť."

Smútiaci vták

Veličniansky židovský cintorín leží na úbočí kopca. Má málo náhrobných kameňov ukrytých zväčša medzi kríkmi. Nápisy na pomníkoch sú v hebrejčine, nemčine a zaujímavosťou sú slová v slovenčine. Najzaujímavejší pochádza z roku 1886. Je na ňom plastický obraz vtáka, ktorý sedí na kraji hniezda a smúti.

Peňazí na rekonštrukciu pomníkov niet

Viesť evidenciu hrobov a zomrelých je pre zväz náročné. „Väčšina židovských matrík a iných dôležitých dokladov bola počas dvoch totalít zničená. Identifikáciu zomrelých znemožňujú aj zdevastované náhrobné kamene," hovorí Turčan.

Pozostalých dnes na cintoríny chodí veľmi málo. Mnohí boli zavraždení počas holokaustu. Zvyšní emigrovali zo Slovenska v dvoch vlnách v rokoch 1949 a 1968.

Na rekonštrukciu pomníkov v niektorých častiach Slovenska prispievajú aj príbuzní. Na Orave však zostalo len nepatrné percento Židov. Zväz sa snaží pováľané náhrobné kamene pri rekonštrukciách cintorínov aspoň postaviť a stabilizovať.

Had so šípom v hlave

Tvrdošínsky a trstenský cintorín ležia v susedstve, delí ich len pár metrov. V tvrdošínskej časti sú najstaršie kamene z roku 1850. Niektoré sú možno aj staršie, no nápisy na nich sú nečitateľné. Cez cintorín vedie chodník, po oboch stranách sú rozmiestnené hroby. Väčšina pomníkov je z pieskovca, rytiny sú hlboké s mnohými ozdobami. Na niektorých sú levy, jelene, orly, hady a vtáky, nechýbajú ani kvetiny, rastliny, krčahy či koruny. Nápadné sú kamene s dvomi levmi chrániacimi zlomenú sviečku, či s hadom, ktorý má v hlave zapichnutý šíp.

Trstenský cintorín je ohradený kamenným múrom. Na pomníkoch sa objavujú najmä kvety v krčahoch a vypuklé písmená obkolesené dvomi levmi.

Postavy nezobrazovali skoro vôbec

Židovské hroby sú zaujímavé reliéfmi na pomníkoch. Na mnohých sú zvieratá a rastliny. Ľudské postavy nezobrazovali takmer vôbec. „Figurálne zobrazovanie bolo v judaizme v čase ortodoxie zakázané. Vznikom reformovaného a progresívneho judaizmu sa od mnohých vecí upustilo, stal sa prístupnejší vede a technike," hovorí Turčan. Zobrazovanie ľudí a zvierat znamenalo v minulosti porušenie druhého prikázania - neurobíš si podobu ničoho, čo je na zemi ani čo je pod vodou. Aj napriek tomu však zvieratá zdobia mnoho pomníkov.

Lev symbolizuje, že zosnulý bol potomkom Júdu. Ak je na pomníku veľa vtákov, zosnulá po sebe zanechala veľa sirôt. Náradie symbolizovalo remeslo zosnulého. Džbán znamenal, že je v hrobe pochovaný Levita, ten, čo v chráme umýval ruky kňazom. Strapec hrozna je symbolom Izraela, rozvetvený alebo zlomený konár hovoril o úmrtí mladého alebo starého muža. Niekedy sa symboly stotožňovali s menom nebohého.

Vandalizmus ako prejav neúcty

Dnes už spoločnosť Židov neprenasleduje, stále sa však nájdu takí, ktorí im nedajú pokoj ani po smrti. Zväz sa snaží cintoríny udržiavať. No proti vandalizmu sa mu bojuje ťažko.

„Opití mladiství niekedy nevedia, komu a prečo spôsobili škodu. Jediný spôsob, ako tomu predísť, je výchova v rodinách, úcta a tolerancia. Mladých treba už na školách neustále oboznamovať s touto smutnou etapou našich dejín."

Ústredný zväz židovských náboženských obcí sa to snaží docieliť aj prostredníctvom Dokumentačného strediska holokaustu v Bratislave, o ktoré je čoraz väčší záujem zo strany verejnosti aj škôl.

