VELIČNÁ. Domácnosť Jarmily Omastovej a jej partnera je ukážkou toho, ako sa dá z obyčajného staršieho domu urobiť hravé, príjemné bývanie. Netreba na to veľa peňazí, stačí šikovnosť a kreatívnosť.
Mama šije, otec vyrezáva
Jarmila je vyučená krajčírka, pri remesle zotrvala. Je totiž jej najväčšou a jedinou záľubou. Jej priateľ sa našiel v dreve. Tiež rád aranžuje, skúša to aj so sklom a inými materiálmi. Jarmila ho podpichuje, že jeho koníček je skôr pre ženy. „A čo," odpovie, „baví ma to."
Po príchode z práce sa zväčša zavrie do dielne a tvorí. Stopy jeho práce sú viditeľné v celom dome. Drevené rámy zrkadiel, sochy, police, rámy na fotografie, obrazy. Priamy dotyk s tvorivou prácou rodičov má aj dvojročný syn Bruno.
Zaoblieka ľudí do krojov
Veličniansku krajčírku vyhľadávajú aj folkloristi, šije kroje. Zväčša podľa prinesených vzorov. „Najlepším vzorovým podkladom sú staré kroje, nájdené na pôjdoch. Vidieť ich na vlastné oči a môcť sa ich dotknúť je stokrát lepšie, ako hľadať inšpiráciu v knihách."
Ušiť kroj jej nerobí väčší problém, ako zhotoviť hoci-ktorý iný model odevu. S prvým krojom sa potrápila, ďalšie jej už išli od ruky. Najviac sa vždy zapotí pri výrobe mužských súkenných nohavíc. „Najťažšie je vyšiť na ne zložité ornamenty."
Jarmila pomáha zaobliekať aj ochotníkov z Veličnianskeho divadla.
Dom Jarmily Omastovej a jej druha je zároveň malou galériou.
Našli sa
Jarmila tvrdí, že sa so životným partnerom našli. V tvorbe sa navzájom dopĺňajú. Majú radi prírodné materiály, pričom každý využíva iné techniky a spôsoby výroby. Ich snom je spoločná tvorba. „Raz by sme si chceli spolu urobiť dielňu alebo si otvoriť obchod."
Niektorí ľudia sa vraj čudujú, ako popri každodenných povinnostiach a starostlivosti o deti majú ešte chuť zaoberať sa prácou navyše. „Keď vás niečo baví a nemusíte sa do toho nútiť, nevnímate to ako prácu," hovorí Jarmila Omastová.
Jedinou vecou, ktorá ju mrzí, je, že k ručným prácam zatiaľ nenašla vzťah ani jedna z dcér.
