DOLNÝ KUBÍN. Krivá dostala názov podľa zakriveného potoka, Dlhá podľa dlhej lúky, Chlebnice podľa kopca. Tri obce spájajú okrem zaujímavých názvov aj susedské hranice.
Inšpiráciou bola krajina
Pomenovania obcí sú väčšinou odvodené od lokality, kde vznikli. „Určujúci bol najdominantnejší znak krajiny, napríklad potok, medza alebo vrch," hovorí Peter Huba, autor monografií oravských obcí. „Meno obce si zvykol potom prisvojiť aj jej zakladateľ."
Príkladom sú obce Krivá a Dlhá. Krivá je vraj Krivou pre tvar potoka, ktorý tiekol údolím. Zatáčal sa v strede dediny, ľudia vraveli, že sa krivil. „Táto verzia vzniku názvu dediny koluje medzi obyvateľmi," povedal starosta Peter Džubek.
Dlhá nad Oravou sa v minulosti volala Dlhá Lúka. Miestni sa domnievajú, že predkovia odvodili názov od dĺžky chotára. Vierohodný dôkaz sa nezachoval.
Najprv vrch, potom potok a dedina
Ľudia si pri problémových alebo nejasných názvoch príbeh o pôvode dotvorili. Neboli to holé výmysly, vychádzali z prežitých skúseností a poznatkov. Niektoré príbehy zanikli, iné, tie najvernejšie, sa zachovali cez ústne podania.
Jednoznačnejší ako u spomínaných dedín je pôvod názvu Chlebnice. Sú pomenované podľa vrchu Chlevnica, na ktorom stáli pastierske chlievy. V písomnostiach zo 14. storočia sa najprv spomína potok Chlebnica, dedina ešte nestála. O nej sa zachované dokumenty zmieňujú až neskôr.
