TVRDOŠÍN. Zo začiatku jedinou poľnohospodárskou činnosťou bola kosba horských lúk. Lúky pri dedinách sa začínali kosiť na Jána (24. júna). Horské lúky sa kosili od 15. júla a kosba trvala až do Vavrinca (10. augusta). Psiarka sa kosila aj v období babieho leta.
Kosa musela zvoniť
Začiatok sennej žatvy a jej ďalší priebeh sa riadil ustálenými zvyklosťami. Prípravy na žatvu sa začínali kupovaním kôs na jarmokoch v Dolnom Kubíne, Námestove a Trstenej. Gazdovia kvalitu kôs všelijako skúšali. Klepali nimi zvariaky (kamene) na námestí a veľmi starostlivo sledovali ich zvuk od pätky i špice.
Skúsení kosci rozlišovali aj tie najjemnejšie zvukové odtiene. Podľa nich vedeli odhadnúť tvrdosť, kujnosť a hutnosť kosy. Dobrá kosa musela mať jasný zvuk, musela zvoniť. Fúkaním na kosu sa skúšali rezné vlastnosti. Podľa rýchlosti miznutia orosenia kosy kosec odhadol, či sa mu nebude psiarka pod kosou ohýbať.
Kosenie bola udalosť
Najväčšou spoločenskou udalosťou bolo kosenie na horských lúkach. Z dediny odchádzalo všetko živé a zdravé. Chlapi, ženy, odrastlejšie deti i rezkejší starci.
Gazdovia sa spolčovali do skupín po štyroch až šiestich, aby im čas pri tejto tvrdej robote rýchlejšie ubiehal. Kosenia sa zúčastňovali aj chlapci. Otcovia zaúčali do kosenia svojich výrastkov už od dvanástich rokov. Každý otec považoval za vec svojej hrdosti, aby syn bral s chuťou kosu do rúk.
Kosisko sa malo držať v rukách ľahko ako pierko. Kosa musela lietať pekne okolo tela. Pätku kosy bolo treba pritláčať k zemi a kosa sa nesmela pri spätnom pohybe dvíhať od zeme. Dobrý kosec kosil na pekný oválny zásek a nie strmo z tzv. kolena. Za kosou sa nesmela dvíhať (rásť) tráva. Najlepšou vizitkou dobrého kosca bol široký pokos (riadok) a hladká lúka.
Dôležité bolo pri kosení aj ostrenie kosy. Predovšetkým bolo treba vybrať vhodnú osličku. Nie každá sa hodila ku každej kose. Ku niektorým kosám sa hodili bielopotocké priekovky, ku iným bzinské alebo medzibrodské osličky a ku ďalším tvrdé uherky.
Kosy tenké ako papier
Osobitnú zručnosť bolo treba na dobré vykutie kosy. Kosa sa nesmela pri kutí popresekávať, vyzúbkovať alebo zvlniť. Najlepšie kosy boli rakúšanky tenké ako papier. Tie veru bolo umenie dobre vykuť. Pri každom nepozornom klepnutí kladivom mimo babky (babka je nákovka na kutie kosy) sa kosa zvlnila a začala pukať. Zvlnená kosa už nikdy dobre nekosila.
Kosci sa pri kosení často aj naháňali. Zdatní a skúsení kosci veľmi radi popreháňali slabších koscov alebo výrastkov, ktorí sa pechorili za chlapov. Za slabocha sa považoval ten kosec, ktorý nevládal držať tempo s ostatnými a musel z riadku vystúpiť. Stávalo sa, že sa chlapi pre naháňanie v kosení pohnevali na život a na smrť a na dlhé časy.
Kosiť sa začínalo na svitaní. Rosa trávu zmäkčila a kosa ju ľahko rezala. Päť až šesť chlapov v riadku za sebou,v lúčoch vychádzajúceho slnka vytváralo prekrásny obraz ľudskej lopoty. Ťalo sa a ťalo, neúnavne, až kým uznojené telá koscov neochabli v žiari pripekajúceho slnka.
Spevom sa prekárali
Keď obschla rosa, hrabačky začali rozhadzovať nakosené riadky. Vtedy sa už po dolinách a úbočiach hôr začal rozlievať spev a ujúkanie. Dievčence svojimi sýtymi hlasmi obveseľovali a oživovali prírodu v tieni horských velikánov. Oravský ľud bol oddávna veľmi spevavý. Spevom sa ľudia navzájom aj prekárali. Cieľom boli zvyčajne staré dievky, starí mládenci alebo mrzutí, nevraživí ľudia.
Večer sa ku ohňom poschádzali viaceré skupiny a tam sa hlboko do noci spievalo a rozprávalo. Debatovalo sa o počasí, o úrode, rodinných záležitostiach a udalostiach z denného života. Rozprávanie obyčajne vyvrcholilo svetáckymi príhodami, zážitkami z vojny alebo historkami o strašidlách. Nebolo takého človeka medzi staršími, ktorého by nebolo strašilo alebo vodilo po močiaroch či lesoch. Niet sa ani čomu čudovať, oravská príroda bola taká divá, tajomná a strašidelná.
Keď bola pekná pohoda (pekné počasie), horské lúky sa rýchlo pokosili a posušili. Kone, prípadne voly, často ťahali aj dva vozy vrchovato naložené voňavým senom.
Ďalšie články z rubriky:
Čistotný bača bol kedysi celebritou
Voliar musel byť zdravý, silný a nebojácny chlap
