Piatok, 3. február, 2023 | Meniny má Blažej

Oravskí žiaci sa pred vojnou učili prírodospyt

Okrem učiteľa robil sudcu znepriateleným dedinčanom, aj lekára. Rechtora odmietol, aj keď na organe hrať vedel. Nemohol hrať a spievať na pohreboch, kde všetci smútia a plačú.

Bývalý učiteľ si rád prezerá rodinné albumy. „Je v nich toľko spomienok. Keby som mal o každej hovoriť, aj na knihu by vyšlo,“ hovorí.Bývalý učiteľ si rád prezerá rodinné albumy. „Je v nich toľko spomienok. Keby som mal o každej hovoriť, aj na knihu by vyšlo,“ hovorí. (Zdroj: NAĎA KALIŠOVÁ)

TVRDOŠÍN. Učiteľstvo študoval Jozef Krúpa medzi dvoma svetovými vojnami. Písal sa rok 1935. Práve doštudovaný učiteľ nastúpil do malej hladovskej školy. V biednej dedinskej malotriedke prežil päť rokov. Z poľsko-slovenského pohraničia ho v najťažšom vojnovom období presunuli do podobnej školy v Zábiedove. Nepobudol tam však dlho. Musel narukovať k vojsku. Po dvoch rokoch sa vrátil.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Počas povstania s hŕstkou dedinčanov, manželkou a dvomi kravami utekal cez kopce do rodného Tvrdošína. Prenasledovali ho komunisti, lebo nevstúpil do strany. Zabránili mu učiť. Nepoddal sa. Vždy si stál za svojím. „Žil som s heslom – prebijem sa, lebo sa prebiť chcem. Nič som neurobil, takže som sa nemal čoho báť," hovorí dnes 97-ročný, stále čiperný dlhoročný učiteľ Jozef Krúpa.

SkryťVypnúť reklamu

Bez pomôcok s knihou reálií

Učiteľom sa chcel stať od gymnázia. „Vždy sa mi toto povolanie páčilo. V dvoch učiteľoch som mal veľké vzory," hovorí. „Mama súhlasila. Nastúpil som teda do pedagogického ústavu na východe Slovenska." Štúdium ukončil ako dvadsaťjedenročný, dostal miestenku do Hladovky. Spolu s ním učil v miestnej škole aj rechtor z Trstenej, mal triedu s deťmi z prvého, druhého a tretieho ročníka. Jozef dostal starších žiakov, od štvrtého do ôsmeho ročníka.

„Bola to ťažká úloha. Vzdelanie som mal dobré, no skúsenosti žiadne. A pomôcky? Tých nebolo skoro vôbec. Chudobná dedina ich nemala za čo nakúpiť. Ani knižnicu poriadnu nemali. Našiel som tam asi len stovku zväzkov."

Žiaci nemali učebnice, rodičia na ne nemali peniaze. „Volala sa kniha reálií. Bolo tam učivo na prírodopis, dejepis, zemepis aj s malými mapkami a tiež na fyziku, vtedy sa to volalo prírodospyt," hovorí Jozef o knihe, ktorú používal pri vyučovaní.

SkryťVypnúť reklamu

Prepadávajúca sa dlážka

V lepšom stave nebola ani školská budova. Na vyučovanie mali učitelia len dve miestnosti predelené úzkou chodbou. Časť hodiny učil Jozef štvrtákov a piatakov, zvyšok patril šiestakom, siedmakom a ôsmakom. V triede mali poškodené lavice, v ktorých sa učili ešte ich starí rodičia.

O biede svedčila aj polorozpadnutá skriňa podopretá tehlou a prepadávajúca sa dlážka. „Nemohol som silnejšie dupnúť. Opätok sa mi razom zasekol v podlahe." Starý richtár na obnovu nemal peniaze. Lepšie časy, nový nábytok aj podlahy prišli až s novým. „To sa mi hneď lepšie učilo v takej peknej triede," rozpráva učiteľ.

Namiesto do školy na lúku

V jednej triede malo sedieť dovedna asi štyridsať detí. Málokedy tam boli všetky. Dievčatá chodievali na vyučovanie pravidelne. Horšie to bolo s chlapcami. „Pásli kravy, robili okolo gazdovstva. Do školy sa im moc nechcelo. Keď prišli zemiaky, aj dievčat ubudlo."

SkryťVypnúť reklamu

V dedine v tom čase ešte nemali elektrinu. Deti písali úlohy pri kahancoch, po robote boli rady, keď si ľahli do postele. „O hygiene sa nedalo ani hovoriť. Často mali aj dievčatá ruky špinavé od zeminy. No aspoň sa učili."

Občas sa stalo, že musel učiteľ chtiac-nechtiac vypísať rodičom pokutu za absenciu detí. Tí, čo nemali z čoho zaplatiť, si museli pár dní posedieť vo väzení. Nerobil to rád, no keď v triede nikoho nebolo, nemal na výber.

Dedinský zmierovateľ

V Hladovke pobudol dva roky. Ďalšie dva strávil na vojne. Od septembra 1939 mal učiť v Habovke. „Mal som sa vrátiť do Hladovky. Vedeli, že poznám tamojších ľudí. A vraj si len zmýlili Habovku s Hladovkou." Pod Roháčmi prežil jediný deň a vrátil sa späť do dobre známej dediny na hraniciach.

„Situácia bola zlá. Ľudia si nadávali, jedni do Poliakov, druhí do Slovákov. Deti sa medzi sebou hašterili. Nemali učiteľa, kňaza ani rechtora. Ešte aj po vyučovaní som po dedine zmieroval rodiny. Vydržal som, postupne sa všetko akosi utriaslo."

gfhjghjg

Jozef Krúpa s manželkou Otíliou.

Dlho pôsobil v dedine sám, nemal nijakého pomocníka. Dopoludnia vyučoval starších žiakov, popoludní prišli na rad mladší. V tých časoch deti chodievali do školy aj v sobotu. Voľno mali vo štvrtok a v nedeľu. Vtedy sa Jozef vracal domov, do Tvrdošína. Autá neboli.

„Dostal som ho od brata. Chodieval som na ňom aj do školy, kým som si nezariadil bývanie v kuchynke vedľa tried. Domov som to mal sedemnásť kilometrov. Tam sa išlo výborne, naspäť to bolo horšie. Vyšplhať sa dvomi kopcami mi vždy dalo zabrať," spomína s úsmevom na jediný dopravný prostriedok.

Zo školy úkryt pre vojakov

V roku 1942 Jozefa preložili. Nechcel odísť z Hladovky. Oženil sa však s kamarátkou z detstva Otíliou, tiež učiteľkou, chceli spoločný učiteľský byt. Voľné miesta v škole aj vhodné bývanie boli len v Zábiedove. „Na toto obdobie nerád spomínam," hovorí učiteľ. „Nie preto, že by sa nám tam zle učilo. Ťažko bolo, všade zúrila vojna."

Novú dedinu, byt a mladú manželku si dlho neužil. Koncom roka 1943 ho zverbovali na vojnu. Domov sa vrátil až po roku. „Nebolo to tam také zlé, aj oddýchnuť sa dalo. No stále som myslel na Otku, že som ju doma samú nechal."

Niekoľko dní po návrate ešte učil miestne deti. Na Zábiedovo však v plnej sile doľahlo povstanie. Školu obsadili Nemci, dedinu ostreľovali z okolitých vrchov Rusi. „Ukrývali sme sa u Púčaťa. Keď začala horieť dedina, ukryli sme sa v pivnici obecného domu. Odtiaľ sme o polnoci ušli, s piatimi dedinčanmi, s manželkou a dvomi kravami. Cez kopec sme prešli do Tvrdošína. Tam sme sa až do ústupu vojsk skrývali u manželkiných rodičov."

S učením museli prestať

Skončila sa vojna, vojská z Oravy odišli, situácia sa upokojila, ľudia sa prestali strachovať, skrývať. Bol rok 1946. Jozef s Otíliou sa dostali na meštianku do Trstenej. Štyri roky prežívali Krúpovci pokojné manželstvo. Až do-vtedy, kým Jozefa neoslovili s ponukou vstúpiť do strany. Odmietol a začali sa problémy.

„Žalovali na mňa, že sa na našej škole začína vyučovanie spievaním kresťanských piesní. Preložili nás. Najskôr na juh, potom k Žiline. Nenastúpili sme tam. Nemali dôvod prenasledovať ma a trestať. Veď som nič neurobil. Chcel som len učiť a byť na Orave." Pravidelné návštevy na vedení školstva manželom zabezpečili presun do Ústia nad Priehradou. Ich radosť však netrvala dlho. Po polroku opäť dostali list, obaja. „Prepustili nás zo školských služieb, bez akéhokoľvek vysvetlenia." Chvíľu pracoval na Oravskej priehrade. Aj tam však musel nasilu skončiť. Minuli sa im všetky zásoby, nemali peniaze. „Nebolo ani čo jesť, na obedy sme museli k svokrovcom chodiť."

Pomoc a podporu našli po čase u vojakov, s ktorými sa Jozef poznal ešte z vojny. Konečne ich zamestnali, tento raz v tvrdošínskej pedagogickej škole. Ostali až do dôchodku. Ďalších dvadsať rokov robil Jozef sprievodcu v Galérii Márie Medveckej.

Najčítanejšie na My Orava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  2. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  3. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  4. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  5. Dodajte vašej pokožke šťavu
  6. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  8. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  1. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  2. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  3. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  4. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  5. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  6. Dodajte vašej pokožke šťavu
  7. Trh s nehnuteľnosťami praje prenájmom
  8. Wüstenrot rástol v segmente životného aj neživotného poistenia
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 11 586
  2. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 11 150
  3. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 4 065
  4. Dodajte vašej pokožke šťavu 2 738
  5. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 212
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 685
  7. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 1 021
  8. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 1 015

Blogy SME

  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (3. - 9.2.1923)
  2. Jana Melišová: Ten, kto koná dobro pre dobro
  3. Miroslav Lukáč: Užitočný idiot /terminus technicus/ sa stáva nedostatkovým tovarom.
  4. Jozef Sitko: Sú blogy selektované podľa politického obsahu a významu?
  5. Vladimír Krátky: Fico sa zrejme účelovo nechal od veľvyslancov prefackať .
  6. Jozef Stasík: iCow: Aplikácia z Kene, ktorá pomáha farmárom zlepšiť produktivitu stáda a zvýšiť príjmy
  7. Tupou Ceruzou: Alfasamec Sulík
  8. Peter Slamenik: Nefeť pleseň, diel číslo 1.
  1. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 660
  2. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 742
  3. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 4 302
  4. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 891
  5. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 690
  6. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 3 558
  7. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 2 969
  8. Simona Kyselicová: Ako sa najhorší rok v mojom živote stal najlepším učiteľom. 2022, dámy a páni! 2 424
  1. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  2. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  3. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  5. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  6. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  7. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Mário Košút mal zo striebornej medaily veľkú radosť.

Mário Košút absolvoval majstrovstvá Európy v zimnom triatlone.


14 h
Kolkári Trstená Starek prežívajú výnimočnú sezónu.

Najlepší výkon Starekovcov predviedol Michal Szulc, ktorý zvalil 651 kolov.


19 h
Nová čerpacia stanica pohonných hmôt v Dolnom Kubín je zatiaľ prázdna, otvoriť chcú o niekoľko dní.

Prichádza poľská spoločnosť Orlen, v Čechách je už jednotkou.


23 h
Bianka Masláková a Mariana Sumegová.

Bianka Masláková nastupovala v obrane, Mariana Sumegová v bráne.


1. feb

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Muž na následky zranení zomrel.


1. feb

Aktuálny dlh letiska je 1,8 milióna eur.


21 h

Opatrenia sú tiež na ďalších súdoch. Zo Špecializovaného trestného súdu v Pezinku museli odviesť dvojicu obžalovaných.


(JN) 17 h

Prichádza poľská spoločnosť Orlen, v Čechách je už jednotkou.


23 h

Blogy SME

  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (3. - 9.2.1923)
  2. Jana Melišová: Ten, kto koná dobro pre dobro
  3. Miroslav Lukáč: Užitočný idiot /terminus technicus/ sa stáva nedostatkovým tovarom.
  4. Jozef Sitko: Sú blogy selektované podľa politického obsahu a významu?
  5. Vladimír Krátky: Fico sa zrejme účelovo nechal od veľvyslancov prefackať .
  6. Jozef Stasík: iCow: Aplikácia z Kene, ktorá pomáha farmárom zlepšiť produktivitu stáda a zvýšiť príjmy
  7. Tupou Ceruzou: Alfasamec Sulík
  8. Peter Slamenik: Nefeť pleseň, diel číslo 1.
  1. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 660
  2. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 742
  3. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 4 302
  4. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 891
  5. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 690
  6. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 3 558
  7. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 2 969
  8. Simona Kyselicová: Ako sa najhorší rok v mojom živote stal najlepším učiteľom. 2022, dámy a páni! 2 424
  1. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  2. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  3. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  5. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  6. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  7. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu