Čistotný bača bol kedysi celebritou

TVRDOŠÍN. Salašnícka a pastierska terminológia zasiahla aj do topografickej nomenklatúry Oravy. Sú to:

- zemepisné a miestne názvy, odvodené od slovenského základu ako Volovec, Kozinec, Teľaciarky, Volarisko

- zemepisné a miestne názvy, odvodené od valašského základu ako Magura, Minčol, Kýčara, Beskyd, Kikula, Parač, Prípor, Príslop, Budaj, Črchla. Redikalné, grapa, grúň, chotár, hoľa, prť, maras

- hospodárske (ovčiarske) názvy, odvodené od valašského základu ako bryndza, demikát, fokuš, geleta, kľaga, pajta, podišár, putera, rincka, strunga, urda, žinčica, haruľa, lesa

- slovesá, odvodené od valašského základu - terigať, redikať

Predpovedali počasie

Neustály kontakt s prírodou umožnil pastierom poznať hlbšie prírodné javy a využiť ich vo svoj prospech. Pastieri vedeli napr. vynikajúco predpovedať počasie. Zmenu počasia im signalizovalo správanie oviec a dobytka, horenie ohňa alebo reakcia mlieka. Vedeli, že ak ovce sú pri dojení nepokojné, tlačia sa dokopy alebo pri líhaní kladú všetky nohy pod seba, príde zlé počasie.

Predzvesťou zlého počasia bola tiež tvorba bublín na okraji kotla pri varení žinčice, horenie sadzí na vonkajšej strane kotla a modré svetielkovanie kotla pred kolibou. Chladné a daždivé počasie spôsobovalo pokles dojivosti oviec. Ovčiari vtedy premiesťovali košiar do zátišia alebo pod husté stromy.

Pekné počasie signalizovali ovce vtedy, keď pri líhaní vystierali nohy pred seba a pri pasení boli pokojné a rozliezali sa po celej šírke hole. Pri peknom počasí sa čerstvo nadojené mlieko veľmi spenilo.

Poriadok na salaši

Hygiena na salašoch závisela od duševnej úrovne pracovníkov, od vzdialenosti salaša od vody a predovšetkým od baču. Čistotný bača bol známy po širokom okolí a jeho výrobky sa vždy dobre míňali. Dobrý bača dbal predovšetkým na čistotu prostredia, kde sa spracovával syr a oštiepky.

O poriadok v kolibe sa tiež staral bača. Prikazoval valachom a honelníkom, aby ukladali náradie v kolibe na svoje miesto a aby kolibu vyzametali. Zametalo sa metlou z jedľovej čečiny. Muchy v kolibe sa ničili dymom, alebo muchotrávkami, namočenými v sladkej žinčici. Nádoby, ako črpáky, gelety, putira, kotlíky, misy, lyžice a varechy sa umývali po každom použití. Valasi sa spravidla umývali raz denne a ruky pred každým dojením a po dojení. Bača si umýval ruky najčastejšie. Pred každou prácou so syrom, žinčicou, alebo oštiepkami.

Zmeny v oblečení

V súčasnosti nastal v podmienkach života na salašoch a v pastierskych kolibách veľký obrat. Zachovali sa len tradičné salašnícke obyčaje ako je slávnostné vyháňanie oviec alebo dobytka na hole a slávnostný rozsad. Úlohu spojenú s vykonávaním dávnych valašských zvykov preberá miesto urbárskeho prézesa predseda družstva alebo zootechnik.

Bývanie na salašoch a obliekanie sa zmodernizovalo. Pre ovčiarov sa stavajú teplé a hygienicky vyhovujúce salaše. Pre pastierov dobytka sa obyčajne pristavujú maringotky. Nie sú to však vhodné prístrešky z hľadiska harmónie s prírodným prostredím.

Zmeny v odeve a obuvi priniesli na jednej strane zlepšenie, na druhej zhoršenie. Za pozitívnu zmenu možno považovať nosenie kvalitnej obuvi a nepremokavých plášťov do dažďa. Negatívne je však používanie ostatných konfekčných odevov. Pôvodné odevné zložky, zhotovené z koží a valaského súkna ako hune, súkenné nohavice či kožušky, sa v podmienkach drsnej oravskej prírody a vyčíňania živlov dajú ťažko nahradiť bežnou konfekciou.

Moderná technika

Pastieri a valasi sú už v spojení so svetom prostredníctvom tranzistorových rádií a niekde aj prenosných televízorov a mobilných telefónov.

Dobytkári a bačovia už neveria v čarovnú moc stríg alebo zlých a neprajných čarodejníckych susedov, ktorí sú schopní škodiť im zverenému stádu alebo čriede. Neveria ani v zaklínadlá.

O zdravotný stav dobytka a oviec sa starajú vzdelaní zootechnici a veterinári. Na salašoch sa začína uplatňovať veda v plnom rozsahu.