TVRDOŠÍN. Išlo o ročné štúdium v Írsku financované ministerstvom školstva. Termín zaslania prihlášky naháňal. Na pozháňanie všetkých dokumentov a potvrdení som mala týždeň. Ale, pánhohzaplať, stihla som.
V júni sme už všetci prihlásení sedeli na stretnutí, dostali sme pokyny a informácie k pobytu. Z mojej školy sme boli štyri. Tešili sme sa, že ideme niekam do neznáma takmer na rok. Leto ubehlo ako voda a my, zbalené a vyzbrojené pravou oravskou írečitosťou, sme si pomaly ale isto uvedomovali, že to nebude také jednoduché, ako sme si spočiatku mysleli.
A je to tu
Leto skončilo, my sme necúvli. Nasadli sme do lietadla. Smiech, rozprávanie, plány. Aké to bude? Na letisku v Írsku nás koordinátori rozdelili do skupín, pridelili do rodín, kde sme mali bývať. Toho momentu sa každý obával. Ušiel sa mi okres Kerry, v ňom mestečko Listowel, zhruba šesť kilometrov od neho útulný domček s rozľahlým poľom okolo. Keď som si zložila v izbe veci, moja hosťovská mama, hostmum Kay, ma zoznámila s ostatnými členmi rodiny. Hosťovský oco alebo hostdad sa volal Ed, jedna dcéra Triona (17), druhá Niamh (13). Spolu sme si sadli za veľký stôl.
Po večeri som sa v izbe vybalila. Bola som sama a uvedomila som si, že na pár mesiacov aj bez najbližších. Ešte v ten večer ma Kay vzala autom k najlepšej priateľke, takisto mala študentku zo Slovenska. Asi po týždni leňošenia sme s Paulínou nastúpili do školy. Nesmelo. Prvý deň nebol žiadna sláva. Nikto netušil, kto sme a čo tam robíme.
Vitajte v mestečku Listowel.
Nosili sme uniformy
Cirkevná škola, ktorú som navštevovala, sa volala Presentation Secondary School Listowel. Nosenie uniforiem bolo pre nás niečo úplne nové, rovnako to, že v celej škole boli len dievčatá. Ďalšou novinkou bola swipe karta. Každé ráno sme ňou prebehli cez skener, vedenie tak malo prehľad o každom študentovi. Vyučovanie začína ráno o deviatej, končí o štvrtej popoludní. Jedna vyučovacia hodina trvá 40 minút, prestávky sú dve.
Írsky školský systém sa od slovenského líši. Každá škola ponúka zoznam predmetov, študent si vyberá. Sú aj povinné predmety, matematika, angličtina, írčina, náboženstvo, telesná výchova, informatika, kariéra a jeden cudzí jazyk. Ja som si vybrala biznis, všeobecnú ekonomiku domácnosti, francúzsky jazyk, hudobnú výchovu.
How are you?
Niektorí si možno myslíte, že za hranicami nášho štátu sa varí o niečo lepšie, používa sa veľa korenín a všakovakých prísad. Toto o Írsku neplatí. Ich hlavné jedlo sa volá Irish Stew, je to niečo na spôsob gulášu. Jedlo pozostáva zo zemiakov, baraniny, mrkvy, prípadne rôznych druhov zeleniny, v štýle čo chladnička dala.
Íri sú milí, slušní a usmievaví ľudia. Neraz sa mi stalo, že som šla len tak po ceste a nejaký cyklista, šofér alebo sused mi zamával a opýtal sa: Hi, how are you? Na Slovensku by si človek pomyslel, že nemá všetkých päť pohromade, keď sa len tak prihovára hocikomu. No Íri sú raz takí. Nerobia to pod zámienkou, že chcú vedieť, ako sa máte, úplne im postačí automatické: Thanks, I am fine. Ak som sa každý deň nestretla s touto frázou minimálne päťkrát, tak ani raz.
Ako u každého národa, aj u Írov sa nájde niečo, čo by sa im, takpovediac, dalo vytknúť. Mne osobne sa nepáčilo, keď som ľudí vôkol videla ustavične s úsmevom na tvári, ale v skutočnosti to robili len preto, aby ste si mysleli, že všetko je fajn.
Fascinujúce útesy
Počas môjho pobytu v Írsku som stihla navštíviť veľa pekných miest. S kamarátmi zo skupiny sme strávili štyri dni v Dubline, neobíduc továreň na svetoznáme pivo Guiness, na vlastné oči sme mali možnosť vidieť Cliffs of Moher – Mohérske útesy dlhé osem kilometrov. Čneli do výšky viac ako dvesto metrov nad morom. Fascinujúci zážitok.
Vďaka škole, v ktorej som študovala, sa mi podarilo dostať sa na deň otvorených dverí do University College Cork. Navštívila som ešte pár miest. Vždy som našla niečo nové, čo ma uchvátilo, pretože Írsko je naozaj krásna krajina s ešte zelenšou zelenou, akú poznáme.
Autor: Mária Mihulcová