Zdroj: Židovské náboženské obce na Slovensku, Deutsch, Barkanyi

Encyklopédia židovských náboženských obcí, R. Büchler

Najčítanejšie na My Orava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Eurohub Rokycany posilňuje a zrýchľuje spojenie s Nemeckom
  2. Bude rok 2023 naozaj náročný na osobné financie?
  3. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  4. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  5. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  6. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  7. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  8. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska
  1. Svalovice sa netreba obávať
  2. Students today, innovators tomorrow, learners forever
  3. Study program MANAGEMENT in English language
  4. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  5. Bude rok 2023 naozaj náročný na osobné financie?
  6. Nadácia COOP Jednota zatraktívňuje regióny
  7. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  8. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 10 874
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 6 245
  3. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 1 968
  4. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 1 941
  5. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 1 713
  6. Košičanom budeme dodávať teplo za tretinové ceny aj tento rok 1 571
  7. Radi čítate a ešte radšej tvoríte? Toto je 40 dôvodov pre Vás 1 044
  8. Máme 30 rokov, vy môžete mať predplatné na rok len za 30 eur 857

Blogy SME

  1. Soňa Fröhlichová: Château-d’Œx – hlavné mesto teplovzdušných balónov vo švajčiarskych Alpách
  2. Ladislav Boršoš: Čaputovej úlet…
  3. Jozef Sitko: Vraj samozvaný premiér Heger?
  4. Samuel Ivančák: Phil Collins, ten chlapík od vedľa
  5. Martin Krsak: Dátová analýza, programovanie a telemedicína ako spôsob nabudenia regionálnej ekonomiky?
  6. Miluna Rolinczová: MamaNávod: Ako nestratiť dieťa do 7 týždňa ?
  7. Ivan Mlynár: Kotleba by mal ísť do žalára za hoax, že policajný prezident Hamran mal ťažký infarkt
  8. Monika Kusendová: Zimné tatranské chodníčky alebo po stopách tamojších vysokohorských chát
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 29 740
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 15 522
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 8 215
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 7 052
  5. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 008
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 805
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 726
  8. Ján Valchár: Jedenásť mesiacov štvordňovej operácie (Moskvu ale ubránime!) 3 627
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Tvrdošín (v žltom) nastúpil proti Námestovu vo veľmi oklieštenej zostave. Novou tvárou bol aj Matúš Lajčin.

Na umelej tráve v Námestove sa v sobotu odohrali dva prípravné duely. Z oboch prinášame fotogalériu.


18 h
Svadba v Oravskom Veselom.

Nárast cien počítajú v stovkách eur.


19 h
Majitelia si za schátrané budovy v Tvrdošíne priplatia.

Vyššia daň má vlastníkov v Tvrdošíne motivovať k úprave neudržiavaných objektov.


28. jan
Dobrovoľníci otvoria prvú útulňu na Orave.

Opustená budova pod vysielačom stojí na medzinárodnej diaľkovej trase, ktorá vedie od Atlantiku až k Čiernemu moru.


28. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Soňa Fröhlichová: Château-d’Œx – hlavné mesto teplovzdušných balónov vo švajčiarskych Alpách
  2. Ladislav Boršoš: Čaputovej úlet…
  3. Jozef Sitko: Vraj samozvaný premiér Heger?
  4. Samuel Ivančák: Phil Collins, ten chlapík od vedľa
  5. Martin Krsak: Dátová analýza, programovanie a telemedicína ako spôsob nabudenia regionálnej ekonomiky?
  6. Miluna Rolinczová: MamaNávod: Ako nestratiť dieťa do 7 týždňa ?
  7. Ivan Mlynár: Kotleba by mal ísť do žalára za hoax, že policajný prezident Hamran mal ťažký infarkt
  8. Monika Kusendová: Zimné tatranské chodníčky alebo po stopách tamojších vysokohorských chát
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 29 740
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 15 522
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 8 215
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 7 052
  5. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 008
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 805
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 726
  8. Ján Valchár: Jedenásť mesiacov štvordňovej operácie (Moskvu ale ubránime!) 3 627
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu