Článok pokračuje pod video reklamou
TVRDOŠÍN. Najväčšia návštevnosť salaša bývala v nedeľu. Vtedy si prichádzali gazdovia po syr. Každý pokladal za povinnosť doniesť bačovi trocha tabaku, slaniny, chleba a prípadne aj páleného.
Bača mal právo zo zvyšného syra, ktorý nevydal gazdom, robiť oštiepky. Vystískaný syr vtláčal do drevených vyrezávaných foriem tvaru kohútikov, jeleňov, srdiečok a iných. Potom ich namočil do rôsolu a zavesil v plachtičkách pod strechu na žŕdky, kde sa vyúdili.
Salašný chov oviec bol rozšírený po celej Orave.
Kto kde pásol
V Roháčoch a Oraviciach mali oddávna svoje hole viaceré podroháčske obce. Podľa údajov poľskej etnografky Žofie Holubowej - Pacewiczovej boli v 18. storočí rozložené takto:
Oravský Biely Potok - Látaná dolina, Predné Zelené, Salatín
Bystrá – Bobrovec, Lúčna
Brezovica - Suchá dolina
Chlebnice - Biela sklala
Dlhá - Osobitá, Javorina
Sedliacka Dubová - Osobitá
Hladovka - Čaplovka
Suchá Hora - Čaplovka, Tichá dolina
Tvrdošín - Bobrovec, Lúčna, Tichá dolina
Vitanová - Magura, Črchľa, Poľana
Zábiedovo - Osobitá, Javorina
Zuberec - Zuberec, Lysec, Lúčna, Šindľovec
Na Babej hore boli tiež v 17. a 18. storočí rozsiahle hole a poľany, na ktorých sa pásli stáda oviec z okolitých obcí. Osadníci z Rabčíc pásli ovce na juhovýchodných vrcholových partiách Babej hory a na Malej Babej hore.
Na východnej strane južných svahov Babej hory mala polianky obec Veľká Lipnica. Na úpätí Babej hory mala Veľká Lipnica tiež poľanu Štancová. Malá Lipnica mala Kráľovnú poľanu tiež na úpätí Babej Hory. Na juhovýchodných úbočiach Babej hory, v nadmorskej výške 800 až 900 metrov, mali hole občania zo Zubrice.
Lokčania stavali v 16. storočí salaš na Budíne v Oravskej Magure, neskoršie zas pod Minčom.
Zázrivčania pásli ovce na Ostrom vrchu, Okrúhlici, Kozinci, Havranskom vrchu a na Rozsutci v nadmorských výškach 900 až 1300 metrov. Mali až osem salašov – dva belanské, grúnsky, kozinský, dolinský, plešivecký, havranský, končistý.
Kto koľko pásol
Zaujímavý bol stav oviec na roháčskych a oravických salašoch.
Obec Rok 1615 1895 1911 1926
Liesek 350 288 345 500
Vitanová 350 492 516 600
Suchá Hora, Hladovka 200 440 418 650
Zuberec 500 450 367 800
Podbiel 325 93 33 150
Habovka 150 453 508 570
Spolu 1875 2216 2187 3270
Salaše na Babej hore mali podobné stavy oviec ako roháčske.
Rabčice 300 až 500 oviec
Veľká Lipnica 460 až 560 oviec
Malá Lipnica 150 až 450 oviec
Zubrica 200 až 300 oviec
Lokca pásla v Oravskej Magure (Budín) v 16. storočí 450 oviec.
Zázrivci na začiatku 19. storočia chovali od 1050 do 1600 oviec.
Stavy oviec v Zázrivej v roku 1825
Názov salaša Počet oviec Počet jariek
Belanský 1 172 29
Dolinský 240 28
Belanský 2 170 24
Havranský 305 19
Grúnsky 214 20
Spolu 1101 120
Mágia na salaši
S ovčiarstvom súviseli rôzne magické úkony. Hrmenie pred prvým výhonom oviec na Juraja bolo predzvesťou nepriaznivého ovčiarskeho roka.
Na Ďura zhromaždené ovčie stádo z celej dediny bača okiadzal zelinami a kropil ho svätenou vodou. Proti všetkým neduhom a nebezpečenstvám bača hádzal na ovce soľ s rozdrvenou trojkráľovou kriedou.
Preventívnym opatrením proti uštipnutiu oviec bolo obsypávanie oviec drveným hadím lieňoviskom pomiešaným s makom. V čase vyháňania oviec na salaš prechádzali ovce cez roztiahnutú reťaz, aby sa držali v kŕdli.
Pri prvom príchode do koliby sa bača prežehnal, rozložil oheň a vykropil kolibu svätenou vodou hovoriac: ,,Všetko zlé odháňam, aby zostalo len dobré medzi nami. Aby sme sa dobre znášali, dobre vybačovali a aby sme sa šťastne rozišli."
Pred prvým dojením bača prešiel tri razy okolo košiara a pokropil svätenou vodou strungy i ovce. Ovce pri prvom vyháňaní z košiara prechádzali tiež cez reťazec. Bola to stará mágia, opierajúca sa o silu železa.
Odev v minulosti
Salašníctvo malo veľký hospodársky význam. Chov oviec bol spojený s domácou výrobou. Ľudia si museli zaopatriť doma všetko na seba i do seba. Chlapci nosili hrubé súkenné nohavice, ktoré boli bohato zdobené.
V zime si obliekali ťažké hune, tiež z domáceho súkna. Medzi ľahký odev patril ovčí kožuštek. V lete sa kožuštek nosil vlnou von a v zime vlnou dnu. V lete si obúvali doma vyrobené krpce a v zime súkenné papuče a kapce. Na pokrytie hlavy v zime šili kožušinové čiapky, známe ako zuberské baranice.
Továrne vytlačili chov oviec
Baranie mäso bolo výborným, a zdravým pokrmom do zásoby. Oravčania ho nakladali do súdkov a zasolili. Takto bolo dobre zakonzervované a mohlo sa použiť na rôzny spôsob.
Chov valašských oviec na Orave prudko poklesol s rozvojom továrenskej výroby. V textilnom priemysle sa začali používať umelé vlákna. Zistilo sa síce, že prírodné ovčie vlákno je nutným doplnkom plastických vláken, ale na to sú vhodné len plemená oviec s jemnou vlnou.
Továrne na spracovanie valašskej vlny v procese transformácie našej ekonomiky a privatizácie zanikli. Vytratila sa napríklad výroba kobercov, ťažkých pokrývok a hrubého súkna.
Ďalšie články:
