Nedeľa, 23. júl, 2017 | Meniny má Oľga
Pridajte si svoje mesto
PRÁCA ĽUDÍ NA ORAVE V MINULOSTI 5.

Dobrá kosa musela zvoniť

Poľnohospodárstvo sa v zemianskych, sedliackych i valašských obciach na Orave rozvíjalo veľmi pomaly. Bolo späté so zaobstarávaním krmiva pre dobytok a ovce na zimné obdobie.

Aj keď kosenie bola mužská robota, ženy narábať kosou vedeli.(Zdroj: LÝDIA VOJTAŠŠÁKOVÁ)

TVRDOŠÍN. Zo začiatku jedinou poľnohospodárskou činnosťou bola kosba horských lúk. Lúky pri dedinách sa začínali kosiť na Jána (24. júna). Horské lúky sa kosili od 15. júla a kosba trvala až do Vavrinca (10. augusta). Psiarka sa kosila aj v období babieho leta.

Kosa musela zvoniť

Začiatok sennej žatvy a jej ďalší priebeh sa riadil ustálenými zvyklosťami. Prípravy na žatvu sa začínali kupovaním kôs na jarmokoch v Dolnom Kubíne, Námestove a Trstenej. Gazdovia kvalitu kôs všelijako skúšali. Klepali nimi zvariaky (kamene) na námestí a veľmi starostlivo sledovali ich zvuk od pätky i špice.

Skúsení kosci rozlišovali aj tie najjemnejšie zvukové odtiene. Podľa nich vedeli odhadnúť tvrdosť, kujnosť a hutnosť kosy. Dobrá kosa musela mať jasný zvuk, musela zvoniť. Fúkaním na kosu sa skúšali rezné vlastnosti. Podľa rýchlosti miznutia orosenia kosy kosec odhadol, či sa mu nebude psiarka pod kosou ohýbať.

Kosenie bola udalosť

Najväčšou spoločenskou udalosťou bolo kosenie na horských lúkach. Z dediny odchádzalo všetko živé a zdravé. Chlapi, ženy, odrastlejšie deti i rezkejší starci.

Gazdovia sa spolčovali do skupín po štyroch až šiestich, aby im čas pri tejto tvrdej robote rýchlejšie ubiehal. Kosenia sa zúčastňovali aj chlapci. Otcovia zaúčali do kosenia svojich výrastkov už od dvanástich rokov. Každý otec považoval za vec svojej hrdosti, aby syn bral s chuťou kosu do rúk.

Kosisko sa malo držať v rukách ľahko ako pierko. Kosa musela lietať pekne okolo tela. Pätku kosy bolo treba pritláčať k zemi a kosa sa nesmela pri spätnom pohybe dvíhať od zeme. Dobrý kosec kosil na pekný oválny zásek a nie strmo z tzv. kolena. Za kosou sa nesmela dvíhať (rásť) tráva. Najlepšou vizitkou dobrého kosca bol široký pokos (riadok) a hladká lúka.

Dôležité bolo pri kosení aj ostrenie kosy. Predovšetkým bolo treba vybrať vhodnú osličku. Nie každá sa hodila ku každej kose. Ku niektorým kosám sa hodili bielopotocké priekovky, ku iným bzinské alebo medzibrodské osličky a ku ďalším tvrdé uherky.

Kosy tenké ako papier

Osobitnú zručnosť bolo treba na dobré vykutie kosy. Kosa sa nesmela pri kutí popresekávať, vyzúbkovať alebo zvlniť. Najlepšie kosy boli rakúšanky tenké ako papier. Tie veru bolo umenie dobre vykuť. Pri každom nepozornom klepnutí kladivom mimo babky (babka je nákovka na kutie kosy) sa kosa zvlnila a začala pukať. Zvlnená kosa už nikdy dobre nekosila.

Kosci sa pri kosení často aj naháňali. Zdatní a skúsení kosci veľmi radi popreháňali slabších koscov alebo výrastkov, ktorí sa pechorili za chlapov. Za slabocha sa považoval ten kosec, ktorý nevládal držať tempo s ostatnými a musel z riadku vystúpiť. Stávalo sa, že sa chlapi pre naháňanie v kosení pohnevali na život a na smrť a na dlhé časy.

Kosiť sa začínalo na svitaní. Rosa trávu zmäkčila a kosa ju ľahko rezala. Päť až šesť chlapov v riadku za sebou,v lúčoch vychádzajúceho slnka vytváralo prekrásny obraz ľudskej lopoty. Ťalo sa a ťalo, neúnavne, až kým uznojené telá koscov neochabli v žiari pripekajúceho slnka.

Spevom sa prekárali

Keď obschla rosa, hrabačky začali rozhadzovať nakosené riadky. Vtedy sa už po dolinách a úbočiach hôr začal rozlievať spev a ujúkanie. Dievčence svojimi sýtymi hlasmi obveseľovali a oživovali prírodu v tieni horských velikánov. Oravský ľud bol oddávna veľmi spevavý. Spevom sa ľudia navzájom aj prekárali. Cieľom boli zvyčajne staré dievky, starí mládenci alebo mrzutí, nevraživí ľudia.

Večer sa ku ohňom poschádzali viaceré skupiny a tam sa hlboko do noci spievalo a rozprávalo. Debatovalo sa o počasí, o úrode, rodinných záležitostiach a udalostiach z denného života. Rozprávanie obyčajne vyvrcholilo svetáckymi príhodami, zážitkami z vojny alebo historkami o strašidlách. Nebolo takého človeka medzi staršími, ktorého by nebolo strašilo alebo vodilo po močiaroch či lesoch. Niet sa ani čomu čudovať, oravská príroda bola taká divá, tajomná a strašidelná.

Keď bola pekná pohoda (pekné počasie), horské lúky sa rýchlo pokosili a posušili. Kone, prípadne voly, často ťahali aj dva vozy vrchovato naložené voňavým senom.

Ďalšie články z rubriky:

Čistotný bača bol kedysi celebritou

Voliar musel byť zdravý, silný a nebojácny chlap

Hrmenie pred Jurajom neveštilo dobrý ovčiarsky rok

Pasenie oviec riadili Ďuro, Žofia, Michal a Martin


  1. Do dediny sa privalila voda z oblohy i kopcov 5 602
  2. V Párnici na Orave sa pre Strečno nedá prejsť cez cestu Foto 574
  3. Hľadajú nezvestnú poľskú pútničku 561
  4. Podujatie na Oravskom hrade priblíži svadby Thurzovcov 184
  5. Padajúce skaly a zem ohrozovali vodičov 181
  6. Chodník nemôžu skolaudovať. Prečo? 163
  7. Slovenský box zažíva vďaka úspechom Jessicy Triebeľovej historické okamihy 156
  8. Najprv chceli blokovať cesty. Kysučania nakoniec oravské kamióny pustili 146
  9. Poslanci vraj na rizikový priestor upozorňovali 134
  10. Oravci odkazujú Kysučanom: Aj my dokážeme zablokovať cestu Foto 132

Najčítanejšie správy

Orava

Do dediny sa privalila voda z oblohy i kopcov

Jozef Murín: Takej vody si nepamätám a to som dosť starý. Veď v lete je v tom potoku pár centimetrov vody, teraz by prúd poľahky zobral vola. Viacerým ľuďom poriadne vypucovala humno.

V Párnici na Orave sa pre Strečno nedá prejsť cez cestu

Dolnokubínski policajti nepustia smerom na Terchovú žiadny kamión. Ich žilinskí kolegovia sú k zákazu prejazdu nákladných áut nad 7,5 tony benevolentnejší. Čo to spôsobuje?

Hľadajú nezvestnú poľskú pútničku

Polícia pátra po 39-ročnej Poľke, ktorá je nezvestná od štvrtka 13. júla. Naposledy ju videli v tento deň v Oravskom Podzámku.

Podujatie na Oravskom hrade priblíži svadby Thurzovcov

Pozrite sa, čo všetko zjedli svadobčania na svadbe jednej z dcér Juraja Thurza.

Padajúce skaly a zem ohrozovali vodičov

Na cestách pribudli nové betónové zábrany.

Blízke regióny

Nízkotatranské lesy miznú

Národný park Nízke Tatry na budúci rok oslavuje 40 rokov existencie. Pri pohľade na jeho obnažené svahy a závery dolín je na mieste otázka, či ešte bude čo ochraňovať.

Vodiči pozor- panelovku medzi Diviakmi a Mošovcami úplne zatvoria

​​​​​​​Analýzy vzoriek starého betónu z panelovky ukázali, že podložie pod cestou musia stavbári ešte viac prehĺbiť. To bude mať za následok úplnú uzáveru trasy medzi dvomi obcami.

V Kľačianskej doline došlo k tragédii

Starší muž zahynul pri práci v lese.

Opustený hotel má po rokoch nového majiteľa

V príjemnom lesnom prostredí medzi Kráľovou Lehotou a Hybami pustne kedysi vychýrený hotel. Nedávno ho kúpila súkromná firma.

K. Kaliský: „Ničenie lesov národného parku pokračuje šialenou rýchlosťou.“

Karol Kaliský, ekológ, lesník, úspešný filmár a fotograf prírody, po ukončení štúdia lesníctva vo Zvolene dva roky pôsobil ako účastník projektu na záchranu tatranského kamzíka, ďalších päť rokov robil na Správe TANAP-u.

Všetky správy

OĽaNO nie je iba Matovič, hovorí jeho líder. Uvažuje, že sa stiahne z politiky

Líder OĽaNO Igor Matovič pre SME hovorí, že sa mu stalo niečo závažné. Počas obdobia v ústraní rozmýšľa o svojej politickej budúcnosti.

Froome štvrtý raz vyhrá Tour de France, Bardet uhájil tretie miesto o sekundu

Sobotňajšiu individuálnu časovku vyhral tímový kolega Petra Sagana z Bory-Hansgrohe Maciej Bodnar.

Doprava v Chorvátsku kolabovala, cestu blokovali kolóny a nehody

Motoristi smerujúci do južnej Európy musia rátať s dlhými kolónami.

(Ne)obyčajný človek Igor Matovič

Lídra Obyčajných ľudí šikanuje koalícia, no sám zo seba robí ľahký terč.

Bahlsen reaguje na tlak, sušienky budú všade v Európe rovnaké

Aj do výrobkov určených pre východoeurópske krajiny sa bude pridávať maslo.

Kam vyraziť